Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Všetko, čo je krásne, netrvá dlho

Igor Rumanský, profesor, akademický maliar, grafik, známy ilustrátor, výrazná osobnosť slovenského výtvarného umenia sa narodil 10. marca 1946 v Demänovej.
Po maturite na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Millyho, Želibského a Hložníka.
V súčasnosti pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako vedúci oddelenia voľnej grafiky a knižnej ilustrácie.
Vynikajúci kresliar, charakteristický svojou kresliarskou virtuozitou, obrazotvornosťou, renomovaný grafik, tvoriaci v technikách drevorez, drevoryt a linoryt, známy predovšetkým ako ilustrátor prozaických i poetických diel.

Milan Rúfus o Igorovi

Do povedomia verejnosti vstúpil predovšetkým spoluprácou s bardom slovenskej poézie Milanom Rúfusom, ktorý si zaspomínal na spoluprácu s Igorom Rumanským takto:
„Po prvý raz ma na neho upozornil dnes už nežijúci klasik knižného slovenského dizajnu Dušan Šulc. Bolo to kedysi v prvej polovici sedemdesiatych rokov, keď výtvarne riešil knižku básní Stôl chudobných. Vtedy, a na to sa dobre pamätám, mi riekol: Frontispice dám urobiť Igorovi Rumanskému, ešte ho nepoznáš, je to študent našej školy, ale o tomto študentovi budeme počuť. A takto nevinne, či skusmo sa začal knižný tandem Rúfus-Rumanský.
Pretože frontispica, ktorú študent Rumanský urobil, bola výborná, lyrická, taký poľný koníček, či ostrva - ešte prázdny, ktorý čakal, kedy naň nakladú trojku, voňavú ďatelinu, aby sa usušila - voňalo to Liptovom.
Tento tandem má stále spoľahlivú úroveň a vrcholil niekoľko razy. Najprv to Igorovo výtvarné pretlmočenie mojich prekladov Hrubínovej poézie pre deti: Ako sa chytá radosť – táto knižka vyšla v roku 1995 po tretí raz a nedá sa povedať, že náklady prvého a druhého vydania boli skúpe.
Potom prišli Sobotné večery, pri ktorých Igorov výtvarný vklad bol rovnomocným partnerom mojich textov a to do tej miery, že práve jemu udelilo vydavateľstvo Smena výročnú cenu za túto knižku.
A do tretice všetkého dobrého to dotiahla Óda na radosť, ale vysokú úroveň má aj Neskorý autoportrét.
Všetko, čo robil pre moje knižky, má vysokú úroveň i jeho vstup do tretieho vydania Zvonov.
Aj v našej zatiaľ poslednej knihe Čítanie z údelu mi po návrate z Frankfurtu nad Mohanom šéfredaktor Tranoscia s neskrývanou hrdosťou povedal: A či viete, že v sále najkrajších kníh bolo vyložené aj Čítanie z údelu?
Takže, aké ešte chvály navyše, keď dobrá vec sa chváli sama.
Chcel by som svojmu tandemistovi aj pri tejto príležitosti zaželať pokoja pre nepokoj tvorby.
Aby stále a dobre gazdoval s tou nespornou hrivnou, ktorú vlastní, pretože za hrivny sme zodpovední. Škoda, že na tej výstave byť nemôžem, na výstave, kde iste všetko tak krásne bude voňať Liptovom, ako tá jeho prvá frontispica zo Stola chudobných, ten koníček čakajúci na svoju voňavú ďatelinu.“
Takto sa majster Rúfus prihováral umelcovi pri príležitosti jeho päťdesiatky pred desiatimi rokmi a jeho jubilejnej výstavy vo veľkej výstavnej sieni galérie, prostredníctvom nahrávky, ktorú sme v deň vernisáže získali od básnika nahrávkou z tefefónu. Básnik s nami veľmi ochotne spolupracoval, spolu s manželkou Magdou aj vtedy, keď bolo treba nahrávku z telefónu kvôli zrozumiteľnosti opakovať. Bolo to veľkým prekvapením a darčekom nielen pre Igora, keď sa vo veľkej sieni galérie ozval hlas váženého a milovaného básnika Milana Rúfusa.

