Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Z pozície predsedu Slovenskej akadémie vied do kresla prvého veľvyslanca v USA

Historicky prvého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických, Branislava Lichardusa, prijali liptovskomikulášski rotariáni za historicky prvého čestného člena Rotary clubu (RC) v Liptovskom Mikuláši. Certifikát čestného člena odovzdal Branislavovi Lichardusovi súčasný prezident RC Peter Bielený. „Cítim dojatie, že som sa po toľkých rokoch vrátil prostredníctvom vášho Rotary clubu do svojho rodného mesta,“ vyjadril sa Branislav Lichardus, ktorý sa narodil v Palúdzke v decembri 1930 a pokračoval: „Z Liptovského Mikuláša som s rodičmi odišiel po dvoch rokoch a odvtedy som s týmto mestom nemal príležitosť nadviazať bližšie kontakty.“ Stalo sa tak až v  máji tohto roku, keď Branislava Lichardusa za čestného člena navrhol Ján Blcháč a ostatní členovia Rotary clubu jeho návrh schválili.

Pochádza z významného Lichardusovského rodu

Rod Lichardusovcov je v liptovskom regióne známy už dlhé desaťročia, či dokonca storočia. Veď na Boci sa v cirkevných a urbárskych písomnostiach meno Lichardus zaznamenávalo od roku 1786. Práve z Boce pochádzal aj otec Branislava Lichardusa, ktorý sa narodil v roku 1904 a volal sa tiež Branislav. Vyštudoval za učiteľa a v roku 1923 nastúpil do evanjelickej ľudovej školy v Palúdzke za kantora-učiteľa a dočasného správcu školy. Postupne si zvyšoval kvalifikáciu až po vysokoškolské hodnosti promovaného historika a doktora pedagogiky. Ešte ako učiteľ pôsobil aj v Brezovej pod Bradlom, opäť v Palúdzke, Petržalke, Veľkých Levároch, Modre, Starej Turej a napokon v Bratislave. Životnú družku si našiel v Brezovej pod Bradlom, oženil sa s ňou a narodili sa im dvaja synovia. Branislav a Svetozár.
„Môj otec vyženil veno a peniaze sa rozhodol investovať aj do podnikania. V Liptovskom Mikuláši ho ľudia nakrátko poznali aj ako výrobcu perleťových gombíkov,“ hovorí dnes zrelý sedemdesiatnik Branislav Lichardus. Rodinné prostredie Lichardusovcov pozitívne poznamenalo aj výchovu bratov Branislava a Svetozára. Obidvaja po maturite študovali na vysokej škole. Branislav na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského,  o dva roky mladší Svetozár na Fakulte inžinierskeho staviteľstva SVTŠ v Bratislave. Za svoju odbornú činnosť obidvaja získali najvyššie vedecké hodnosti (DrSc.).

Vďaka SAV mohol rozvíjať zahraničné kontakty

Branislav Lichardus sa stal renomovaným vedcom v odbore experimentálnej endokrinológie a nefrológie. V ústave experimentálnej endokrinológie Slovenskej akadémie vied (SAV) pôsobil od roku 1957. „Dostať sa na SAV bolo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia skutočnou výhrou. Na pôdu akadémie sa až tak neprenášali politické tlaky spoločnosti a existovala aj reálna šanca vycestovať do zahraničia. Mal som preto príležitosť zúčastniť sa študijného pobytu v Kanade,“ spomína na roky 1964 a 1965 Branislav Lichardus. Do Kanady sa na študijný pobyt vrátil aj o tri roky neskôr, potom ešte aj v roku 1972 a napokon v roku 1990. V Belgicku si odborné vedomosti dopĺňal a vedecké skúsenosti zbieral v roku 1971 a v Austrálii v roku 1984.
Hoci Slovenská akadémia vied bola v rokoch komunistickej totality za bývalej Československej socialistickej republiky samostatnou organizáciou, v medzinárodnom kontexte bola reprezentovaná Československou akadémiou vied. „To spôsobovalo, že slovenskí vedci mali obmedzenejšie prostriedky i kontakty so zahraničím. Práve v rámci študijných ciest mohli vedci v zahraničí, a teda aj ja, nadväzovať a udržiavať vedecké kontakty,“ vysvetľuje význam svojich zahraničných ciest za vedeckým poznaním Branislav Lichardus.

