Vraví sa, že sedem rokov na jednom mieste si žiada zmenut. Niečo podobné sa udialo aj v živote hokejového kanoniera Mareka Urama. Chtiac-nechtiac zabuchol dvere za znojemskou epizódou a do novej sezóny vstúpi v drese bratislavského Slovana. V piatok podvečer mal chvíľu voľna a preto neváhal prísť na neformálne stretnutie mikulášskych športovcov v novej Športovej kaviarni. „Hokejovo som síce momentálne zakotvil v hlavnom meste, ale vraciam sa natrvalo do Liptova. Nápad s touto kaviarňou sa mi páči. Šport je fenoménom, ktorí baví ľudí. Každý priestor, kde sa môžu stretnúť, pozrieť si zaujímavý prenos, porozprávať sa o svojom tíme, musíme iba uvítať.“
Tesne pred play off ste zažili trejd v štýle NHL.
Kluby sa dohodli na výmene. Hráč je v takom prípade, trošku preženiem, tovarom. Proste som sa to dozvedel a okamžite vymenil znojemskú šatňu za vítkovickú.
Nie je vám clivo za znojemskými časmi?
Bol som v Znojme pomerne dlho, cítil som sa na južnej Morave skutočne dobre. Chcel som sa tam aj s rodinou usadiť, ale v poslednej dobe to už z môjho pohľadu nebolo po hokejovej stránke ono. Zažil som tam krásne roky, ale už je to za mnou.
Váš prelet z jedného orlieho hniezda do druhého (Znojmo i Slovan majú v klubovom znaku orla) zapôsobil ako blesk z čistého neba.
Spomenutá výmena ma ozaj dosť sklamala. Potreboval som ísť do iného prostredia. Z množstva ponúk bola tá, ktorú mi predostrel manažér belasých Maroš Krajči, najkonkrétnejšia. Chcem pomôcť Slovanu vrátiť sa na pozície, kam v našom hokeji patrí, navyše osobne túžim po väčšom klubovom úspechu.
Nechceli ste sa vrátiť domov?
Tu som sa narodil, vyrástol, naučil sa hrať hokej, sem patrím. Po pripravovanom uzatvorení extraligy vyzerá, že L. Mikuláš nebude v najbližšom čase hrať o špicu. Ťažko sa mi to hovorí, ale návrat v tomto štádiu by bol pre mňa jednoznačne krokom späť.
Netúžite po ováciách svojich skalných?
Stačí si zobrať príklad z Popradu, ktorý posťahoval vlastných odchovancov, doplnil káder a hral o titul. Bol som pozrieť kamzíkov počas finále, krásnu atmosféru som mojim kamarátom úprimne závidel. Nielen ja by som to rád zažil. Viacerí Mikulášania už toho povyhrávali dosť v iných farbách, z rozhovorov s nimi, viem, že tiež túžia po niečom veľkom pred najbližšími, kamarátmi, vlastnými fanúšikmi. Nestavajme si vzdušné zámky, všetko to musí byť podložené podmienkami a tvrdou drinou všetkých, ktorí majú do toho, čo povedať. Dúfam, že sa toho dožijem. Musím sa pristaviť ešte pri jednej veci. Za sedem sezón v Čechách som si zvykol na určitý štandard vybavenosti hál, preto ma mrzí pohľad na môj rodný štadión. Nech si vraví, kto chce, čo chce, ľadový hokej je mikulášskym športom číslo jeden, no určite by si zaslúžil dôstojnejší stánok.