Desať dní na rozmyslenie

Dnes má umelec o desať rokov navyše, pribudlo viac pedagogických, životných i umeleckých skúseností, preto sme ho požiadali, aby si pri príležitosti svojho životného jubilea zaspomínal: „Bol som v slobodnom povolaní a venoval som sa ilustráciám kníh pre deti i dospelých. Robil som knižky jednu za druhou, vtedy sa dalo vyberať - P. Dobšinský, J. C. Hronský, Milan Rúfus, o ktorom som sníval, že by som ho rád ilustroval ešte ako študent na strednej škole.
Ilustroval som slovenské ľubostné novely i klasické svetové novely – Turgeneva, Stendhala a mnohých ďalších.
Až raz ma zastavil môj bývalý profesor zo strednej školy, pôsobiaci už na VŠVU, ktorý mi ponúkol pedagogické miesto na mojej bývalej alma mater, uvažovalo sa o založení oddelenia figurálneho kreslenia, ktoré v minulosti fungovalo ako večerný akt. Oddelenie kresby malo fungovať pre celú školu, študenti by nekreslili len model, ale rôzne druhy funkčnej kresby a transpozícií. Na rozmyslenie som mal desať dní.
Rozhodol som sa prijať ponuku, ale dlho ma trápil pocit straty slobody. Potom som našiel iný druh slobody, keď sa mi začalo dariť a dosahoval som dobré výsledky. Vtedy som sa začal cítiť učiteľom.“

Spomienka na brata

Hovoriť o Igorovi Rumanskom a nespomenúť pri tom jeho o dva roky staršieho, rovnako talentovaného už nežijúceho brata Ivana, sa jednoducho nedá. Aj keď Ivan už nežije, je trvalou súčasťou jeho života, ako súrodenec - brat, umelec.
„Vždy, keď sa v rodine stretneme, si ho pripomíname, ako keby bol medzi nami, náš brat Ivan, jeden z piatich súrodencov, ktorý už nežije. Pripomínajú nám ho jeho obrazy. Ja ho mám neustále v pamäti aj ako životného súputníka. Stále som šiel v jeho stopách. Ako prvák a tretiak v malotriedke, druhák a štvrták, tretiak a piatak v demänovskej základnej škole a potom v Mikuláši až po deviatu triedu stále v tých istých stopách, u tých istých učiteľov. Už ako chlapci sme chodili maľovať do prírody. Neviem, ako sa Ivan zoznámil s Palugyovcami, ale ja celkom prozaicky, keď som si rozbil hlavu, u Palugyaovcov mi ju ošetrili a potom som tam začal chodiť maľovať, do prostredia, ktoré bolo pre mňa ako kostol posvätné,“ hovorí Igor Rumanský a pokračuje: „Pre mňa bol môj brat Ivan najväčší učiteľ, ja som sa ho vždy snažil napodobniť, šiel som v jeho stopách. Otec nám zomrel v roku 1959, desať dní potom, ako Ivan odišiel na umeleckú priemyslovku do Bratislavy. Ale veľmi, veľmi ťažko sa zmieroval s tým, že bude mať syna umelca, lebo si myslel, že umelci sú žobráci, ako ich poznal dovtedy. Vtedy chodili umelci ponúkať obrazy po závodoch, továrňach a otec nám povedal-nechcem mať zo synov komediantov. Svoj názor zmenil, keď k nám prišla pani Palugyaová s kopou Ivanových obrázkov, pastelov, akvarelov. Otca predložené kresby dojali a už viac bratovi nebránil. Skončil som deviatu triedu a opäť som sa rozhodol ísť v Ivanových stopách na umeleckú priemyslovku.
Ako štrnásťročného ma do Bratislavy sprevádzala mama. Chodil som po uliciach, všetko som obdivoval, cítil som sa ako hlavný hrdina z Bačovej ženy, keď išiel do Ameriky. A tak sme sa ocitli opäť spolu na umeleckej priemyslovke. Ivan bol mimoriadne nadaný a na VŠVU bol prijatý na prvom mieste. Obidvaja sme študovali u tých istých profesorov.
Technike grafiky sa Ivan nevenoval dlho a ani sa mu nečudujem. Realizácia techniky grafiky je dlhodobý proces a zatiaľ človeku unikne hŕba nápadov do neznáma.“

