„Choď sa pozrieť na špagátovú vázu. Má asi meter a je uštrikovaná alebo čo,“ povedala mi známa, keď som sa jej pýtala, čo zaujímavé videla na jarmoku v Liptovskom Mikuláši. Uštrikovanú vázu som ešte v nevidela, tak som išla. Pred vázou stál bradatý pán v najlepších rokoch, všade okolo neho boli zauzlené špagáty. Ale nie len tak hala-bala. Boli spletené do zaujímavách postáv, obrazov, opaskov, kvetináčov, servírovacích stolíkov, skladacích stoličiek, zvláštnych geometrických kvetov a váz. Umenie viazať zo špagátov uzle a uzlíky tak, aby z toho vzniklo umelecké dielo, sa volá makramé. Takže váza nebola uštrikovaná ale „umakramá“ a nebola to vlastne váza ale karafa. Merala asi meter a po obvode tučného bruška bola ozdobená hroznom. Tiež makramým. „To je moja prvá karafa. Bola to riadna makačka. Kostra je kovová, opletal som ju asi tri týždne, ale to som skoro ani nespal,“ povedal M. Ilečko. Oči mi padli aj na veľké zaľúbené labute, fujaristu, tanečníkov, kone a medvede – všetkých stvorili šikovné ruky majstra z obyčajného špagátu a z uzlov.
Prečo robíte makramé? Čo vás k tomu priviedlo?
Frajerky (smiech). Ako chudobní študenti sme nemali peniaze na darčeky, ale poznali sme námornícke a všelijaké horolezecké uzly. Tak som si kúpil za desať korún špagát a urobil som závesný kvetináč. To bolo prvé, čo som urobil zo špagátu. Postupne som sa zdokonaľoval, robil som rôzne dekoračné predmety, až som sa dopracoval kveľkoplošným obrazom.
Aké používate špagáty?
Väčšinou sisalové. Robia sa z rastliny, ktorá rastie v Afrike v Tanzánii a volá sa agáve sisalová. Sú tvrdšie, pichľavejšie a na rukách nechávajú dosť boľavé mozole, ale lepšie držia uzol ako kukuričné alebo jutové. Ale robím aj z takých.
Vy máte na rukách mozole?
Teraz už nie, ale mal som, keď som začínal.
Koľko ste doteraz „umakrali,“ ak môžem použiť toto slovo, obrazov?
Nemám to zrátané, ale asi 140 veľkoplošných obrazov mám po celom svete. Jeden išiel napríklad do Kijeva. Mal plochu dvanásť metrov štvorcových a bolo na ňom jedenásť postáv - goralskí muzikanti aj zbojníci. Na ďalšom boli fašiangy, liptovská dvojgajdica – hudobný nástroj, ktorý sa v Liptove používal. Snažím sa robiť hlavne slovenské ľudové motívy. Ale s manželkou robíme aj intarzie nábytku, makramé steny, poličky, stoličky, kombinujeme špagát s drevom, sklom, kovovými prvkami.
•••
Medzi rečou som a dozvedela, že Michal Ilečko vyštudoval hudbu, je muzikant, vie hrať na ôsmich hudobných nástrojoch, hrával v rôznych kapelách country, jazz a iné hudobné štýly. V súčasnosti učí v základnej škole hudobnú a výtvarnú výchovu a ďalšie predmety. Keď ho vraj žiaci naštvú, vrhne sa doma medzi špagáty a čím je naštvanejší, tým viac robí. To mi prezradila jeho manželka Anna, ktorá tiež majstrovsky ovláda makramé. Zo špagátu a uzlíkov stvorila napríklad Horehronku s vrkočmi či Španielku. „Ľubim všetky ručné práce, ale najradšej šijem. Jediné, čo ma mrzelo, že som nevedela paličkovať. Povedala som manželovi, že ani zomrieť nemôžem, kým sa to nenaučím. A viete, ako zareagoval? Kúpil mi tri knihy o paličkovaní. Asi chcel, aby som zomrela,“ povedala s úsmevom sympatická bývalá učiteľka matematiky a fyziky a dodala: „Z tých kníh sa mi to ťažko učilo. Pozerala som, kto knihu napísal, zistila som, že pani z Nitry, vytočila som jej číslo, dohodla som sa s ňou a ona ma to naučila.“
Ilečkovci zasvätili do tajov viazania uzlov aj svoje tri deti. „Kedysi bola relácia Spieva celá rodina, u nás štrikuje celá rodina. Keď dcéra dorastala a chcela ísť na rande, otec jej povedal: Dobre, spravíš desať kvetináčov a môžeš ísť. A viete, aké rekordy lámala?“ poznamenala A. Ilečková a išla gravírovať nápis na želanie na zrkadielko lásky. Znel: „Bože, daj mi rozum, aby som ho pochopila, daj mi silu, aby som ho nezabila.“
