Vždy, keď som odchádzala do medzinárodných táborov a bola som už pobalená takmer pri dverách, maminka mi pripomínala: “Máš pas, peniaze a plavky?” Presne na túto vetu som si spomenula cez víkend pred odchodom na tohtoročnú dovolenku do Španielska a vybrala zo spodnej zásuvky pas. Keď som ho otvorila, obliala ma hrôza – pas bol tri mesiace neplatný a v pondelok popoludní som už cestovala. Trochu som spanikárila a obvolala všetkých známych, o ktorých som predpokladala, že majú niekoho na pasovom, že budú vedieť, či sa dá vycestovať aj na občiansky, že ma upokoja, že ma presvedčia, že som síce nezodpovedná, ale... Jeden z priateľov potvrdil, čo som vedela: “... sme v Európskej únii, ak máš platný občiansky, nebude to problém.” Iný to vyvrátil: “… neblbni na obciansky, ja by som tak neriskoval.” A potom si, súdny človek, vyber. Hneď v pondelok ráno som zavolala na španielsku ambasádu. Jasné, že nerobili tak skoro. Chvíľu som počúvala odkazovač, ktorý na mňa chŕlil niečo v španielčine. Bola som však vytrvalá a v čase našej desiatej som sa dovolala. Po dohovore na komunikácii v slovenčine so silným španielskym prízvukom som sa dozvedela, že naozaj nie je problém cestovať do Španielska na občiansky.
Doteraz na ambasáde nezaregistrovali žiaden problém spojený s vycestovaním do Španielska na platný občiansky preukaz. Potom ale jeden telefonát zo Španielska: “Istejší je pas, s občianskym by si mohla mať problém.” To si mysleli moji španielski priatelia v Barcelóne. A oni sú tam doma. Znova neistota a zmätok. Informácie o telefónnych číslach, Ministerstvo zahraničných vecí v Bratislave, moja otázka a ... fantastická reakcia chlapíka na druhej strane. Veľmi priateľský, komunikatívny a podľa hlasu bezstarostný človek na mňa spustil: ”Pani, ste občianka Európskej únie a v únii môžete do Španielska cestovať na občiansky. Máte ho platný? Nemáte ten starý, ktorý vyzerá ako knižka? Ak cestujete do Košíc, potrebujete pas? Nie. A presne takto cestujete aj v Európskej únii. Nebojte sa. Ale môže niekde na colnici zlyhať ľudský faktor. Nejaký colník bude mať pripomienky alebo problém uznať váš doklad. V takom prípade sa nedajte a nebavte sa s ním. Pýtajte si suverénne jeho nadriadeného, veliteľa... Prajem šťastnú cestu.” Hlas z ministerstva zahraničných vecí dodal istotu. Vďaka ti, človeče, že aj v takejto inštitúcii si si zachoval svojský humor a iskru a tak bezprostredne si pošteklil moje európske ego.
