Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Každý si varí na svojom piesočku, ale v Hubovej varia aj spoločne

Dáma, s ktorou sa dnes zoznámime, má trošku nad päťstoosemdesiat rokov, zahaľuje sa do mäkkých kopcov Fatry, nohy jej obmýva rieka Váh a do tváre práši cesta v smere Ružomberok – Martin. Kedysi bola známa pod menom Gombáš (klebietka z kroniky: vraj jeden maďarský osadník rád nosil vygombičkované šaty), dnes sa hrdí menom Hubová. Dedinka, cez ktorú máloktoré auto prefrčí predpísanou rýchlosťou. Rovná cesta totiž zvádza k risku. Že to nie je zadarmo, potvrdzujú časté dopravné nehody. Na konci 18. storočia vzniklo prvé pečatidlo s emblémom huby, približne v tom istom čase zriadili v Gombáši školu, trochu neskôr faru a zároveň vyšlo nariadenie stavať po pohromách murované domy. Pôrodné babice musel vyučiť stoličný lekár a škola, ktorá bola postavená z kameňa ako kostol, v druhej polovici 19. storočia mala v dvoch triedach stodeväťdesiatsedem žiakov. Dobre čítate: 197 v dvoch triedach. Viete si to dnes, pani učiteľky, predstaviť? Roľníkom podľa kroniky vraj tento kraj veľmi neprial, a tak tu nájdeme  v spätnom historickom zrkadle píly, zápalkáreň, hámre, vápenky, tehelňu, lesnú železnicu, sklárne, antimónovú hutu, tajchy i mlyn. V roku 1938 napríklad aj stopercentnú účasť vo voľbách do Slovenského snemu a v sedemdesiatych rokoch 20. storočia zas nebolo v dedine hudby, pretože muzikanti vojenčili.

Literárne stopy v Hubovej

V Hubovej sa narodilo, alebo tvorilo a žilo niekoľko literátov. Jedným z nich je Peter Galan, publicista a prekladateľ. Prekladal z poľštiny a zostavil niekoľko publikácii. Ďalším bol literárny kritik a historik Jozef Kútnik – Šmálov, ktorý „porážal marxizmus a boľševizmus mečom jazyka“. Okrem toho prekladal z poľštiny a francúzštiny, písal monografie (napríklad o Milovi Urbanovi), pobudol v pracovnom tábore v Hronci a Ladislav Hanus o ňom napísal rozsiahlu monografiu. Ján Okáľ sa do povedomia Hubovej zapísal ako zodpovedný kronikár gombášskej kroniky, ale aj kultúrny pracovník, básnik, novinár, ktorý svoju tvorbu preniesol aj za hranice Slovenska. Žil v Ríme, v Amerike, nedožil sa návratu domov, umrel v Chicagu, kde je aj pochovaný. Spisovateľ a publicista Martin Števček sa síce v Hubovej nenarodil, ale v obci prežil dvadsaťpäť rokov. Podobne aj Ľudovít Novák, uznávaný lingvista, ktorý tiež okúsil komunistické väzenie. Viac ako desať rokov pôsobil v Hubovej ako organista, publikoval doma i v zahraničí. Slovenská akadémia vied mu udelila titul akademika.

Aktivačné práce dospelých, aktivity detí

Nájsť starostku Zdenku Jarošovú na Obecnom úrade v Hubovej asi nie je také ľahké. Ani nám sa to nepodarilo na prvý raz napriek tomu, že sme boli dohovorené. Starostka jednoducho potrebuje byť so svojimi ľuďmi, potrebuje cítiť, ako a čím obec dýcha. Nakoniec sme sa stretli na ihrisku nad Hubovou. Bola pozrieť ženy, ktoré v rámci aktivačných prác prali dresy futbalistom. Celkovo je v obci trinásť ľudí na aktivačných prácach, ale my sme v dedine stretli aj prvákov a štvrtákov z miestnej základnej školy pri poriadnej aktivite – zberali železo. Pani učiteľky im dali pred obedom rozchod a milé deti hurá! kto donesie najviac železného šrotu? Pred školou z malej kôpky rástla kopa starého železa. A hoci z histórie vieme, že v dedine mali kedysi v dvoch triedach takmer dvesto detí, dnes sa Hubová bojí, že stratí základnú školu. Ako všade – detí je málo a v Hubovej majú len prvé štyri ročníky, ale tretiakov majú len štyroch. „Chceme však školu v dedine udržať. Ak nebude v obci škola, upadne kultúra, ale celkovo by aj deti dedine chýbali, tak radšej doplácame na ňu. Teraz by mali prísť silnejšie ročníky, takže verím, že s odretými ušami to zvládneme a škola v dedine ostane,“ hovorí starostka Zdenka Jarošová, ktorá do starostkovskej stoličky zasadla práve z tej učiteľskej a niektorí Hubovčania to dosť ťažko príjímali. Zastali sa jej divadelníci, jej srdcovka.

