Najvyššia hora Oravy, Babia hora, je opradená nespočetnými povesťami a legendami. Jednu záhadu však pokladá profesor Jan Pająk a jeho kolega Kazimierz Paňščik za viac ako reálnu – pod Babou horou existujú tunely, ktorých pôvodcami majú byť údajne mimozemšťania.
O tom, že na Zemi existujú podzemné chodby, ktorých steny sú vyleštené až do sklovita, niet pochýb. Jeden z nich je už dokonca sprístupnený aj turistom - ide o tunel Deer Cave na ostrove Borneo. Je taký priestranný a steny má tak „vysokoleštené“ že pri pohľade naň zvnútra sú turisti veľmi rýchlo ochotní uveriť, že práve tadiaľto prelietavali alebo odtiaľto štartovali koráby mimozemšťanov. A práve horúčava sálajúca z trysiek motorov údajne spôsobila, že skala sa akoby roztápala a opäť tuhla, čoho výsledkom má byť sklovitý vzhľad skalných stien.
Na Orave v útrobách Babej hory sú podľa poľských bádateľov až dva takéto tunely. Píšu o tom v práci „Tunely NOL spod Babej hory“, ktorú však zatiaľ publikovali len poľskom jazyku. Okrem svojich záverov sa Ján Pająk a Kazimierz Paňščik odvolávajú aj na výpovede svedkov, ktorí chodby navštívili. Do tunelov majú existovať štyri vchody. Miesta, kde sa nachádzajú, sú známe: dva vchody by mali byť na poľskej strane hory, dva na slovenskej. No samotné chodby sú už nepriechodné, zavalené kamením. Podľa poľských bádateľov je odkrytie takéhoto miesta veľmi ťažké. Nielen pre ťažkú dostupnosť terénu, ale aj preto, že vchody sa nachádzajú na území národného parku, v najvyššom stupni ochrany, takže každé zakopnutie krompáčom tu musí byť dopredu schválené viacerými úradmi. Keďže niečo podobné by automaticky pritiahlo zvedavosť množstva dobrodruhov a turistov, štátni úradníci ani ochranári nie sú podobným zásahom nikdy príliš naklonení. Podľa práce poľských bádateľov je však existencia UFO tunelov pod Babou horou stopercentne istá a robí z tohto miesta jedno z najzaujímavejších a najtajomnejších miest na Zemi. Pokiaľ ide o stupeň záhadnosti a o vedecký význam, profesor Pająk stavia Babiu horu na rovnaký stupienok, na aký svetoví historici postavili egyptské pyramídy. Tento poľský bádateľ v súčasnosti žije a pracuje na Novom Zélande a vo výskume tunelov nepokračuje.
Čo na to domáci?
Ako sme sa dozvedeli od starších Rabčičanov, dnes už viac ako 60-nikov, niektorí si spomínajú, že ako deti sa chodievali do spomínaných tunelov hrať. No pokladali ich skôr za jaskyne. „Keď sme sa vybrali na výskum, nesmelo nám chýbať klbko povrázku – aby sme nezablúdili, ani sviečka – aby sme zistili, keby nám náhodou začal chýbať kyslík. Na to, že by tam mohol byť nejaký nebezpečnejší plyn, sme ako chlapci vôbec nemysleli,“ usmieva sa dnes pri spomienkach na detské výskumné cesty do tunelov 56-ročný Blažej. „Už vtedy bol vchod do prvého tunela, ktorý bol tesne pod vrcholom, zavalený. Zostali len akési schody a za nimi kúsok chodby. No v tom druhom, nižšie položenom, sme sa menili na výskumníkov nie jediný raz. Ale na detské hry sa veľmi rýchlo zabúda, zabudli sme aj my. Spomienky ožili, keď som znovu počul o práci poľských bádateľov. Myšlienka, že tu kedysi boli mimozemšťania, je celkom zaujímavá...“ Väčšina starých i mladších ľudí, ktorých Babia hora zaujíma alebo pod ňou žijú, je však ochotná hovoriť iba o jaskyniach v Babej hore.
Záhadné znaky tu naozaj sú
Vari najkompetentnejším, kto má k veci čo povedať, je riaditeľ Štátnej ochrany prírody, Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v Námestove Róbert Trnka. Aj podľa neho sú závery poľských bádateľov prinajmenšom veľmi zaujímavé, i keď sám hovorí iné: „Máme zdokumentované, že v Babej hore sa nachádza niekoľko jaskýň, tie sú však podľa prieskumov tektonického pôvodu. Minulý týždeň som jaskyne navštívil s kolegami z Poľska. V prospech teórie poľských vedcov by mohli hovoriť zvláštne znaky na skalných stenách, ktoré sme tu našli. No zhodli sme sa, že znaky vyryli pravdepodobne baníci a geológovia, ktorí na Babej hore robili prieskum na výskyt zlata. Pravda býva väčšinou oveľa prozaickejšia, ako naša fantázia, takže pôvodcami záhadných znakov zrejme nebudú žiadni mimozemšťania. Hoci nejaké povesti o tuneloch som skutočne počul už aj ja.“
Autor: -mp-
