Po nepresvedčivej jeseni skončil pri trénerskom kormidle FK Tatran NAO L. Mikuláš Ján Pleva. Jeho pozíciu zaujal mladý ambiciózny Peter Kurek: „Na začiatku novembra ma oslovil prezident klubu. Po týždni na rozmyslenie som jeho ponuku prijal.“ Rodák z Turca skončil s hráčskou kariérou kvôli ťažkému zraneniu pomerne skoro. „Aj v trénerskej úlohe mám rád veľké výzvy,“ začal svoju spoveď futbalový nadšenec telom i dušou, ktorý má skúsenosti z viacerých stáží v renomovaných európskych kluboch.
Ako hodnotíte s odstupom času začiatky v Tatrane?
Vstupoval som do neznámej rieky. Najskôr sme sa s hráčmi museli vzájomne spoznať. Bohužiaľ, nepodaril sa nám zrealizovať príchod avizovaných posíl, tím sa skôr oslabil. V odvetnej časti som sa musel spoliehať na veľmi úzky káder. Jednotlivcov som sa snažil zladiť do jednoliateho kolektívu.
Neoľutovali ste svoje novembrové rozhodnutie?
Nie, hoci v úvode môjho pôsobenia v Tatrane ma prekvapil nezáujem niektorých hráčov o hrubú zimnú prípravu. Vytrvalostný a kondičný deficit sa počas jari prejavil, ale našťastie sme sa tímovo zomkli. Napriek tomu, že nám viaceré duely herne nevyšli, výsledkový cieľ sme napokon splnili.
V polovici jarnej časti nad vašimi zverencami mnohí lámali palicu.
Najhoršie bolo, že vzhľadom na úzky káder, ktorý sme museli dopĺňať dorastencami, bolo veľmi náročné formovať celkový herný prejav. Prialo nám však potrebné športové šťastie, vyhýbali sa nám zranenia. Dbal som na to, aby sme sa neoslabovali zbytočnými zlozvykmi, nedisciplinovanosťou, rečnením. Vďaka individuálnym pohovorom a teoretickým tréningom sa mnohé obrátilo k lepšiemu.
Kedy ste definitívne uverili postupovej realite?
Po dobrom jarnom vykročení sme nezvládli domáci duel s Ružomberkom. Husársky kúsok sa nám podaril víťazstvom v Turčianskych Tepliciach. Škoda, že sme zisk bodu na ihrisku vedúcej Bánovej nepotvrdili v Žiari nad Hronom a hlavne v Martine. Morálne sily nám dodala administratívna výhra v Kremničke. V nasledujúcich ťažkých domácich zápasoch nemali súperi proti nám čo stratiť, hrali úplne otvorený futbal, ale už je to úspešne za nami.
Čo ďalej, eufória postupu nemôže trvať večne?
Samozrejme, aj tie najokázalejšie oslavy po niekoľkých dňoch skončia. Po nich sa treba pustiť do ďalšej tvrdej práce. Druhá liga kladie väčšie nároky na materiálne zabezpečenie, kvalitu a šírku hráčskeho kádra. Jedenásť, dvanásť jednotlivcov je žalostne málo. Hlavnou úlohou manažmentu bude dať dokopy aspoň osemnásť hráčov, aby mohli rásť vďaka vnútornej konkurencii.
Vstúpia Tatranci do druholigovej spoločnosti pod vaším vedením?
Zatiaľ sme na tom s funkcionármi ústne dohodnutí. Ak dotiahneme niektoré detaily, mám chuť pokračovať v začatej práci. Osobne predpokladám, že postupové túžby musia všetci zainteresovaní pretaviť do vyššej kvality.
