Bolo pod mrakom, taký čas na včelie úteky a veru aj starosta Liptovského Trnovca Ján Stankoviansky sa vrátil z jednej takej chytačky roja doštípaný, ale o svojej dedine hneď podal základné informácie. „Máme tu dva cirkevné zbory, je nás tu tak pol na pol evanjelikov a katolíkov, jedna materská škola a trinásť detí v nej, požiarna zbrojnica, súťaže, Červený kríž, jaskyniari, história obce aj ochodníckeho divadla je bohatá, ale Dušan Babka vám porozpráva viac.“ A že je muž činu, organizuje ľudí prichádzajúcich na aktivačné práce, dvíha telefóny - teraz nie, máme tu MY Liptov, odrádza niekoho a zas na chvíľu príde k nám, aby popočúval, upresnil rozprávanie o svojej dedine. V Liptovskom Trnovci je necelých tristo duší evanjelikov a necelých tristo duší katolíkov, náboženské trenice nie sú žiadne, obyvatelia sa príkladne znášajú. Veď keď sa znášajú farári, ľudia tiež – celý život žijú vedľa seba sused so susedom, tak prečo by sa hádali?
Škola nám veľmi chybuje
Keď nás zaujíma najväčší problém dediny, každému hneď napadne – škola nám chybuje. Ale to nie je problém len Liptovského Trnovca, je to záležitosť takmer všetkých dedín, kde zrušili základnú školu. Tá trnovská bola zrušená už v roku 1978 a žiaci pridelení do Základnej školy v Kvačanoch. Dnes je však situáciá trochu iná. Rodičia si sami určujú, kam bude ich dieťa chodiť do školy, a tak z Liptovského Trnovca chodia deti väčšinou do základných škôl do Liptovského Mikuláša. Je tam viac možností, viac krúžkov a rodičia tam zväčša majú aj prácu. Len deťom štát cestovné neprepláca. Patria predsa do Kvačian... „Bolo by to treba prehodnotiť na ministerstve školstva,“ dopĺňa zástupca starostu Karol Maťko, „už sa ozývajú aj rodičia.“ Prečo teda chýbajú dedine deti? „Dedina bola dosť dobre národné prebudená, učiteľ v škole vedel od začiatku, na čo má ktoré dieťa nadanie – ty na šport, ty na divadlo – a keď tu teraz deti nieto, kultúra v základe upadá,“ vysvetľuje Ján Dušan Babka, čoby historik Liptovského Trnovca. „A okrem toho deti nevedia o vlastnej dedine skoro nič. Jedna vychádzka z Kvačian do Trnovca nič nenapraví. Vedia o Miloslave, prvej Slovenke, ktorá na Štúrov pokyn prešla z králičtiny na spisovnú slovenčinu? Vedia o Bohumile Rajskej, ktorá jej to vyčítala, ale ktorá sa často stýkala so Štúrovcami a odtiaľto z Trnovca urobili aj povestný výlet na Kriváň? Dakedy v každej dedine učiteľ bol včelár, od malička učil deti, aby sa včiel nebáli. Teraz má v dedine včely len starosta a ja, ale tu je pätnásť hektárov sadov, na to by bolo treba takých päťdesiat až sedemdesiat včelích rodín!“
Ani strednej generácie takmer nieto
„Systém zasiahol dosť tvrdo proti nám,“ pomenúva ďalší problém Ján Dušan Babka. „Veď sme neboli celkom malá dedina, ale vylúčili nás zo strediskových obcí, vraj nie sme perspektívna obec. Hlúposť. Ale dvadsaťpäť rokov bola stavebná uzávera, lebo sa nevedelo, ako Liptovská Mara zasiahne do dediny, a tak tí, čo chceli stavať alebo modernizovať svoje domy, odišli. Teraz by to bola stredná generácia. Tá veľmi oslabla. Sú tu mladí a my dožívajúci, stred chýba. Tak päťdesiat rodín odišlo, teraz mohlo byť o stopäťdesiat, dvesto obyvateľov viacej a nielen necelých šesťsto.