Ružomberčania v minulosti často diskutovali o plánovaných investičných zámerov v meste... A neraz ich aj kritizovali. Spomeňme len novú tržnicu, hypermarkety, pešie zóny... Avšak azda žiadny investičný zámer nevyvolal takú búrlivú diskusiu ako plánovaná výstavba expresa na Námestí slobody.
Skôr by sme mali vravieť o realizujúcej sa výstavbe reštauračného zariadenia, pretože námestie je už rozkopané. Stavebné mechanizmy sa zahryzli do zeme, hoci drvivá väčšina oslovených s výstavbou expresa v priestore, v ktorom je umiestnený aj pamätník padlých, vonkoncom nesúhlasí.
Sťažnosti radových občanov
Veď začítajte sa do niektorých názorov na túto tému:
„Som obyvateľom Ružomberka od narodenia a žijem tu 64 rokov, no takú aroganciu moci a vlastných záujmov, ako nám v súčasnosti predstavujú volení zástupcovia mesta na čele s primátorom, som nezažil ani v dobách hlbokej totality. Pošliapať pietne miesto je nehoráznosť a neúcta... Dúfam, že po odsúhlasení tohto neúctivého projektu, budú naši poslanci, ako aj vedenie mesta môcť pokojne spať a že ich nebude hrýzť svedomie...“
„Výstavba na Námestí slobody je v súlade s územným plánom mesta? Preštudovala som si regulatívy a nikde som sa nestretla s plánovanou zástavbou. Je územný plán smerodajný, alebo je to len zdrap papiera? Prosím kompetentných o odpoveď.“
„Keď sa vybudovalo Námestie slobody, vznikol v strede mesta priestor, kde si môžeme na lavičke posedieť na mieste, ktoré má - teda dnes už len málo - ucelenú myšlienku. Stretávali sa tam všetky vekové vrstvy obyvateľov, lavičky boli plné debatujúcich ľudí, ktorí sa tam cítili príjemne. Mám však obavu, že odkedy sú tu ťažké stroje, ktoré na stavbe nejakej krčmy pracujú, nájdem svoje dieťa pod kolesami auta... Alebo má tá krčma ukázať deťom aj inú možnosť strávenia voľného času??? Všetci majú plné ústa záujmu o občanov - toto je ten záujem? Kto sa nás opýtal, či sa nám bude páčiť na pietnom mieste nejaká krčma?“
„Nie som z generácie matiek, ani starých otcov... no i napriek tomu, že môj vek je nižší, nevychádzam z údivu. Veciam dejúcim sa na Námestí slobody proste nerozumiem. Predstavitelia tohto mesta by mohli prejaviť úctu pietnemu miestu. A výstavbou espresa skutočne za takýto prejav ja osobne nepovažujem. Kladenie vencov k pamätníku padlých vojakov bude skutočne pôsobiť komicky podporené pokrikmi podgurážených návštevníkov budovaného espresa.“
„Žiadam, aby sa zastavila realizácia stavby expresa na Námestí slobody. To je vrchol arogancie a výraz despotického vládnutia v našom mesta...“
Zdá sa teda, že väčšina je proti. Napriek tomu všetci kompetentní mlčia...
(Kvázi) argumenty kompetentných
Vlastne nie všetci. Aj tentokrát kožu na trh kvôli svojim názorom za celý ružomberský mestský úrad niesol len Ján Petrek, vedúci oddelenia stavebného práva a životného prostredia. V súvislosti s výstavbou expresa na Námestí slobody okrem iného uviedol: „Kde boli všetci tí občania, keď sa táto vec verejne prerokovávala v novembri roku 1997 pred schválením zadávacích dokumentov pre spracovanie ÚPN zóny... Treba povedať, že toto námestie sa rieši v rámci štandardných zákonných postupov v rámci spracovávania ÚPN zóny centra mesta a občania majú v rámci zákona vytvorený priestor na to, aby mohli svoje pripomienky a návrhy uplatniť. Nakoniec každá iniciatíva občanov je vždy v prospech veci, len škoda, že táto partia sa zobudila až teraz, hoci o celom zámere tvorby námestia mali informácie už veľmi dávno. Aj na základe ich mlčania sa zmenila majetkovo-právna realita pozemkov, ktorú investori nadobudli v dobrej viere, že na pozemkoch môžu stavať...“
Tvrdenia J. Petreka sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé, ale zásadný problém netkvie v tom, prečo sa pred niekoľkými rokmi neozvali kritici výstavby, prečo sa už vtedy nezmenili plánované zámery, prečo sa pri schvaľovaní územného plánu nedostali do popredia pripomienky tých, ktorí sú dnes proti. Dôvodov „prečo“ je určite viac, podstatné teraz je, že drvivá väčšina občanov je proti výstavbe expresa. A tento fakt by mali kompetentní akceptovať a hlavne zohľadniť vo svojich rozhodnutiach.
Psy brešú...
Priznajme si - tvrdenia, že sa občania mali ozvať niekedy v roku 1997, či 2004 zaváňajú alibizmom. Akoby niekto chcel povedať – keď ste sa neozvali vtedy, mlčte aj teraz. Váš hlas nás už v žiadnom prípade nezaujíma. Alibizmom však zaváňajú aj tvrdenia niektorých aktuálnych oponentov výstavby. Veď tvrdenie – o začatí výstavby sa v mestskom zastupiteľstve nehlasovalo – je síce pravdivé, ale mnohokrát predtým sa predsa schvaľovali materiály, ktoré s dnešnou výstavbou priamo súvisia. Navyše vyhlásenie, že o plánovanej výstavbe kde-kto vedel, ale nehlasovalo sa o jej začatí v mestskom zastupiteľstve, takže nebolo čo riešiť, je už vrcholom alibizmu (či cynizmu?)...
Lenže, ako sme už uviedli - v tomto prípade by účelom „hry“ nemalo byť hľadať vinníka zodpovedného za rozhodnutie o začatí výstavby. Jednoznačne treba nájsť východiská z tejto patovej situácie. Veď na jednej strane sú investori, ktorí sa v dobrej viere, že všetko je v poriadku, pripravili na výstavbu a budúce prevádzkovanie expresa a na druhej strane ľudia, ktorí túto výstavbu považujú za znesvätenie pietneho miesta.
A ak si predstavitelia mesta myslia, že táto situácia nie je hrozivá, ak sú presvedčení v zmysle známeho príslovia – nech si psy brešú, karavána ide ďalej – o tom, že ľudia si pofrflú a po čase zmĺknu, môžu byť čo nevidieť nemilo prekvapení.
Možno niekoho zaráža, prečo o pohľade predstaviteľov mesta na tento problém hovoríme v hádankách. Nuž, oni totiž, aspoň zatiaľ, mlčia. Avšak ktovie, či tento ich postoj je tým najideálnejším riešením.
