Otázku, ako sa pozerajú na odklad Folklórneho festivalu vo Východnej, sme položili obyvateľom dediny a starostovi Pavlovi Krupovi. Východňania nerozprávali o festivale ako o festivale, ale hovorili o slávnostiach, na ktoré sa tešia celý rok. Podľa starostu aj robota sa prispôsobovala slávnostiam. Na poli si vždy plánovali práce tak, aby v čase festivalu ľudia nekosili, nesušili, ale plne si užívali čas na slávnostiach a so svojimi rodinami. Vtedy prišli celé rodiny, plné domy boli ľudí. Každá jedna stará mať urobila svojim vnúčatám kroj, chlapcom vyšila košele, dievčatám pošili sukničky. Vo Východnej už málo ľudí chodí v kroji, ale tá tradícia v srdci každého Východňana žije. Každému je ľúto, že folklórny festival nemôže byť, ale ak by sa mala zhodiť samotná obec, tak radšej nech festival nie je, hovoril starosta. Festival za svojej existencie len dvakrát nebol: v šesťdesiatych rokoch bol raz presunutý do inej obce a jedenkrát sa neuskutočnil pre žltačku. Päťdesiatjedenkrát slávnosti vo Východnej boli.
O rok bude festival vzácnejší
Zuzana Mikušová, riaditeľka miestneho osvetového strediska: „Niekto je rád, že nebudú slávnosti, ale určite ich budeme všetci spomínať v čase, keď by mali byť. Veľa ľudí sa však po prvých informáciách v médiách informuje aj telefonicky tu u nás. Aj dnes mi volala jedna pani z Popradu, žeby sme sa celá dedina obliekla do krojov a šla hore dedinou. Na festivaly si pamätám hádam od svojich šiestich rokov. To boli slávnosti, to bola pohoda v dedine! Po čase sa to menilo a teraz, keď som, ako sa povie, padla do toho, že organizujem na slávnostiach, už to i ja beriem ináč. Snažíme sa, aby sa ľudia, ktorí k nám prídu jeden rok na druhý vrátili. Ale o rok bude festival v novom amfiteátri vzácnejší.“
Cecília Polková, zástupkyňa riaditeľky základnej školy: „My so žiakmi v škole každý rok pripravujeme výtvarné práce na výstavu do areálu festivalu. Keď sme sa tohto roku dozvedeli, že festival nebude, vzali sme to ako holý fakt. Predsa sa nedajú robiť slávnosti na lúke bez akéhokoľvek zabezpečenia. Do dediny vždy v tieto dni príde veľa ľudí a tohto roku to jednoducho situácia nedovolí. Svet predsa pre to nespadne a dedina si rok oddýchne.“
Zuzana Matejková, kaderníčka: „Keď sme boli deti, slávnosti vo Východnej boli o inom. Teraz tam býva veľa opitých a veľa vecí sa mi zdá len o peniazoch. Ako deti sme na slávnosti chodili veľmi rady, ale ak teraz nebudú, je to v pohode.“
Zuzana J., obyvateľka Východnej: „Je to dobré, že slávnosti nebudú. Areál je ešte rozkopaný, ale, myslím si, že po ročnom oddychu môže prísť do Východnej ešte viac ľudí, pretože všetci budú zvedaví, aký bude nový areál.“
Daniela C., predavačka: „Aj ja si myslím, že rok odkladu neuškodí dedine. A v nových priestoroch budú mať slávnosti väčší efekt. Bolo by naozaj zlé, ak by mal ísť festival kvalitou dole na zelenej lúke vedľa pôvodného amfiteátra.“
Staršie ženy, ktoré sme stretli v dedine v robotný deň, sa nechceli dať odfotografovať ani neprezradili svoje mená, ale reagovali podobne: čože už ja, veď som stará, mladších sa opýtajte a pridali postrehy z minulých festivalov, ktoré boli podľa nich farebnejšie, dedina vyzdobenejšia, dlho pred slávnosťami každý dom vo Východnej žil prípravami na slávnosti – všade „snuvali“, tkali, vyšívali, pripravovali kroje a iné ľudové výrobky. Ploty, okná vyzdobili, napiekli, navarili, privítali blízkych zblízka i zďaleka a slávnosti sa mohli začať. Len ich mrzí, že posledné roky nešiel sprievod celou dedinou, len od „cmitera“ a veľakrát na dolnom konci ani neznať, že je festival.