“ Tým však, že Liptovský Trnovec sa dostal do výhodnej pozície práve vďaka L. Mare a peknému prostrediu, má šance zvyšovať počet obyvateľov, a to nielen počas turistickej sezóny. Je vytvorený stavebný obvod, kde má stáť asi deväťdesiat nových domov a výhladovo má mať L. Trnovec za tridsať rokov okolo sedem tisíc obyvateľov. V súčasnosti práve počas letnej sezóny sa zvyšuje počet bývajúcich v L. Trnovci tak o päťsto, šesťsto ľudí. Chodia najmä Poliaci, ktorí to majú na ťahu. Sú veľmi spoločenskí, a tak sa zmenila vďaka nim aj atmosféra kempu. Bol to taký zaujímavý vývoj – kedysi chodili viac Holanďania a Nemci s rodinami alebo dôchodcovia. Tí okolo desiatej večer mali večierku, nepotrebovali nočný život. Dnes je západných turistov menej, zato večerný a nočný život je už rušnejší. V posledných troch rokoch začínajú totiž prevažovať Poliaci – „a to je naša mentalita: prídu sa najesť, vypiť si, zaspievať,“ vysvetľuje Karol Maťko. „Museli sme sa prispôsobiť väčšine a teraz fungujeme ako poľský kemp.“
Náboženská tolerancia výsadou
Evanjelická farárka Eva Ščerbáková je hrdá na Pastoračné centrum, postavené pri evanjelickej fare, ktoré slúži najmä pre mládežnícke skupiny. „S výstavbou začal takmer pred desiatimi rokmi farár Juraj Török. Dnes je časť centra ukončená, máme tam štyridsať lôžok, ale výstavba ešte pokračuje podľa toho, ako sú peniaze,“ hovorí E. Ščerbáková. „Centrum vzniká za výdatnej podpory zahraničných sponzorov, najmä z nemeckého Vloto. Pomáhajú nielen peniazmi, ale prídu aj na brigádu. Len výstavba pre nich trvá príliš dlho – tých desať rokov.“ Naposledy si v centre pripomenuli 55. výročie ordinácie žien. Eva Ščerbáková s úsmevom spomína na slová prvých farárok, ktorým cirkev presne predpisovala, ako sa majú obliekať, ako učesať, či môžu mať vo vlasoch biely hrebienok, či čierny. „Naše centrum je absolútne otvorené pre všetkých, navštevujú ho Nemci, Maďari, chodia k nám aj katolíci, jehovisti, cyklisti…“ dopĺňa farárka a spomína aj na nočnú modlitebnú reťaz, ktorá zanechala teplo v duši každého zúčastneného.
Obdiv generácií medzi dvoma vojnami
Pôvodný Liptovský Trnovec vypálil poľský kráľ Kazimír, keď tiahol Liptovom. Všetko pálil. Trnovčania vtedy utiekli na dva mesiace do hory a potom postavili Trnovec na dnešnom mieste. Je tu mokro, rašelina, ale dnešní Liptovskotrnovčania s úctou hovoria o generácii medzi dvoma vojnami, čo všetko a v akom krátkom čase dokázali! Postavili kostol, faru, dve školy – každá cirkev si postavila svoju modernú, bolo to také zdravé súperenie, zregulovali potok, odvodnili močaristé polia... Keď stavali kostol, museli práve pre rašelinové podložie nabiť dvanásťmetrové pilóty, aby vôbec kostol stál. „To dokázala jedna generácia, dnes sa tomu nechce skoro ani uveriť,“ hovorí Karol Maťko a Dušan Babka dokladá, že to bola fakt čulá generácia, ktorá pracovala s rozhľadom.
Trnovecký jarmok tradičných ľudových remesiel
Kedysi sa mestečko Trnovec hrdilo výsadami udelenými uhorskými kráľmi. Dnešný Liptovský Trnovec sa dal inšpirovať históriou a vlani v auguste usporiadali nultý ročník jarmoku. Pri jeho organizovaní výrazne pomohla poslankyňa Eva Štofčíková. Niekde uvádzajú, že to bol prvý ročník, no starosta sväto-sväte tvrdil, že to bol taký zabehávací nultý, v ktorom vychytali muchy. Do obce prišli rodáci, ľudoví remeselníci, folklórna skupina Sliačanka z Liptovských Sliačov, pre mladých Jazzové hudobné zospupenie z Banskej Bystrice a ľubozvučná slovenčina zaznela v umeleckom prednese poézie a prózy O cenu Miloslavy v súťaži Lehotskej Trnovec. Miloslava je totiž pseudonymom Johany Lehotskej, manželky evanjelického farára z 19. storočia, ktorú Ľudovít Štúr nazval ženou „mužského srdca“. Jej drevená socha v nadživotnej veľkosti, ktorú zhotovil vlani práve pri príležitosti recitačnej súťaže umelecký rezbár z Likavky Pavol Lofaj, stojí pred obecným úradom v blízkosti historického praniera. Ten si vraj chceli previezť do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, ale Liptovskotrnovčania si ho nedali. V pribylinskom skanzene stojí len jeho verná napodobenina.