Bez pomoci obyvateľov by výstavba nebola

„Dlho sme mali v obci márnicu, ktorá bola len akousi úschovňou. Dnes stojí v dedine atypická stavba domu smútku, ktorá sa nie celkom hodí do architektúry dediny,“ vysvetľuje starostka. „Vtedajší okresný úrad navrhol takúto stavbu, ich návrh prešiel, náš zamietli. S výstavbou boli veľké problémy. Stavali sme ho svojpomocne, len na niektoré práce sme volali odborníkov. Dom smútku sa podarilo dokončiť len vďaka tomu, že občania sa poskladali po päťsto korún. Doteraz sa finančne podieľali na tejto stavbe, a preto od pozostalých nevyberáme žiadne poplatky. Práve naopak, platíme silu, ktorá dom smútku otvorí, poriadi. Keď bol dom smútku hotový, v ďalšom volebnom období sme sa pustili do šatní na ihrisku.“
Nová stavba nad dedinou potvrdzuje úspech. Sú to šatne. Futbalisti sa totiž dostali do skupiny, kde bolo treba sociálne zariadenie a pôvodné vraj len také kadejaké búdy by neobstáli. Tak postavili svojpomocne niečo, čo už má úplne iné kritéria, ako mali šatne predtým. V novej budove sú šatne pre rozhodcov, kuchynka, zasadačka, šatne pre domácich, šatne pre hostí, bufet s prijateľnými cenami. „Ani veriť sa mi nechce, že sa nám to podarilo.“ A starostka pokračuje: „V ostatných dedinách pošty likvidujú, u nás nie,“ pochválila sa. „Nechceli sme, aby dôchodcovia museli chodiť do Ľubochne na poštu, preto sme ponúkli Slovenskej pošte priestory na zriadenie pošty u nás. Akurát sme mali podmienku, aby pracovníčky boli z našej dediny. Ale ľudia sa takisto aj na poštu skladali, na zariadenie, každý dal minimálne sto korún, ostatné doplatila obec.“

Rekonštrukcie majú v súčasnosti zelenú

„V Hubovej sa individuálna výstavba zúžila len na rekonštrukcie rodinných domov,“ vylieva si bôl starostka. „Vysoké napätie pri dedine bráni v tom, aby sa mohli vytvárať stavebné obvody smerom do polí. Tým je teda zablokovaná výstavba a orná pôda pod stĺpmi vysokého napätia je zatrávnená, ale už ani tú nemá kto kosiť. Celkovo je však málo peňazí, a tak sme sa aj my zamerali na rekonštrukcie existujúcich budov, ale zrekonštruovali sme aj celú elektrickú sieť. Obyvatelia si totiž urobili kúrenie na elektriku a  začali práve s elektrikou problémy. Postavili sme tri trafostanice a situácia sa zmenila k lepšiemu.“
Potôčik, ktorý neďaleko nás žblnoktal, sa podľa slov starostky nezdá a môže narobiť šarapatu po zime, zaniesť sa, a tak bude potrebné na ňom urobiť lapač. Voda z neho sa používa napríklad aj na polievanie trávnika na ihrisku.
„Veľa peňazí sme dali do rekonštrukcie kultúrneho domu a do opráv na obecnom úrade. Preinvestovali sme na rekonštrukciách tak do milióna korún. Pomáhame športovcom, len nejaký dobrák nám rozobral vlek. Pomáhame aj divadelníkom, tí veľa nacvičujú, chodia so súborom aj do zahraničia, vystupujú v dedine. Aspoň sporadicky robíme akcie so ženami. Boli sme na zájazde v Paríži, v Mníchove, v Zurichu, v Poľsku.“

Čo môžu ponúknuť turistom

„Kraj je tu pekný, len je málo zariadení pre turistov. Ešte za socializmu tu chcela jedna firma z Čiech vybudovať vlek. Liptovský Mikuláš ako okres nám to stopol. Škoda, mohlo tu byť atraktívnejšie prostredie pre turistov. Aby sme im však aspoň niečo mohli ponúknuť, chceme vedľa futbalového ihriska vybudovať tenisové. Plánujeme naň tak sedemstodvadsať tisíc,“ a starostka ukazuje na kopy piesku, kde by ešte tohto roku malo ihrisko stáť. Možno bude viacúčelové, a tak hotel Gombáš na začiatku dediny bude môcť ponúknuť aj takúto aktivitu. Zaujímavejší priestor plánujú urobiť aj okolo obecného úradu, kde by malo vyrásť námestie so zeleňou a vyasfaltovanou plochou. Na dolnom konci dediny pred radovou výstavbou tiež bude nová asfaltka. „Do dlhodobého nájmu by sme chceli od Liptovského múzea v Ružomberku sýpky. Je to kultúrna pamiatka, ale absolútne sa o to nestarajú, nič tam nerobia. My máme s tým plány, ale nechcem predbiehať. Je to plán do ďalšieho volebného obdobia, vyzerá zaujímavo. Vlani v lete sa nám stala kuriózna príhoda. Prišiel jeden pán, že potrebuje šindle na senníky - senníky sú opustené, lúky okolo sa vôbec nekosia, chov dobytka je nula bodov – v dedine ľudia mu ich predali a potom sme zistili, že to bol primátor Bratislavy. Strechy senníkov opravili.“