Snahy o odštátnenie festivalu
Pavel Krupa: „Keď sa človek prejde hore na amfiteáter, zistí, že nie je dostavaný a každý súdny človek dokáže pochopiť, že naozaj v tomto roku v týchto podmienkach folklórny festival byť nemôže. Festival bol vždy organizovaný viacerými subjektami. Hlavným organizátorom festivalu vždy bolo Národné osvetové centrum v Bratislave, ďalšími spolupracovníkmi bola obec, Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši a Združenie priaznivcov folklórneho festivalu Východná. V minulom roku v auguste alebo v septembri sa začali ozývať hlasy z Národného osvetového centra, že je potrebné festival odštátniť. A keď odštátňovať, tak akým smerom? Folklórny festival sa nemôže dostať do súkromných rúk, ale mala by to byť inštitúcia buď takého charakteru, ako je obec alebo Liptovské osvetové stredisko. Keďže obec je do príprav vždy plne zainteresovaná – zabezpečuje organizačne viaceré úseky – úsek čistoty, parkovísk, stánkového predaja, dopravný, zdravotný, informačný, usporiadateľský, javiskovej techniky... teda podstatnú časť. Z toho dôvodu by mohla prejsť organizácia na obec. Prerokovali sme túto záležitosť na obecnom zastupiteľstve, dostali sme zelenú: urobte kroky, aby sa hlavným organizátorom stala obec. Urobili sme týmto smerom kroky, ale hneď začala vznikať aj vlna nespokojnosti zo strany folklórnej obce alebo jednotlivcov, ktorým sa nepáčila myšlienka, že by sa mal festival dostať pod hlavnú garanciu obce. Vznikla Iniciatíva za Východnú, ktorá vyhlásila, že obec nemôže organizovať toto podujatie. Pritom s obcou nikto nekomunikoval. My nechceme prerušiť nitky spolupráce, chceli sme prípravu a realizáciu festivalu udržať na minimálne tej iste úrovni ako v minulosti. Pritom si uvedomujeme, že čo sa týka profesionality príprav, vystúpení, programu, naozaj nie sme odborníci, ani nemáme v dedine odborníka. Práve preto sme chceli naďalej spolupracovať s Národným osvetovým centrom, ktoré je po stránke programovej a odbornej istým garantom, že festival zostane minimálne na tej istej alebo ešte vyššej úrovni ako doteraz.
Počasie urobilo škrt v plánoch
Východisko z danej situácie sme našli na Ministerstve kultúry SR, kde vznikla skupina organizátorov Folklórneho festivalu Východná (FFV) 2006. Boli to obec, Národné osvetové centrum, Liptovské osvetové stredisko, Iniciatíva za Východnú a Folklórna únia. Týchto päť subjektov malo organizovať festival 2006, všetci s rovnakými právami a povinnosťami. Zároveň sa začali v marci práce na výstavbe nového amfiteátra. Predpokladali sme, že sa do júna dokončia. Žiaľ, zaúradovalo počasie, dažde, výkopy sa naplnili vodou, zavalovali sa, celé dni šli čerpadlá. Od stavbyvedúceho sme sa dozvedeli, že on nie je schopný do konca júna dať amfiteáter do prevádzky s tým, aby ho skolaudovali a bola zaručená bezpečnosť. Navštívili sme dodávateľa a riaditeľ Inžinierskych stavieb Košice to potvrdil. Celá plocha je jedno veľké stavenisko – stavia sa tu jedenásť nových objektov, ktoré sú roztrúsené po okolí areálu a hrozilo by tu nebezpečenstvo úrazu. Povedali sme, že nepôjdeme do provizórnej alternatívy a festival nebudeme robiť v náhradných priestoroch a v náhradných podmienkach. Naši spoluorganizátori trvali na tom, že náhradné priestory vo Východnej našli a festival môže byť. Dozvedeli sme sa, že prichádza do úvahy lúka, ktorá susedí priamo so staveniskom, je vo vlastníctve evanjelickej cirkvi a nachádza sa medzi hlavnou cestou a starými sociálnymi zariadeniami. Je to teda naozajstná lúka, nijakým spôsobom nespevnená, nachádzajú sa na nej nerovnosti, stromy, kosodrevina a trafostanica. Prechádza tadiaľ vysoké napätie, sú tu nefunkčné sociálne zariadenia, problémom je aj napojenie na vodu a elektrické rozvody. Obecné zastupiteľstvo jednoznačne povedalo nie, pretože na festivale malo byť tisícdvesto účinkujúcich, pätnásť až dvadsaťtisíc návštevníkov. A najpodstatnejšie – klesla by úroveň podujatia, Východná by stratila na svojom kredite. Predtým ako obecné zastupiteľstvo prijalo takéto závažné rozhodnutie, brali sme do úvahy názory zástancov organizovania FFV v provizórnych podmienkach a priestoroch, ale i názory občanov a odborníkov v danej oblasti. Na zastupiteľstve rezonovali otázky zabezpečenia elektrických prípojok z napájacích zdrojov, ktoré dnes už nie sú k dispozícii, spôsob zabezpečenia dôstojných priestorov pre prípravu účinkujúcich a návštevníkov FFV, zabezpečenie stravovacieho centra bez dostupnosti verejných vodných zdrojov. Značné problémy obecné zastupiteľstvo videlo v zabezpečení priestorov pre osobnú hygienu a bezpečnosti všetkých zúčastnených. A nechceli sme, aby hanba padla na hlavu obce.