Vlaňajší trnovecký jarmok sa uskutočnil na dvoch miestach – v autocampingu a v obci, čo dnes starosta nehodnotí príliš pozitívne, takže na známosť sa dáva, že ten tohoročný jarmok bude mať pravdepodobne v júli jedno miesto a bude superprvý.
Keby tu nebol kanál, sedíme vo vode
Súčasnosť obce? „Nie je ešte vybudovaná centrálna kanalizácia, dve časti obce sú odkanalizované, najväčšia časť obce, čo sa týka dĺžky, nie je odkanalizovaná,“ hovorí zástupca starostu. „Bohužiaľ, aj čistička je len rozostavaná, nezostali peniaze na technológiu. Je síce vybudovaná, ale nie je napojená, boli by sme radi, keby sme ju mohli spustiť. Získali sme napríklad na projekt ohľadom kanalizácie 3,5 milionov, uvažujeme do roku 2030 napojiť časť obce na dve pôvodné čističky a hlavne autocamping napojiť na L. Mikuláš.“
Liptovský Trnovec leží dva metre pod Liptovskou Marou. Keby pred obecným úradom nebol kanál, sedíme vo vode. Pri budovaní L. Mary boli urobené nejaké odvodňovacie kanály, ktoré majú zachytávať vodu, je tu vybudovaná aj čerpacia stanica, ktorá prečerpáva vodu, ale problém je v tom, že niektoré územia sa zosúvajú. Kanál bol urobený po vrstevnici, a ak sú nejaké zosuvy pôdy, kanálom voda neodteká tak, ako by mala.
Široko-ďaleko jediný
Autocamping Liptovský Trnovec funguje v podstate tri mesiace v roku. Bohužiaľ, vraj ani v kempe nie je ešte všetko vybudované tak, ako má byť. Často sa menia podmienky, ktoré povoľujú prevádzku takéhoto zariadenia a vždy keď niečo Trnovčania urobia, vyjde nová vyhláška, ktorá tú pôvodnú mení. Náklady na výstavbu sú dosť veľké a keďže kemp funguje len tri letné mesiace, nie je to veľmi efektívne. Samozrejme, celoročne by sa to vyplatilo. Autocamping má aj v rámci Slovenska už meno, turisti ho vyhľadávajú. „Musím však povedať, že okolo Mary nieto iného kempu,“ podotkol K. Maťko. Každý rok sa však niečo v kempe vylepší. Tento rok sa doteraz (koniec mája) neurobilo okrem bežnej údržby nič, ale akurát teraz rozbiehajú stavbu sociálnej budovy. „Zatiaľ nevieme poskytnúť hosťom niečo navyše. Občas pozveme nejaký súbor, urobíme programy, nejaký koncertík, diskotéky, ale v zlom počasí musia hostia využívať okolité zariadenia. Našťastie, majú kde chodiť. Blízko je aquapark, Prosiecka, Kvačianska , Bobrovecká a Demänovovská dolina, L. Mikuláš. Týmto hosťom nevadí ani päťdesiatkilometrová vzdialenosť – sú motorizovaní.“
Je mlaď zárukou budúcnosti obce?
V Liptovskom Trnovci je maličká materská škola. Kedysi sem chodili aj deti z Prosieka, dnes má škôlka len trinásť detí a podľa jej riaditeľky Boženy Vozárikovej na budúci rok ich bude ešte menej. Starosta Ján Stankoviansky však sľúbil rodičom, že škôlku nezrušia, ale obec jej prevádzku zatiahne. Aspoň nejaká mlaď ostane v dedine. Práca s deťmi je však náročná v tom, že sú tu deti rôzneho veku a B. Vozáriková musí zamestnať všetky. Navyše – je to celodenná materská škola s poldennou starostlivosťou. Rozumiete? O deti sa v škôlke postarajú celý deň, ale pedagogickú činnosť má pol dňa na starosti jej riaditeľka. Zdá sa však, že to robí rada a aj keď žiaci zo základných škôl nevedia veľa o minulosti svojej obce, týmto maličkým vysvetľuje veku primerane, čo je to napríklad pranier, ktorý stojí neďaleko škôlky.
