Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Liptáčka v Laponsku

Laponsko nazývajú aj krajinou bez hraníc, lebo sa dá ťažko presne určiť, kde sa začína a kde končí. Rozprestiera sa na území Nórska, Švédska a Fínska až na ruský poloostrov Kola. Nedá sa presne určiť ani počet jeho obyvateľov, lebo Laponci kočujú, priemerne však pripadá na jeden kilometer štvorcový 2,2 obyvateľa. Všetkých Laponcov je asi stotisíc, vo Fínsku ich však žije len asi sedemtisíc. Laponci majú svoj vlastný parlament, širokú tvár a priemernú výšku 160 cm. Žijú v domčekoch, ktoré sa podobajú na iglú a živia sa hlavne rybolovom. Ich špecialitou je jódlovanie a typickým dopravným prostriedkom sane, ktoré ťahajú soby. K najväčším atrakciám Laponska patrí dedina, v ktorej býva Santa Claus, dedina Tankavaara Gold Village, kde dodnes ryžujú zlato a ľadový hotel v mestečku Kemi. Zaujímavé je, že hoci je v Laponsku zima, v lete tu rastú huby, suchohríby aj kozáky. Ešte zaujímavejšie však je, že hoci je ich plný les, nikto ich vraj nezbiera. Laponsko je najsevernejšou fínskou provinciou, tvorí asi 30 percent plochy Fínska a žije tu asi 200 tisíc obyvateľov. Aj takéto zaujímavosti som sa o Laponsku dočítala na internete. Ako to tam vyzerá v skutočnosti som sa spýtala Liptáčky Lucie Tanninen. Do Fínska odišla pred šiestimi rokmi a žije v hlavnom meste Laponska Rovaniemi. Je zrejme jedinou Liptáčkou v Laponsku.

Aké je Laponsko?
Laponsko je známe polárnymi nocami a polnočným slnkom. Slnko tu nezapadá od 22. mája až do 22. júla. Vtedy je v noci ako za bieleho dňa, vonku dá sa čítať kniha. Prvý rok som tým dosť trpela, nemohla som spávať, ale už som si zvykla. V zime je zase obdobie, ktoré sa nazýva Camos alebo aj polar nights. Od 1. decembra do 1. februára slnko nevychádza. Vonku je ako-tak jasno, ale slnko nesvieti, iba polárna žiara a už okolo štvrtej poobede je tma. Toto obdobie nemám veľmi rada, preto väčšinou cestujem v tom čase na Slovensko. Žijem v meste Rovaniemi, ktoré má 67 tisíc obyvateľov a je rozlohou najväčšie v Európe. Je veľmi známe hlavne kvôli Santa-Clausovi. Má tu svoju dedinu, dom, svojich pomocníkov – škriatkov, sobiu farmu a Vianoce sú tu vlastne po celý rok. Chodí sem veľa turistov a pre deti je to obrovský zážitok. Fínsko je neuveriteľne krásna krajina. Počtom obyvateľov sa rovná Slovensku, ale rozlohou je oveľa väčšie. Volajú ho krajina tisícich jazier, ale je ich tu 187 888. Až 75 percent územia tvoria lesy. Je to veľmi vyspelá krajina vo všetkých oblastiach, technológia je na vysokej úrovni, všetko sa vybavuje cez internet. Mentalitou sú Fíni v porovnaní so Slovákmi trochu odmeranejší. Je ťažšie s nimi nadviazať priateľstvo, keď sa však s nimi človek dobre zoznámi, sú veľmi milí a priateľskí.

Prečo ste sa rozhodli ísť do Fínska?
Na zimnej Univerziáde v Jasnej som sa zoznámila so svojím, už teraz bývalým partnerom, ktorý pochádza z Fínska a po roku som sa tam odsťahovala.