Z medicínskeho výskumu do diplomacie

Počas prevratu v novembri 1989 sa k protestným akciám študentov a umelcov pripojilo aj veľa vedcov zo SAV. Zatiaľ, čo pred zamatovou revolúciou sa do vedenia SAV len ťažko dostávali významní vedci, ktorí neboli členmi komunistickej strany, v porevolučnom období sa vytvorili právne predpoklady k uskutočneniu demokratických volieb členov Predsedníctva SAV. Branislava Lichardusa zvolili do Predsedníctva Slovenskej akadémie vied a pôsobil v  ňom v rokoch 1992 až 1995 ako jej predseda: „V tom období som sa podieľal po vzniku samostatnej Slovenskej republiky aj na rozdeľovaní Československej akadémie vied na Akadémiu vied Českej republiky a Slovenskú akadémiu vied. Tie roky boli tiež obdobím, keď sa skupina významných vedcov snažila politikom v mladej Slovenskej republike vysvetliť, že k správnemu manažmentu krajiny treba, aby odborníci v jednotlivých odboroch riadili úradníkov, nie naopak. Zatiaľ sa k tomu na Slovensku dopracovávame pomaly, pretože väčšinou odbornosť nahrádza politická príslušnosť.“
O odbornosti Branislava Lichardusa niet pochýb. Medzi jeho najdôležitejšie výsledky ako lekára a vedca patrí biologický dôkaz existencie nátriuretického hormónu, dôkaz úlohy zadného hypotalamu v regulácii objemu mimobunkovej tekutiny, metóda skráteného vyšetrovania koncentračnej schopnosti obličiek a liečby nočného pomočovania u detí. Ako šesťdesiatštyriročný však medicínsky výskum opustil, keď od vlády a prezidenta SR dostal ponuku a rozhodol sa slúžiť vlasti v diplomacii. Ako prvý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch amerických. Zaujímalo nás, čo má spoločné medicína s diplomaciou? „Paralela je v regulačných pochodoch a spätnej väzbe. V štáte fungujú tak, ako v organizme. Ak niektorý článok funguje zle, organizmus môže zahynúť ,“ prirovnal Branislav Lichardus na prvý pohľad dva neporovnateľné mechanizmy fungovania tela a krajiny. Začudovanie nad rozhodnutím Branislava Lichardusa vymeniť svoju pozíciu na čele Slovenskej akadémie vied za kreslo jedného zo stosedemdesiatich veľvyslancov v Amerike vyjadril v osobnom rozhovore napríklad Lech Wallesa, poľský exprezident. Logické vysvetlenie a paralelu však napokon uznal. Naopak však, americký prezident Bill Clinton v osobnom liste tento fakt vysoko hodnotil.

Umienení matičiari a diplomatické riešenie

Prvou úlohou prvého slovenského veľvyslanca v USA bolo nadviazať kontakty s komunitou, ktorá sa hlási k Slovensku. „Skoro dva milióny ľudí sa v Amerike hlási ku svojim koreňom na Slovensku. Príznačné je, že väčšina amerických Slovákov má korene na východnom Slovensku, odkiaľ bieda vyháňala ľudí do zahraničia najnástočivejšie.“ V čase nástupu Branislava Lichardusa do diplomacie nemala Slovenská republika v Spojených štátoch amerických priaznivú reputáciu, najmä kvôli tomu, že Slovensko tam vnímali ako krajinu, ktorá zapríčinila rozdelenie fungujúcej demokracie v strednej Európe. Ďalším problémom, s ktorým sa slovenský veľvyslanec musel popasovať, bola samotná identifikácia našej krajiny. Väčšina Američanov buď ani netušila, že taký štát existuje, alebo nevedeli, kde Slovensko leží, resp. si ho mýlili so Slovinskom. Branislav Lichardus sa so svojim kolektívom diplomatov počas štyriapolročného pôsobenia vo funkcii veľvyslanca svojím dielom podieľal aj na začlenení Slovenskej republiky v roku 1994 do zákona Kongresu o rozširovaní NATO, z ktorého nás však v priebehu ďalších dvoch rokov vymazali pre neplnenie maastrichtských kritérií. „Bolo sa treba obracať, aby sme americkej vláde vysvetľovali súvislosti udalostí, ktoré sa počas tých necelých piatich rokov môjho pôsobenia v USA na Slovensku udiali. S vtedajším slovenským prezidentom Michalom Kováčom sme boli na rokovaniach v Bielom dome štyrikrát a s ďalšími predstaviteľmi vlády a NR SR v kongrese, na ministerstvách zahraničia, hospodárstva, obrany, atď. mnohokrát.“
Branislav Lichardus však na svoju diplomatickú misiu, ktorú v USA strávil so svojou manželkou Evou Kellerovou, s ktorou žije mimochodom už vyše päťdesiat rokov, spomína rád. Stretol sa tam a spoznal sa s mnohými významnými, populárnymi i obyčajnými ľuďmi. Zažil príjemné i menej príjemné situácie,  ktoré musel – ako inak – riešiť diplomaticky. „Napríklad na otvorení informačného centra Matice slovenskej v New Yorku chceli účastníci spievať namiesto slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska, „svoju hymnu“, hymnickú pieseň Hej Slováci. Dali sa však presvedčiť, že si ju zaspievajú, ale až po oficiálnej slovenskej hymne,“ spomína dnes už s úsmevom.