Môj rodný Liptov

„Krajina Liptova sa rýchlo mení – dráma strieda nežnosť v priebehu pár minút a darmo sa zdá, že tento moment nikdy nezabudnem, o hodinu príde niečo iné, ale nikdy sa atmosféra neopakuje. Asi to bol dôvod, prečo Ivan nechal grafiku a pritom bol vynikajúci a osobitý. Obdivoval moju robotu –Igor, takto som si predstavoval grafiku, keď som bol malý chlapec, škoda, že som už taký veľký.- takto mi on dával pocty, mne, ktorý sedel za stolom a vymýšľal si obrázky, ktoré predpisuje text. A ja som zasa obdivoval jeho maľbu – z ktorej veľa vecí zničil, nespokojný sám so sebou. Až jedného dňa prišla správa ako blesk z jasného neba - Ivan zomrel v spánku. A my až teraz vieme oceniť, aké sú dobré obrazy, ktoré po ňom zostali – až teraz vieme, aké sú dobré a plné toho, čo obdivoval, hoci mnohé nie sú dokončené. A ja – stále túžim vrátiť sa do krajiny, v ktorej som vyrastal - niet pre mňa krajšieho a rozmanitejšieho prostredia ako je Liptov. Tak ako v Liptove, nevnímam krajinu nikde. A ak mám hovoriť o svojom ďalšom programe - rozhodne ostanem pri klasických grafických technikách - drevorez, drevoryt, linorez a linoryt, ale rozhodne sa chcem vrátiť do krajiny a zvládať tie krásne náhody, ktoré v človeku rýchlo vyprchajú, byť pritom, pretože všetko, čo je krásne, netrvá dlho.“

Fotografia videnie nenahradí

O prírode sa Igor Rumanský vyjadril slovami: „Príroda je dokonalá a ja sa snažím akceptovať to, čo ponúka. Čím som starší, tým pred ňou pociťujem väčšiu pokoru i bezmocnosť. Chodím po krajine, hľadám kompozície a zaujatie motívom, robím štúdie a potom v podobe novej reality mapujem to, čo som prežil. Ani najlepšia fotografia nenahradí moje videnie, cítim atmosféru a aj po rokoch si viem presne do detailov vybaviť nálady, ktoré ma v tej chvíli ovládli. Moje vnemy pretavím len čiastočne, to ostatné je bytostný nepokoj, ktorý ma vedie k maľovaniu. Fascinuje ma Liptov a jeho svetelná neopakovateľnosť. Každým momentom mení farby a tvary a ja sa snažím cez presnú štúdiu pretaviť do esencie najlepšej vône a pocitu to, čo som hlboko precítil. Duševná príprava mi pritom trvá oveľa dlhšie ako samotný proces tvorby...“
Z autentických výpovedí umelca sa dá vypozorovať, že Igor Rumanský je obdivuhodný, citlivý človek, milujúci rodinu, rodný Liptov, ktorého príroda v poslednom čase doviedola od striktnej čiernobielej grafiky k maľbe, ku ktorej sa Igor už dlhé roky odhodlával. Veľa šťastia, Igor a živió.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Spacák na kozmetiku?
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 11 939
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 764
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 296
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 943
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 620
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 086
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 834
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 193

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  2. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  5. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  6. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  7. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  8. Ján Škerko: Smutný obraz Putinovho hanebného Ruska
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 392
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 393
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 879
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 4 522
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 830
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 351
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 180
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 097
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Na mieste sú informačné tabule, ale aj drevené zábrany. Tie nedávno obnovili.

Výstup na Ďumbier má dve trasy. Letnú a zimnú. Kým letná platí pod Ďumbierom, zimná uzávera sa na ďalších nízkotatranských chodníkoch končí.


6 h
Cvyklo pohár a novinka v jeho seriály - Porubský vrchár

Cvyklo pohár, séria MTB Liptova, má za sebou už svoje druhé kolo, ktoré bolo zároveň novinkou tohto ročníka. Prebiehalo v Závažnej Porube a nieslo názov Porubský vrchár.


21 h
Víťazný tím 8. ligy - OŠK Podtureň.

Futbalisti z Podturne po tom, čo klesli do poslednej súťaže, 8. ligy, mali jednoznačný cieľ – vrátiť sa do sedmičky. Počas sezóny kvalitu potvrdzovali a jednoznačne v nej dominovali.


27. jún

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


27. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľuboš odišiel v stredu, v piatok ohlásili jeho nezvestnosť.


25. jún

V obci Zákopčie odstraňujú následky po ničivej povodni.


20 h

Hlavná kontrolórka má podozrenie aj na obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní.


27. jún

Roman Hanajík poukazoval na hoaxy vo videách Igora Bukovského.


25. jún

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  2. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  3. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
  5. Peter Maroncik: Kúpili sme záhradku
  6. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  7. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  8. Ján Škerko: Smutný obraz Putinovho hanebného Ruska
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 392
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 393
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 879
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 4 522
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 830
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 351
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 180
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 097
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu