Pred časom sme vám ponúkli fotografiu trénerskeho dua Komňacký – Hyravý. Pýtali sme sa, či hľadia za historickým titulom? Podarilo sa. František Komňacký prežil predvlani unikátny majstrovský ošiaľ na severe Moravy, teraz doviedol svojím typickým stoickým pokojom a rozvahou na piedestál našu Ružu. Večne usmiaty stratég, podkutý pedagogickou praxou, neodmietol ani zavalený davom lovcov autogramov žiadosť o krátky rozhovor.
Vtedy a dnes. Čo je rovnaké, kde sú rozdiely?
Mnohé dá sa porovnávať, vždy je to, samozrejme, trošku inakšie. Mestá, cesty k titulom i osoby a obsadenie sú iné. Ostrava je obrovské mesto, pravidlom boli osemnásťtisícové návštevy na vypredanom štadióne aj uprostred pracovného týždňa. V tom to bolo väčšie, no tu je domáckejšie prostredie, bezprostrednejšie. Všetci ľudia okolo ružomberského futbalu sa navzájom veľmi dôverne poznajú.
Vtedajšia ostravská eufória po niekoľkých mesiacoch vyprchala. Odišli viaceré opory, víťazstvá vystriedali prehry.
Veľakrát to nezáleží iba na trénerovi, hlavná je vytýčená klubová filozofia. Ak sa chceme pokúsiť uspieť v pohárovej Európe a v ďalších ligových sezónach, musíme urobiť všetko, aby sa tento skvelý tím nerozutekal, ale naopak ešte posilnil. Zatiaľ padlo jedine meno Ľuboša Hajdúcha, v ktorého prípade by vedenie za určitých okolností vyslovilo súhlas s odchodom. Ostatných by sme si chceli udržať aspoň do kvalifikačnej fázy Ligy majstrov. Potom sa uvidí, aké budú ponuky a dopyt. Futbal je biznis, ktorý potrebuje peniaze. Netreba zabúdať, že Ružomberok má mimoriadne kvalitnú mládežnícku základňu. Nezameriavame sa len na nákupy zvonku. Chceme, aby naše talenty dostávali príležitosť. Perspektívni hráči sú v rezerve, starší dorast hrá o majstra, minimálne štyroch určite vytiahneme do prvého kádra.
Zvládali ste majstrovské oslavy, ktoré nemali konca-kraja?
Kvôli takýmto chvíľam to všetci predsa robíme. Hráči a celý realizačný tím znášali túto príjemnú eufóriu v pohode. Nič netrvá večne, už 15. júna začíname naplno s prípravou na nový ročník.
