Festival slovenských múzeí po vlaňajšej generálke v Múzeu slovenskej dediny v Pribyline si zopakoval minulý týždeň svoj deň znovu v tomto skanzene. Mnohí vlaňajší účastníci sa vrátili a s radosťou komentovali, aké zmeny toto múzeum do roka porobilo – rýchlosťou výstavby udivil najmä haláš, po novom voziareň, ktorá bude slúžiť ako viacúčelový priestor. Jej múry začali rásť pred dvoma týždňami, v septembri má byť dokončená. V stredu bol však skanzen zvlášť rozjarený, pretože v rámci festivalu bola udelená cena Múzeum roka 2005. Jednu získalo aj Liptovské múzeum. „Konkurencia ôsmich slovenských múzeí bola silná,“ povedala hneď po ocenení riaditeľka Iveta Zuzkinová. „My sme však ako jediné múzeum využili grant z európskej únie.“ Vďaka tomuto grantu realizujú v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku projekt Ovčiarske múzeum – galériu ľudového výtvarného prejavu. Je to novootvorená expozícia, ktorá má aj ďalšie prvenstvo medzi slovenskými múzeami. Má najviac zakúpených zbierkových predmetov – takmer tristo.
Festival sa uskutočnil pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, a skanzen napriek oslave žil svojím životom. Návštevníci prechádzali z jednej drevenice do druhej, len práve v tento deň mali možnosť vidieť aj prezentácie iných slovenských múzeí, okrem toho na stoloch roztrúsených po skanzene boli výslužky – kysnuté koláče, škvarkové pagáčiky, rožteky, buchty. V priestoroch skanzenu maľovali aj deti s Libušou Vyšnou zo Základnej umeleckej školy z Liptovského Hrádku. Prosto – skanzen žil naplno. Po prvýkrát si zapufkala po generálnej oprave aj Kačena – parný rušeň. Možno to nebolo celkom v pláne, ale riaditeľke múzea sa podarilo získať sponzorsky auto čierneho uhlia, a tak sa Kačena s Máriom Brnickým ako rušňovodičom rozbehla po niekoľkometrových koľajniciach. Dymila a hlasno dávala okoliu najavo, že je z nej funkčná dáma.