Fínština je vraj veľmi ťažký jazyk. Ako ste ho zvládli?
Už od zakladnej školy som sa zaujímala o jazyky, študovala som angličtinu a nemčinu. Spočiatku som komunikovala len v angličtine. Fínsky jazyk som študovala samostatne, niekedy aj osem hodín denne. Čím viac som rozumela ľuďom, tým viac ma to motivovalo. Veľa som sa naučila z počúvania, listovala som fínske noviny, knihy. Absolvovala som jeden kurz fínskeho jazyka pre cudzincov, ktorý trval tri mesiace. Po dvoch rokoch som sa zamestnala v stredisku pre cudzincov, zároveň som vyučovala nejaký čas cudzincov základy fínštiny a začala som pracovať ako tlmočníčka a prekladateľka.

Kde všade tlmočíte?
Všade – v nemocniciach pri vyšetreniach, na polícii, na všetkých možných úradoch, na súdoch, na rôznych konferenciách aj vo väzení. Zažívam aj rôzne kuriózne situácie. Raz ma zavolali napríklad tlmočiť jednému Čechovi. Strávil vo väzení celú noc a bol dosť agresívny. S právnikom sme sa s ním rozprávali telefonicky cez sklo. Keď som tlmočila na súdnom pojednávaní, dali mi dokonca ochranku, keby ma náhodou po vynesení rozsudku napadol, lebo som bola pri ňom najbližšie. Mysľou mi prebehlo pár kriminálnych príbehov a vydýchla som si až na ceste domov. Pred dvoma rokmi ma zase deň pred Silvestrom zavolali tlmočiť k pôrodu. Tam som potom strávila s čerstvou mamičkou dva dni. Najnáročnejšie sú však asi konferencie. Pracovná doba sa začína už ráno a končí aj o polnoci. Vyžaduje si to úplnú sústredenosť, ale spoznám pri tom veľa zaujímavých ľudi. Tlmočím osobne ale aj po telefóne do miest, ktoré sú vzdialené stovky kilometrov. Aj pri dopravných nehodách.

Koľko rečí ovládate?
Rozprávam po fínsky, anglicky, rusky, sčasti nemecky, rumunsky a samozrejme, po slovensky.

Čo robíte vo voľnom čase a aké máte koníčky?
Väčšinu voľného času trávim učením, popri práci študujem na vysokej škole cestovný ruch, zostáva mi ešte rok a pol. Štúdium jazykov je aj moja najväčšia záľuba, potom je to flamenco, ktorému sa venujem už pár rokov a párkrát do týždňa chodím do posilňovne. Viac nestíham, pretože mám štvorročnú dcéru Veeru a tá má tiež svoje záľuby - hlavne bežky a plávanie, od zimy začína aj s prípravou pre skoky na lyžiach. Veera tu navštevuje škôlku, s ktorou som veľmi spokojná. Deti už od troch rokoch majú v škôlke raz do týždňa v zime bežky, korčuľovanie a plávanie. Vo väčších škôlkach sú malé bazény. V jarných a jesenných mesiacoch chodia raz do týždňa na výlety, kde majú piknik. Niektoré škôlky sú otvorené 24 hodín denne, čo je výhodné pre ľudí, ktorí pracujú na smeny.

Celý fínsky školský systém je vraj veľmi dobre vypracovaný. Čím sa líši od nášho?
Vzdelanie má vo Fínsku veľkú hodnotu. Prevažná väčšina mladých ľudí po ukončení strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokých školách. Vo Fínsku sú dva druhy vysokých škôl – polytechnické (3,5 roka) a univerzity (5 rokov). Vysoké školy sú bezplatné a štát vypláca študentom mesačne študentskú podporu. Mladí ľudia sa tu veľmi rýchlo osamostatňujú. Po skončení strednej školy hneď odchádzajú do podnájmov, nezostávajú u rodičov. Okrem študentskej podpory im štát prispieva dosť vysokou čiastkou na nájom. Výška závisí od toho, či študent má nejaké príjmy z práce alebo nie, ale väčšina študentov si privyrába. Nehovorím, že na všetko majú. Ale doma nezostávajú, aj keď je to pre nich ekonomicky náročnejšie žiť samostatne. Štát motivuje mladých ľudí k samostatnosti hneď po skončení škôl, čo je podľa môjho názoru vynikajúce. Mladí ľudia sa naučia hospodáriť vo vlastnej domácnosti. Hneď si zaobstarajú auto, ktoré sa tu berie ako nevyhnutnosť. Je bežné, že rodiny vlastnia aj dve autá.

