Úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom, ktorá kedysi spájala Kysuce s Oravou, oslavovala jubileum 80-ročnej existencie v nedeľu 21. mája. Slávy sa dožila i parná lokomotíva U 45.903, vyrobená v roku 1916 ešte za Rakúsko – Uhorska v strojárni MÁV Budapešť. Má 90 rokov. Do roku 1972 premávala na trati Považskej lesnej železnice v údolí Čierneho Váhu a od roku 1995 slúži pre potešenie návštevníkov skanzenu – ako jedna z dvoch funkčných parných lokomotív ťahajúcich vláčik vždy v sobotu a nedeľu najskôr smerom nahor – zo staničky Skanzen do zastávky Chmúra, potom nazad až do zastávky Kubátkovia a späť do východzej staničky Skanzen. Druhá parná mašinka – U34.901 je ešte staršia - má už 97 rokov a predtým, ako prišla v roku 1977 na Vychylovku, slúžila na Čiernohronskej lesnej železnici.
Jazda vláčikom ťahaným parnou mašinkou je skutočným zážitkom. Posádku tvorí rušnovodič (na parné lokomotívy sú dvaja - pán Medvecký a Pavol Petrek), veľmi dôležitý brzdár – Emil Pagáč a sympatická sprievodkyňa Katka Sobolová, ktorá počas jazdy robí výklad o histórii tejto rarity, jedinej fungujúcej historickej úvraťovej železničke v Európe.
Pôvodná trať s rozchodom 760 mm (úzkokoľajka) dosahovala celkovú dĺžku 110 km, prekonávala výškový rozdiel 217,69 metra na vzdušnej vzdialenosti 1500 metrov. Samostatný hlavný úsek trate medzi Oščadnicou a Lokcou mal 61 km. Zbytok tvorili odbočky, ktoré sa budovali, rušili, predlžovali alebo skracovali podľa potreby odvozu vyťaženého dreva.
Trať bola demontovaná pre nerentabilnosť prevádzky v roku 1971 a zachovala sa z nej iba najcennejšia časť, na ktorej sa nachádza úvraťový systém. Čo je to úvraťový systém? Projektanti trate stáli pred náročnou úlohou - ako prekonať uvedený výškový rozdiel, keď nebol priestor a terénne podmienky pre stavbu trate v klasických oblúkoch. Preto zvolili „cik-cakový“ spôsob presunu – čiže najprv rušeň vagóny s drevom ťahal, potom tlačil a zase ťahal a tak sa dostal až do nadmorskej výšky 939 metrov – do sedla Beskýd. Stanica Chmúra, kde má vláčik prvú zastávku, má nadmorskú výšku 721 metrov. Na trati bolo celkovo 5 úvratí, teraz nie je v prevádzke ani jedna kvôli poškodeniu trate zosuvmi v roku 1997 a 2000. Trať ale nadšenci obnovy pôvodného prepojenia Kysúc s Oravou opravujú a raz sa azda prevezieme z Vychylovky až na Oravu. V roku 1991 bola trať vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Brzdár, Emil Pagáč, pracuje na kysuckej železničke už sedem rokov, jeho funkcia je nezastupiteľná. Keďže vláčik prekonáva značné stúpanie, musí sa pri ceste nadol pribrzďovať. Vtedy je Emil Pagáč „zastupujúcim rušňovodičom”. Kedysi, keď sa vždy nedodržiavali pravidlá bezpečnej prevádzky a vláčik sa moc „rozbehol”, boli ťažké úrazy robotníkov, niektorí prišli aj o nohy.
„Mašinfírer” Pavol Petrek vozí vláčiky ťahané parou už siedmy rok. Jeho kolega, pán Medvecký, dochádza na víkendy z Vrútok na Vychylovku už 13 rokov. S láskou sa obaja starajú o starenku U34.901, ktorá občas potrebuje drobnú opravu, ba i pohladkanie, aby spoľahlivo slúžila. Veru nie je to ľahké, už o šiestej ráno treba pod kotlom zakúriť, aby o deviatej bola para v kotli pod tlakom pripravená premeniť svoju energiu na pohyb. Jubilujúca U45.903 zatiaľ čaká na výmenu rúr a previerku kotla. Potom bude zaradená opäť do pravidelnej prevádzky.
Cez týždeň, keď je návštevnosť nižšia ako cez víkendy, ťahá vláčik motorový rušeň. Sezóna prevádzky je od mája do konca októbra, o zimnej sa zatiaľ neuvažuje pre množstvo snehu, ktoré v zime leží na trati.
Historickú lesnú úvraťovú železnicu treba proste „zažiť”, vidieť ju nestačí. A ak by ste chceli aj sponzorsky prispieť na jej obnovu – môžete tak urobiť kedykoľvek.
Autor: Milan Veliký