Trošku z histórie amfiteátra, trošku zo súčasnosti
Amfiteáter vo Východnej postavili v rokoch 1971 až 1973 a stavali ho s tým, že to mal byť stánok kultúry len na desať rokov. V roku 1982 mali začať s výstavbou nového amfiteátra, ale nezačalo sa, hoci bol plán výstavby nového amfiteátra asi dva kilometre od pôvodného a celý vyzeral veľmi megalomansky, mali tam byť podchody až do starého amfiteátra, hotely, obrovské ubytovacie zariadenia. Mala to byť pýcha folklóru i socializmu. V roku 1986 osadili základný kameň a to bolo všetko. V deväťdesiatych rokoch už bolo zjavné, že amfiteáter chátra. Ročne obec do neho dávala okolo pol milióna korún na obnovu lavičiek, striech, opravu sociálnych zariadení. Statický posudok jasne hovorí, že amfiteáter je napadnutý drevokaznými hubami a drevokazným hmyzom a jeho ďalšia existencia nie je v súlade s bezpečnosťou. Scéna sa začala vychyľovať a statik v roku 1992 určil spôsob, ako treba celú stenu podoprieť, aby nespadla. Diváci o ničom nevedeli, účinkujúci videli koly, ktorými bola scéna podopretá. Hľadali sme cesty, ako situáciu napraviť. Dlho nič, až v roku 2004 zriadili štruktuálne fondy, do ktorých sme sa presne dokázali zaradiť do opatrenia Priemysel a služby, obnova a rekonštrukcia amfiteátrov. Dali sme vypracovať projekt a požiadali sme o grant. Bol úspešný. Deväťdesiatpäť miliónov ide z Európskej únie a päť percent je spoluúčasť obce. Financie sa realizuje prostredníctvom SACR Bratislava po následnej fyzickej kontrole na stavenisku, kontrole na Ministerstve hospodárstva SR. Toto však nie je konečná kontrola, ďalšia nasleduje na Ministerstve financií SR, ktoré po odsúhlasení uvoľní deväťdesiatpäť percent peňazí za vykonané práce priamo dodávateľovi a obci oznámi túto skutočnosť, aby uhradila zvyšných päť percent. Výstavba však začala s problémami. Vo Východnej je omnoho viacej snehu, sú v nej omnoho väščie mrazy ako inde v Liptove. Nedalo sa začať podľa plánu a aj keď sneh zo staveniska odhrnuli, pôda zamrzla do hĺbky asi meter dvadsať a museli ju zbíjačkami rozbíjať, aby sa dostali do nezamrznutých vrstiev zeme. 20. marca sa začali prvé výkopy. Potom prišlo oteplenie a zo všetkých kopcov dookola začala voda prúdiť do základov a začala ich zatápať. Keďže podklad je piesčitý, voda narušila časti základov a tie sa začali zavalovať. Čerpadlá išli celé dni a už vtedy sme avizovali, že festival vo Východnej asi nebude. Dnes sme už z najväčších problémov vonku a práce sa vo veľkom tempe rozvíjajú na nadzemných častiach celého areálu. Všetkým priaznivcom folklóru doma i v zahraničí sa hlboko ospravedlňujeme a pozývame na Folklórny festiva Východná 2007.“
Oficiálne vyhlásenie ostatných organizátorov festivalu
Výbor Folklórneho festivalu Východná (FFV) 2006 s poľutovaním oznamuje priaznivcom ľudovej kultúry a širokej verejnosti, že folklórny festival sa napriek odbornej – programovej pripravenosti a zabezpečených účinkujúcich, z dôvodu nedostavaného areálu amfiteátra v tomto roku neuskutoční. Napriek predchádzajúcim prísľubom, že nový areál amfiteátra bude včas dostavaný a náročným rokovaniam o možných variantoch realizácie pripraveného programu festivalu, obec Východná, ako investor projektu potvrdil, že dodávateľ výstavbu v tomto roku neukončí. Predstavitelia obce Východná však odstúpili od spolupráce i na realizácii programu v náhradných podmienkach.
Za subjekty Výboru FFV 2006 – Národné osvetové centrum Ján Tazberík, Žilinský samosprávny kraj – Liptovské osvetové stredisko Mária Kubíková, Združenie priaznivcov FF Východná Jozef Burič, Folklórna únia na Slovensku Štefan Zima.
Autor: Dagmar Poliaková
