Ovčiarskej nedeli v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline vraj neprekáža ani dážď, vraveli si ženičky už ráno v autobuse. A hor sa do skanzenu. Naozaj dážď neprekážal, v čase programu utíchol, aj keď mu takmer celý deň viseli nohy. Udržalo sa však a minulú nedeľu prišlo do skanzenu viac ako tisíc ľudí. Do slovenčiny sa miešala poľština, nemčina, čeština – co je to žinčce? něco jako podmáslí... Prišlo aj dvadsať Francúzov, ktorí nadväzujú priateľské styky s Liptovským Jánom. Pribylincov čoby na jednej ruke spočítaš. Nikto doma nie je prorokom, ale program stál za to. Ovčiarsku nedeľu otvoril krojovaný sprievod hore skanzenom, v jeho strede riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová. Zazneli gajdy, fujara, ľudové pesničky v ženskom podaní, predstavili sa folklórne súbory z Podkoníc, Priechodu a Očovej. Keďže bolo zima, aj fľaša s hriatým sa dostala k slovu. A potom výber programu podľa gusta – v kaštieli autorská výstava k šesťdesiatke Milana Kočtúcha: „Od chlapca som sa priúčal k drevu, pri Petrovi Slosiarovi som začal stružlikať, k črpákom pribudli aj pracky, spony, či kožené mokasíny. Dačo robím doma v paneláku, dačo v garáži.“ Ochutnávky syra, rezbári pri práci, medovina, či medovníkové, ale objavili sa aj syrové srdiečka, kovové šperky, maľované džbány i obrazy, košikári na každom rohu a košikárskych výrobkov od výmyslu sveta. Ovčiarska nedeľa v pribylinskom skanzene napísala ďalší deň svojej histórie...
