Liptovský Hrádok - Deti s kombinovaným postihnutím z jeden triedy Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Liptovskom Hrádku, ktoré majú svoje priestory ešte dnes v Poliklinike v L. Hrádku, sa budú v auguste sťahovať do Základnej školy (ZŠ) s materskou školou na Ulici J. D. Matejovie. Z dvojizbového bytu pôjdu do dvoch tried ZŠ. Bude to ich druhé sťahovanie v priebehu dvoch rokov. Prečo? Opýtali sme sa zainteresovaných.
„Do týchto priestorov sme sa presťahovali vlani. Je to lepšie. Predtým sme boli v priechodnej chodbe polikliniky a často sa stávalo, že deti sa zamiešali medzi pacientov alebo ich ľudia prechádzajúci na detské oddelenie vyrušovali,“ vysvetľuje situáciu s vlaňajším sťahovaním vychovávateľka ŠZŠ Božena Uličná. „Navyše, deti prichádzali do styku s chorými. Tu máme uzavretý samostatný priestor – je to dvojizbový byt, ale do konca júna sa z neho máme vysťahovať. Je tu vysoké nájomné. Ale všetky si myslíme,“ hovorí aj za učiteľky a vychovávateľky špeciálnej triedy, „že keby vedenie školy vyvolalo rokovanie s kompetentnými, mohlo byť nájomné symbolické a platili by sme len skutočné náklady na energie.“ Dvojizbový byt v súčasnosti je prispôsobený pre prácu s deťmi s viacnásobným postihnutím, s tzv. „céčkovými“ deťmi. Majú tu malú telocvičňu, triedu s hračkami a počítačom, kuchynku, kupeľňu a WC. Práve kuchynka a kúpeľňa im bude v nových priestoroch základnej školy chýbať. „Je pre nás dôležité mať k dispozícii aj kúpeľňu, aj kuchynku. Nestáva sa často, ale predsa, že potrebujeme dieťa osprchovať,“ zapája sa do rozhovoru Monika Nedeľková. „V kuchynke občas varíme a deti to majú rady. Už vieme, ktoré bude čistiť zemiaky, ktoré umývať riad, či utierať.“ Ďalšia učiteľka Lenka Palajová hneď reaguje: „Pre naše deti nie je dôležité, aby sme ich naučili len čítať a počítať, my sa snažíme naučiť ich žiť. Ony sú šťastné deti vo svojom svete, ale potrebujú poznať aj svet zdravých. Preto chodíme veľa von na prechádzky, dosť cestujeme. Je dôležité čo najviac cvičiť ich mozoček, vyťažiť z nich čo najviac. Len prvé reakcie zdravých ľudí okolo sú neisté. S tvrdými reakciami sa už nestretáme, ľudia si zvykli, ale boli aj také.“ A hneď si spomenie na staršiu ženu, ktorá im vynadala, že postihnuté deti berú von alebo na návštevu cukrárne, keď sa ich majiteľ snažil čo najviac ukryť pred ostatnými návštevníkmi. V ten istý deň však zažili zázrak: cudzí muž na ulici vtisol päťstokorunáčku do rúk učiteľky, aby deťom niečo kúpila a nechcel prezradiť svoje meno.
Riaditeľ ŠZŠ Miroslav Tomko na otázku prečo ďalšie sťahovanie odpovedal: „V prenajatých priestoroch Polikliniky Liptovský Hrádok sa vzdelávajú deti s kombinovaným postihnutím vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť po stránke výchovnej i priestorovej. Fakty sú nasledovné: aj tieto deti rastú a detí s takouto diagnózou postupne pribúda. Z tohto pohľadu sa užívané priestory javia ako malé, nepostačujúce požiadavkám špeciálnopedagogického procesu. Je teda celkom logické, že hľadáme riešenie. Oslovili sme obidve základné školy v Liptovskom Hrádku. Potešilo nás, keď riaditeľstvo Základnej školy na Ulici J. D. Matejove akceptovalo našu požiadavku a ponúklo na užívanie dve učebne. Získali sme väčšie priestory a podstatne sa znížila i výška nájomného. Toto riešenie vidíme aj ako určitú forma integrácie. Týmto deťom sa vytvorí možnosť kontaktu so zdravými deťmi, nebudú izolované a budú sa učiť v prostredí štandardnej školy.“
V súčasnosti je v triede ŠZŠ na Poliklinike desať detí, dve učiteľky, dve vychovávateľky a jedna asistentka učiteľa, to znamená pätnásť ľudí na deväťdesiatich metroch štvorcových. Od septembra 2006 bude o dve deti viac. V nových priestoroch v základnej škole deti dostanú dve triedy na prízemí, budú môcť využívať aj chodbu pred triedami. Bude to asi stoosem metrov štvorcových – teda väčšie priestory. Nič viac vraj za sťahovaním nie je.
Autor: Dagmar Poliaková
