„Začala som s krasokorčuľovaním, ale postupne som prešla k hokeju,“ prezradila o sebe trinásťročná Janka Budajová, ktorá sa už šesť rokov venuje nie práve najtradičnejšej dievčenskej záľube. Príslušníčky nežnejšieho pohlavia zvyknú skôr fandiť hokejovým hviezdam, ale nájdu sa výnimky, ktoré neváhajú vstúpiť na ľad.
„Viacerí mi s úškrnkom tvrdia, že ma raz v tej bránke niekto zabije, ale ak sa dobre postavím, nebojím sa žiadnej strely,“ pokračovala budúca ôsmačka, ktorú v posledných týždňoch nepribrzdili ani klasické rastové problémy športovcov v tomto veku. „Kvôli bolestiam kĺbov som nemohla absolvovať kompletnú prípravu na suchu. Chodím však jazdiť na koňoch, čo mi určite pomáha udržovať kondíciu.“
Popri tom, že Janka nastupovala v tíme mikulášskych mladších žiakov, stíhala už druhú sezónu úspešne hájiť farby ženského tímu Spišskej Novej Vsi, v popradských farbách sa stala hokejbalovou vicemajsterkou Slovenska. Jej meno sa dostáva stále čoraz vyššie v štatistikách ligových brankárok: „Uvidím, kde budem pôsobiť v blížiacom sa súťažnom ročníku, oslovili ma aj Zvolenčania.“
Byť členkou chlapčenského hokejového tímu prináša so sebou aj jeden prozaický problém. Ako je to s jej miestom v šatni? „Musím sa preobliekať na chodbe, ale to mi vôbec nevadí,“ dodala talentovaná slečna, ktorá nemá žiadny tradičný brankársky rituál alebo talizman, snaží sa iba stále udržiavať v strehu.