Folklórne tradície len cez divadelníkov

Folklórne tradície sa zachovávajú a v súčasnosti možno viac oprašujú vďaka divadelníkom. Máje sa však v Hubovej tohto roku nesadili. Mladí ľudia odchádzajú z Hubovej tak, ako z iných obcí, za prácou do zahraničia. Tí, čo ostávajú, sa neženia, tým pádom je v dedine aj málo detí. Občas však treba buchnúť aj do divadelníkov, aby niečo nacvičili, urobili a potom vytiahli ostatných od televízorov. Tu si každý varí na svojom piesočku, a preto je dobré, keď nejaká činnosť v dedine je. „Na naše divadelné predstavenia ľudia idú, horšie je to s hosťujúcimi, dodala Z. Jarošová. Ochotníkov v obci vedie Milan Matis: „V posledných rokoch sme nacvičovali najmä muzikály. Naposledy to bol muzikál Husár a mali sme s ním až päťdesiat repríz. Niekedy to bývalo tak – repríz veľa. Najviac, čo si pamätám, sme reprízovali šesťdesiatosemkrát Pacha a Na skle maľované. Na jar tohto roku bola premiéra hry Ivana Bukovčana Luigiho srdce a v týchto dňoch s ňou ideme do Ružomberka. Budeme hrať aj pre dospelých aj pre deti.“ Divadelný súbor sa od roku 1989 priatelí so slovenským divadelným spolkom Detvan vo Vojvodine v Srbsku. Za tie roky sa niekoľkokrát oba súbory navzájom navštívili a vždy priniesli nejakú novú hru. Tí zo Srbska žijú dvadsaťpäť kilometrov od Belehradu v oblasti, kde je asi dvetisíc Slovákov. V Hubovej boli pred dvomi rokmi, v auguste sa chystajú ochotníci z Hubovej do Srbska.

Doba zasiahla aj do ochotníckeho súboru

Na otázku, ako sa Milanovi Matisovi pracuje s ochotníkmi a ako sú ochotní ho počúvať, povedal: „Poslúchať by poslúchali, keby bola iná doba. Záujem o kultúru rapídne klesá od najvyšších miest v štáte a cítiť to aj u hercov v našom súbore. Prioritu dostávajú pracovné a osobné problémy. Kedysi, keď sme išli hrať, vzali si dovolenky, vybavili voľno. Dnes akoby sa báli povedať, že robia divadlo. Viem, že sú pre nich dôležité osobné otázky a to, či majú robotu alebo nie, ale ovplyvňuje to našu prácu.“ Na vystúpenia sa vždy pripravuje tak osemnásť – dvadsať ľudí, hercov i technikov. Väčšinou sú to roky takmer tí istí ľudia a nemajú už viac síl, ťahajú dlho, sú vyčerpaní. Zvláštna doba, dodal režisér. „Ale ak hráme u nás v dedine, hľadisko je plné, naši sú nám verní a aj každy kus reprízujeme tak štyri až päť ráz. Starostka je jedna z nás. Herečka, niektoré hry aj režírovala. Dlhé roky robila s detským súborom. Na vlastnú činnosť máme v kultúrnom dome k dispozícii klubovňu. Ale aj tak je to zvláštna doba – o kultúru je nezáujem z najvyšších orgánov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  6. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  7. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. Úprava osobného motorového vozidla
  10. Important information for Brazilians living in Slovakia
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 719
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 310
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 664
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 978
  5. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 11 671
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 317
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 173
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 600
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 511
  10. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje 9 407
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Bezbariérový vstup do kostola vyriešili v Stankovanoch elegantne

Veriaci vstupovali do kostola v Stankovanoch po schodoch, ktoré sa rokmi rozpadávali, vplyvom počasia praskali. Problém s prístupom mali starší ľudia, vozičkári a mladé rodiny s kočíkmi.

Pred kostolom kladú kamennú dlažbu.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Na Slovensku od soboty platí zákaz vychádzania

Oravcom a obyvatelia Bardejovského okresu majú oveľa prísnejšie podmienky pohybu mimo domova ako ostatní Slováci.

Už ste čítali?