Upršané a neprívetivé počasie sprevádzalo pobyt detského folklórneho súboru Krôčik z Kysača z republiky Srbsko a Čierna Hora. Na pozvanie detského folklórneho súboru (DFS) Ďumbier spoznávalo prvých päť júnových dní Liptovský Mikuláš a okolie dvadsaťosem detí a jedenásť dospelých obyvateľov šesťtisícovej obce vo Vojvodine. Podľa ich slov nám chceli priniesť teplo. Doniesli ho vo svojich srdciach. Ďumbier pripravil pre nich bohatý program. Ich prvým vystúpením bol výchovný koncert v liptovskomikulášskom Dome kultúry pre žiakov základných škôl a verejný slávnostný koncert popoludní, ktorý otvoril primátor Alexander. Slafkovský. Členovia DFS Krôčik predviedli svoje spevy, hudbu a tance tak, ako si ich uchovali. Potlesk, ktorého sa im dostalo, bol rovnako zaslúžený ako povzbudzujúci. Zážitkom bolo aj vystúpenie a pobyt v Aquaparku Tatralandia a program venovaný deťom v Šiklovom Mlyne. Atrakcie umocnené pohľadom na okolité zasnežené hory ich nielen očarili, ale aj patrične unavili. Večerný program v rodinách im padol vhod. V programe mali aj jaskyňu Slobody. Kysačanom žijúcim na rovine dal zabrať výstup k jaskyni aj jej približne deväťsto schodov, ale podľa ich vlastných slov to stálo za to.
Hostia z Kysača sa vrátili domov 5. júna. Vedenie súboru, rodičia, predstavitelia mesta aj zamestnanci Centra voľného času sa snažili, aby odchádzali spoznajúc, ako tu žijeme, a že sa tu môžu kedykoľvek vrátiť. Jediným negatívom ich pobytu boli zdravotné problémy vedúcej DFS Ďumbier Ľudmily Štrkolcovej, ktorá musela byť hospitalizovaná v miestnej nemocnici. Duša súboru a hlavná hybná sila organizácie ich pobytu tak iba z nemocničného lôžka sledovala plody svojej práce a tŕpla, ako to dopadne. Úprimné slová uznania a vďaky z úst vedenia DFS Krôčik za starostlivosť nech sú pre ňu povzbudením pri jej skorom uzdravení. Rovnako pocit, že sa na svoju pravú ruku Mariku Húlekovú a ľudí okolo nej môže kedykoľvek spoľahnúť. Potvrdzujúc ľudovú múdrosť „V núdzi poznáš priateľa“ okamžite zmenila svoj program a odbornou pomocou pomohla zabezpečiť vystúpenia Miroslava Palanová z Liptovského osvetové strediska.
Napriek tomu, že mnohí Kysačania boli na Slovensku prvýkrát, nemali problémy s dorozumievaním. Slovenčina je ich materinský jazyk a po slovensky učia aj svojich srbských spoluobčanov. Ich vzťah k Slovensku sa nedá popísať, možno ho pochopiť iba osobnou skúsenosťou. Je neumelý, nevnucujúci, úprimný, prirodzený. Nepotrebujú a ani nechcú byť Slovákmi. Jednoducho nimi sú a nevidia na tom nič zvláštne.
