Janko Jágerský sa stal nechceným „čiernym barónom“, obrúsil veľa vojenských pracovísk na Morave, ale po osemnástich mesiacoch tábory nútených prác zrušili a Janko sa mohol vrátiť domov. No komunisti mu po návrate zakázali angažovať sa mimo svojho cirkevného zboru.
V posledný májový deň Ján Jágerský oslávil 85. narodeniny. Narodil sa v robotnícko-roľníckej rodine, po základnej a strednej škole chvíľu váhal, kam ďalej. Rozhodol sa pre štúdium teológie. Už ako treťoročný teológ pomáhal v Slovenskom národnom povstaní, v ťažkých časoch zastúpil evanjelického farára Ivana Čajku z Paludze a na sokolčianskom cintoríne pochoval prvé obete povstania. Zároveň sa staral o zabezpečenie duchovného života v Sokolčiach a okolitých obciach. Po potlačení povstania po večeroch prevážal cez Váh ustupujúcich vojakov a partizánov. Pri jednej razii bol zaistený medzi inými aj Janko Jágerský s bratom Ladislavom. Nasledoval peší transport do Ružomberka, kde už boli pre nich pripravené dobytčie vagóny. Jankovi sa však podarilo vo Vlachách utiecť, ostatných v Rakúsku oslobodila americká armáda. Štúdium skončil až po vojne, bol vysvätený za evanjelického kňaza a zároveň menovaný za biskupského kaplána do Liptovského Mikuláša. V roku 1946 bol preložený do Prešova, kde pracoval s mládežou a tu sa stretol aj so svojou budúcou ženou Magdalénou. Potom prišli kňazské skúšky a návrat do rodného Liptova v decembri 1948. V Závažnej Porube pôsobil tridsaťosem rokov. Za jeho pôsobenia tu postavili faru, opravili kostol, vežu, vybudovali stolicu pre tretí zvon. Pritiahla ho aj literatúra. Z nemčiny prekladal náboženské texty pre deti a mládež, skúmal a dopĺňal dejiny evanjelickej cirkvi, písal do Evanjelického posla spod Tatier. Neskôr bol obvinený za znefunkčnenie mládežníckych organizácií, vraj mal kázne s negatívnymi účinkami, bol brzdou socializácie dediny. Trest bol krutý. Nie šibenica, ale štyri roky nútených prác v Pomocných technických práporoch, ktoré vlastne boli vojenskými technickými prápormi nútených prác, čiže „československé gulagy“. Manželke zakázali učiť, ostala bez pomoci a finančných prostriedkov, ba aj stravné lístky jej odobrali. Zanechalo to trvalé stopy na jej zdraví, chorľavela, nedožila sa manželovho osemdesiateho piateho jubilea.
Sokolčania roztratení po celom Slovensku sú hrdí na svojho rodáka a všetci mu želajú do ďalších rokov hodne zdravia a spokojnosti.