Nech sa veľvyslanec ponáhľa, lebo umieram

Za jeden zo svojich úspechov považuje aj výhodnú kúpu rezidencie pre slovenské veľvyslanectvo, ktorá sa nachádza v krásnom, tichom parkovom prostredí vo Virgínii asi 25 minút cesty autom od budovy veľvyslanectva. „Bola cenovo prístupnejšia ako vo Washingtone D.C. Navyše bolo pri nej dostatok parkovacích miest, s čím majú mnohé iné veľvyslanectvá problémy. Tie, ktoré mali rezidencie v hlavnom meste mali k dispozícii miesto tak pre dve-tri vozidlá, čo bolo pri početnejších návštevách nepraktické. V krásnej budove rezidencie sa potom mohla začať rozvíjať aj spoločensko-diplomatická činnosť výrazne podporená aj skvelou kuchyňou, nad ktorou, popri mnohých iných spoločenských funkciách bdela moja manželka,“ hovorí B. Lichardus a dodáva: „Medzi zaujímavé stretnutia určite patrila návšteva u liptovskomikulášskeho rodáka žijúceho v  USA, Kolomana Sokola. Mal som mu odovzdať štátne vyznamenanie prezidenta SR, ale kvôli jeho vysokému veku a trpkým skúsenostiam s niektorými predstaviteľmi školských i politických kruhov na svojom rodnom Slovensku ma dva roky odmietal prijať. Napokon som sa k nemu dostal prostredníctvom jeho syna lekára. Odkázal mi po ňom: ,Nech sa ten veľvyslanec ponáhľa, lebo ja už umieram.´ Strávili sme potom spolu nezabudnuteľné tri dni v Arizone, kde býval u syna. Ešte si aj po našom stretnutí pár rokov požil. Zaujímavé na Kolomanovi Sokolovi, významnom grafikovi a maliarovi, bolo aj to, že svoje diela nepredával. Nežil teda z toho, z čoho mohol,“ oživuje svoje spomienky Branislav Lichardus. Za oceánom sa stretol aj s Karlom Gottom, ktorého tam pozvala koncertovať do Atlantic City ruská komunita. Madeleine Albrightová, americká ministerka zahraničných vecí, sa vždy chovala mimoriadne srdečne, pričom nechýbavala ani pusa na líce, hokejistom Zedníkovi a Bondrovi odovzdal na ľadovej ploche vo Washingtone slovenskú zástavu, keď ich odprevádzal na majstrovstvá sveta do Japonska. Podobných zážitkov a stretnutí zažil veľmi veľa.

Za svoj hlavný titul považuje meno a rodisko

Po návrate z diplomatickej misie v USA v roku 1998 sa Branislav Lichardus vrátil do Slovenskej akadémie vied, kde zotrval ešte tri roky. Od roku 1999 je rektorom Vysokej školy manažmentu v Bratislave. Táto súkromná vysoká škola bola prvá v strednej Európe, ktorá do svojho študijného programu zaradila znalostný manažment, ktorý sa stáva nevyhnutnosťou efektívneho fungovania všetkých spoločností a absolventi tohto odboru by mali patriť medzi elitu manažérov.
Podrobne vymenovať všetky pracoviská, na ktorých pôsobil, významné funkcie, ktoré zastáva, vedecké organizácie,  ktorých je členom, ocenenia, ktoré dostal, publikačnú činnosť, ktorej je autorom, či tituly, ktoré dosiahol Branislav Lichardus nielen ako výborný lekár, vedec, veľvyslanec, rektor, ale predovšetkým ako výnimočný a zaujímavý človek, je na obmedzenom priestore novinovej strany prakticky nemožné. Ako však sám povedal na nedávnom stretnutí s liptovskomikulášskymi Rotariánmi: „Mojím hlavným titulom je Lichardus z Liptovského Mikuláša.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 269
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 110
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 362
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 310
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 618
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 168
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 501
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 323
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 227
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 130
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?