Do malebnej oravskej obce Chlebnice ľudia prichádzajú nielen kvôli urasteným hríbom, ktoré sa v tunajšom chotári nachádzajú v hojnom množstve, ale i pre cesnak. Kvalita chlebnického cesnaku je totiž známa široko-ďaleko. Pritom dopestovať cesnak ako sa patrí je poriadna fuška. „Je to papľuh, pretože sa neurodí hocikde a je s ním strašná robota,“ vraví jedna z najstarších pestovateliek cesnaku Mária Ferančíková. Podľa nej potrebuje táto cibuľovina výraznej chuti a vône pre svoj rast tvrdú, hlinitú a prevzdušnenú pôdu. Chlebničania cesnak s úspechmi pestujú už od polovice 19. storočia. „V Pribiši sa pestovala mrkva, Chlebnice sú cesnakovie. Ja mám svoj vlastný recept ako na cesnak. Keď ho idem sadiť, riadky najprv polejem vápennou vodou. Vápna nedám moc, tak za hrsť do kýbľa. Až potom kladiem do zeme cesnak. A nehnojím ho klasickým hnojom, ale troškou domáceho popola. Potom už s ním nemám oštary, ľa-ľa, všetek je rúči,“ ukáže na vysadený cesnak vo svojej záhradke 86-ročná žena. „Všetkým známym to odporúčam, ale nechcú počúvnuť. Zdá sa im to ako hlúposť. Tak im cesnak hynie, vädne, nedarí sa mu.“ Pani Mária sadí cesnak zásadne na jeseň, pestovanie jarného sa jej neosvedčilo. „Niekedy ho ale do zeme popichám dolu hlavou, lebo už dobre nevidím. Viete, koľko má vtedy ten cesnak súženia, aby vyklíčil? Musí sa kadejako pootáčať a nakoniec aj tak vyrastie nakrivo.“
Voľakedy prichádzali záujemcovia o kúpu kvalitného chlebnického cesnaku zo širokého okolia aj za Máriou. V súčasnosti ho už ale starenka nepredáva, pestuje ho pre vlastné potreby a zásobuje ním svoje deti s rodinami. „Každý rok zasadíme toľko, aby sme sami pre seba mali.“ Jej cesnak má všetko, čo má správny cesnak mať. Poriadne strúčky, ostrú chuť a cítiť ho na metre ďaleko. „Silný, veľký je a smrdí až moc,“ hovorí. Za tie desaťročia, čo sa v Chlebniciach cesnak pestuje, si už určite obyvatelia našli aj účinnú zbraň proti jeho nepríjemnému zápachu... „A veruže neviem, nepoznám nič také. Ale ja už aj tak nikde nechodím, tak už môžem byť aj cesnakom cítiť,“ smeje sa M. Ferančíková.
Autor: -aš-
