V záhrade Múzea Janka Kráľa sa minulú stredu stretol bývalý liptovskomikulášsky starosta Jozef Rodomil Stodola s architektom Milanom Harmincom a jeho nástupca František Klimeš s ľudákom Guzikiewiczom. Životné osudy dvoch liptovskomikulášskych starostov oživili členovia literárno-dramatického odboru miestnej pobočky Matice slovenskej v scénickej kompozícii nazvanej Príbehy richtárskej palice. Autorom scenára a režisérom bol Peter Vrlík, životopisy oboch starostov priblížila Iveta Blažeková. Obaja starostovia urobili pre mesto veľa dobrého, napriek tomu ich mená mnohým Liptovskomikulášanom dnes už nič nehovoria. Aj preto sa rozhodli vzdať im úctu a pripomenúť ich činy v rámci Stoličných dní.
Jozef Rodomil Stodola, otec spisovateľa, dramatika a lekára Ivana Stodolu, bol starostom v rokoch 1923 – 1928 a volali ho starosta staviteľ.
Mal veľkú zásluhu na vybudovaní župnej nemocnice v Palúdzke, vďaka nemu vznikli nové cesty, chodníky, budovy, položil základy pre výstavbu vodovodu a kanalizácie. Po ňom prevzal starostovskú palicu rodák z Moravy František Klimeš. Mal kníhtlačiareň a vydával slovenské knihy a časopisy. Za jeho starostovania postavili kino Tatra, nové kúpalisko, začali sa asfaltovať ulice, má veľký podiel sprístupnení Demänovských jaskýň. Výnimočný bol aj tým, že veľkú časť svojho platu venoval chudobným. Po vzniku prvej slovenskej republiky upadol do nemilosti ľudákov pre svoj neslovenský pôvod a nezávislé, pokrokové myslenie, komunisti ho po prevrate zase označili za kapitalistu a znárodnili jeho kníhkupectvo. V roku 2002 po Františkovi Klimešovi pomenovali ulicu v Palúdzke.