Okrem áut je údajne vo Fínsku veľa bicyklov...
Je to pravda. Ľudia ich využívajú hlavne v lete. Pred školami sú zvyčajne stovky bicyklov a nikto ich nezamyká. Ľudia tu nezamykajú ani domy, keď idú na nákupy a ani autá. A nemajú ani ploty okolo domov, nikde som ich nevidela. Žiaden dom nemá oplotenie.

Akú majú Fíni kuchyňu?
Fíni nie sú ktovieakí gurmáni a nerobia si veľké starosti s prípravou jedla. Sú dosť nenároční, čo sa týka stravovania. Kupujú väčšinou takmer hotové jedlá, ktoré iba zohrievajú. Krajina jazier samozrejme ponúka vynikajúce podmienky na rybolov. Lososy sú pre nich vynikajúca pochúťka, ryby majú veľmi radi. Špecialitou je sobie mäso so zemiakovou kašou a sladkou brusnicovou omáčkou. Mäso má jedinečnú chuť, dosť sa líši od hovädzieho či bravčového mäsa, ale je vynikajúce. Fíni majú na obed iba jedno jedlo, nie polievku a druhý chod. Keď im na Slovensku dáte na obed polievku a potom hlavné jedlo, myslia si, že ste pre nich pripravili špeciálny obed. Jedlá z cesta nepoznajú. Parené buchty, slivkové knedle či knedle ako také doposiaľ všetci Fíni, ktorí boli na Slovensku, odmietli jesť. Raz som ich zaviedla do reštaurácie, kde boli pravé husacie hody. U nich to nemajú. Keď uvideli na tanieroch knedle, pýtali sa ma, či je to chlieb, a či sa to je lyžicou.

Ako sa Fínom páčilo v Liptove?
Páčilo. Hlavne Jasná a Demänovská dolina. Sú však zvyknutí, že u nich sú všetky služby kedykoľvek dostupné, preto som niekedy musela zapojiť celú rodinu do zháňania a vybavovania rôznych služieb. Boli aj na návšteve u mojej starej mamy v Okoličnom, ktorá má domáce zvieratá. Bol to pre nich obrovský zážitok, lebo vo Fínsku žiadne domáce zvieratá doma nechovajú.

Ale majú tam soby a losy. Veľa ľudí si ich mýli. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?
Keď som sem prišla, ani ja som to nevedela, myslela som si, že hovoria o tom istom. Rozdiel medzi sobom a losom je veľký. Los je obrovský, má dlhé nohy, samec môže dosahovať výšku až tri metre a vážiť päťsto kilogramov. Pohybujú sa voľne okolo ciest a keďže sú tmavé, v tme ich ťažko vidno. Ročne na cestách pri zrážkach áut so sobmi zomrie asi tridsať ľudí. Preto sú kvôli väčšej bezpečnosti vo Fínsku popri dialnici ploty. Sob je menší, bledší, pomalší a lenivejší. Stal sa typickým znakom Laponska a atrakciou, preto soby chovajú aj na farmách, ktoré sú určené pre turistov. Môžu sa tam s nimi odfotiť, kŕmiť ich a v zime sa povoziť na sobích záprahoch. Kto chce, môže dať prednosť snežným skútrom, ktoré sú tu bežné.

Sú v Laponsku iglú?
Iglú sú v Nórsku, ktoré je vyššie položené ako Fínsko, ale tu nie. Niektoré firmy cestovného ruchu však postavia cez zimu iglú dedinku pre turistov s barom aj reštauráciou. Mnohí prichádzajú práve kvôli tomuto. Strávia tam deň, dva, je to pre nich veľký zážitok. Briti, Nemci a Francúzi sú častými zákazníkmi. Z týchto krajín prichádza do Laponska najviac turistov.

