Pred týždňom 5. júna oslávila svoje 105 narodeniny Margita Oravcová, najstaršia obyvateľka Slovenska. Svoju lásku odovzdala dvom dcéram a synovi, piatim vnukom, štrnástim pravnukom a siedmim prapravnukom.
Rodáčka z Nálepkova nemala ľahký život. Podľa slov jej vnučky Márie Müllerovej, u ktorej žije od svojich 100 rokov, nemala ľahký život: „Musela sa so životom biť a nikdy sa nedala zlomiť.“ To najstrašnejšie, čo ju v živote postretlo, bola situácia, keď jej Rusi odviezli na Sibír 19 a 24-ročné dcéry aj syna. Bývali v nemeckej dedine a transport čakal každého, kto nemal slovenské občianstvo. I keď jej deti slovenské občianstvo mali, predsa ich zaradili do transportu do Ruska. Dievčatám sa podarilo utiecť za pomoci ruského dôstojníka a z Poľska sa peši vrátili domov. Syn Ľudovít sa dostal až na Sibír. Keď sa po roku vrátil domov, vážil 49 kíl. Pobyt na Sibíri sa podpísal na jeho zdraví a M. Oravcová má za sebou to, čo nepraje žiadnemu rodičovi - svojho syna už pochovala. Dnes už pani Margite „neslúžia nohy“, slabšie počuje, ale keď má náladu, spieva piesne a spomína si na mladosť, keď ako vychovávateľka učila maďarské a slovenské deti po nemecky, keď pracovala v kúpeľoch, či neskôr po smrti manžela na píle a gazdovstve, aby zabezpečila obživu pre svoje deti.
„Bola láskavá, veselá a mala nás rada. Ako deti sme ju zbožňovali, naša omamka znamenala vtedy pre nás všetko na svete,“ spomína dnes vnučka Mária. „Dala nám toľko lásky, že je len prirodzené, keď jej ju teraz vraciame. Spomienky na nádherné detstvo prežité u nej nikdy nevymažem zo svojej pamäti.“
Margitu Oravcovú si ľudia pamätajú ako chýrnu tanečníčku, u ktorej si mládenci „zadávali“ jednotlivé tance už na ceste na tancovačku. Keď - už s dospelými dcérami – boli „na muzike“, mamku vyzvŕtali viac, než dcéry, nesedela ani minútu. Ešte vo svojich 88-ich rokoch na svadbe pravnučky „bola hviezdou“ na parkete. Nikdy jej nechýbal optimizmus, vedela, že po ťažkých dňoch prídu dobré. Dáma s vyberanými spôsobmi sa nezľakla ani ťažkej fyzickej práce na píle, keď vedela, že tým pomôže svojim deťom. Počas života jedla všetko, no najradšej mala údené mäso. Od svojich 90. rokov však už neje žiadne mäso a do všetkých jedál si žiada cukor. „Držkovú polievku, aj bryndzové halušky – všetko musí byť sladké. Lekári ma ubezpečili, že jej cukor nemôže uškodiť, keď si ho tak dôrazne žiada,“ hovorí vnučka. Babička Margita nikdy nebola chorá. V ostatných troch rokoch sa po byte pohybuje na vozíčku a niekedy „po vzrušujúcich chvíľach“ keď je svieža a čulá, sa aj dva-tri dni v kuse „dobíja“ spánkom.
