Napriek horúcemu letu, ktoré v uplynulých dňoch konečne dorazilo aj do Liptova, diskusie o cene tepla a teplej úžitkovej vody v Ružomberku neutíchajú. Potvrdzujú to aj príspevky uverejňované na oficiálnej diskusnej internetovej stránke mesta. Veľkým mínusom tejto diskusie však je, že drvivá väčšina názorov je takmer totožného obsahu - obviňovanie Ružomberskej energetickej spoločnosti či vedenia Mestského úradu v Ružomberku za vysoké ceny tepla. Avšak bez akéhokoľvek návrhu ako riešiť danú situáciu. Škoda, že v niektorých prípadoch takýto alibistický či nekompetentný, niekedy až zavádzajúci postoj sme zaznamenali aj v príspevkoch superaktívnych diskutérov, od ktorých občania očakávajú omnoho zásadnejšie a serióznejšie stanovisko. Aj preto nás zaujal príspevok, ktorý stojí za zamyslenie:
„Neprečítal som celú túto diskusiu, ale mám pocit, že sťažovať sa je to najjednoduchšie, ale zároveň najmenej efektívne, čo sa dá robiť. Tak som nad tým trocha rozmýšľal, veď energetika je tiež len biznis. Otázka ponuky, dopytu a ceny. Oslovilo už niektoré bytové združenie nejakú spoločnosť na výrobu vykurovacích zariadení s požiadavkou na návrh a kalkuláciu alternatívneho vykurovania pre ich bytovku? Zisťoval niekto návratnosť takejto investície? Čisto teoreticky: ak si dáme vlastný vykurovací systém na kvapalne alebo plynné palivo, s vlastným zásobníkom, bude to len na nás, kedy si zakúrime, za aké ceny, od koho nakúpime palivo a ako s ním budeme hospodáriť. Nepíšte mi, že sa to nedá...
P. S.: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“
Napriek tomu, že autor tohto internetového príspevku v jeho závere žiadal, aby ľudia neargumentovali tvrdením, že takéto riešenie nie je možné, prakticky všetky reakcie (aj tých, od ktorých by človek čakal, zrejme omylom, omnoho viac a nie nejaké zavádzajúce informácie) boli typu – bytové spoločenstvá majú podpísané zmluvy, že ostanú napojené na centrálny zdroj vykurovania, a preto nemôžu prijať iné riešenie.
Nie je to pravda – legislatívne je možná aj iná cesta ako ostať „priviazaný“ k centrálnemu zdroju vykurovania. Pred vlaňajšou zimnou vykurovacou sezónou totiž obdobný problém riešili aj v neďalekom Dolnom Kubíne, takže skúseností s odpojením sa od centrálneho zdroja vykurovania tam sú. Navyše, ďalšou formou znižovania nákladov na kúrenie je aj využitie alternatívnych zdrojov. Povedzme využitím paliva v podobe drevených odrezkov. A aj tieto formy vykurovania sú úspešne vyskúšané znovu na Orave.
Očakávať, že situácia v oblasti platieb za kúrenie sa sama od seba zlepší a za teplo budeme platiť menej, je viac ako naivná. Opak bude pravdou - ceny pôjdu zrejme znovu hore. Preto náklady na vykurovanie skutočne treba aktívne znižovať a nielen kritizovať ich výšku. Veď podľa neoficiálnych informácií výrobcovia tepla budú nútení kvôli vývoju cien zemného plynu vo svete aj tohto roku požiadať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) o zvýšenie jednotkovej ceny tepla. Ich náklady na výrobu tepla a teplej vody totiž predstavujú 65 až 70 % celkových nákladov spojených s výrobou tepla a teplej úžitkovej vody. Zatiaľ by bolo nezodpovedné uvádzať, o koľko by mohla cena tepla na začiatku novej vykurovacej sezóny stúpnuť, ale... V súčasnosti zaznamenávame v tejto oblasti podobný vývoj ako v minulom roku a na začiatku minuloročnej vykurovacej sezóny schválil ÚRSO na žiadosť výrobcov tepla zvýšenie cien v priemere o 10 až 13 %.
Teda, aj napriek vyhláseniam Slovenského plynárenského priemyslu, že neplánuje zvyšovať jednotkovú cenu zemného plynu, veľkým výrobcom tepla cena tohto média neustále stúpa. Aj z tohto pohľadu je v súčasnosti výhodnejšie odpojiť sa od centrálneho zdroja vykurovania a prejsť do kategórie maloodberateľov, ktorí v súčasnosti objektívne platia menej.
Tento trend je však podľa názoru niektorých výrobcov tepla len dočasný. Vraj preto, lebo Slovenský plynárenský priemysel bude musieť upraviť ceny plynu podľa európskych štandardov. A cena plynu na Slovensku v porovnaní s krajinami západnej Európy je pre veľkoodberateľov o 25 až 30 % vyššia, no maloodberateľské ceny sú oproti európskemu priemeru o 35 až 50 % nižšie.
Aj keby sa v budúcnosti uberala cenová politika za dodávku tepla uvádzaným trendom, maloodberateľ bude vždy schopnejší rýchlejšie reagovať na akékoľvek zmeny na trhu, určite dosahuje nižšie straty z rozvodov tepla, je ochotnejší prejsť na alternatívne a lacnejšie zdroje vykurovania... Slovom, centrálne zdroje sa v mnohom javia nevýhodnejšie. A preto, ako už bolo uvedené aj v internetovom príspevku, netreba sa len sťažovať, ale je načase aktívne a zároveň efektívne konať v prospech zníženia cien za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. A to buď individuálne, alebo zvyšovaním tlaku požiadaviek na centrálneho dodávateľa tepla.