Sú okrem krásnej prírody v Laponsku aj nejaké kultúrne historické pamiatky?
Ťažko spomenúť nejakú výnimočnú. Počas druhej svetovej vojny Nemci vypálili a zrovnali niektoré mestá so zemou. Preto sa Rovaniemi nemôže pýšiť nejakými pamiatkami. Celé mesto je postavené úplne od základov nanovo. Podobne to bolo v mnohých iných mestách vo Fínsku.

Čo vám vo Fínsku najviac chýba?
Asi priatelia, s ktorými som vyrastala a rodina. Dobrých priateľov človek nezíska len tak ľahko. Vždy, ked prídem na Slovensko, stretávam sa s nimi a máme si čo povedať. Je to pre mňa čas oddychu. Rodina si už zvykla, že chodíme na Liptov raz či dvakrát do roka. Odchodom do cudziny sa človek vzdáva nejakých vecí, ale na druhej strane získa nové skúsenosti a zážitky. Všetko má svoje kladné aj záporné stránky.

Vie vaša dcérka po slovensky?
Veera rozpráva po fínsky aj po slovensky. Keď prídeme na Slovensko, rodina sa zo začiatku trochu potrápi a občas jej nerozumie, lebo Veera povie časť vety po slovensky a časť po fínsky. Občas mi mama zatelefonuje, keď som mimo domu, že vnučke nerozumie a ja jej to preložím. Ale Veera sa vie pomerne rýchlo preorientovať na slovenčinu. Aj mne to chvíľu trvá, kým si zvyknem a prvé dni rozprávam oboma jazykmi. Základné slová po fínsky ovládajú už aj moji rodičia. Veera ich naučila.

Chcete zostať v Laponsku natrvalo? 
Na to mi je ťažko odpovedať. Vlastne som sa touto otázkou ešte ani nezaoberala. Beriem život taký, aký momentálne je. Najlepšie asi moju odpoveď vystihne veta: Človek nikdy nevie, čo mu osud prinesie. Slovensko aj Fínsko považujem za svoj domov, ale ťažko mi je povedať, kde sa cítim viac doma. Teším sa na príchod na Slovensko, ale po určitom čase ma to ťahá zase späť.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Spacák na kozmetiku?
  3. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  6. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  8. Spacák na kozmetiku?
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 22 813
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 335
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 172
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 206
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 926
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 456
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 010
  8. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 340

Blogy SME

  1. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  2. Anna Miľanová: Cestovanie... 2021
  3. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  4. Ján Škerko: Smutný obraz Putinovho hanebného Ruska
  5. Martin Šuraba: Moje Košice
  6. Lenka Filinová: Spomienka
  7. Irena Šimuneková: Tatranská klasika
  8. Štefan Vidlár: Kantúrkové
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 315
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 365
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 866
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 636
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 723
  6. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 153
  7. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 3 110
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 077
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Cvyklo pohár a novinka v jeho seriály - Porubský vrchár

Cvyklo pohár, séria MTB Liptova, má za sebou už svoje druhé kolo, ktoré bolo zároveň novinkou tohto ročníka. Prebiehalo v Závažnej Porube a nieslo názov Porubský vrchár.


14 h
Víťazný tím 8. ligy - OŠK Podtureň.

Futbalisti z Podturne po tom, čo klesli do poslednej súťaže, 8. ligy, mali jednoznačný cieľ – vrátiť sa do sedmičky. Počas sezóny kvalitu potvrdzovali a jednoznačne v nej dominovali.


17 h

Ochorenie čriev je závislé od životosprávy i potrebných pomôcok.


27. jún
Na Liptove je jarné sneženie ničím výnimočným. Foto zo zápasu 3. kola 8. ligy, v červenom Lipt. Ondrašova vs Val. Dubová.

Tohtoročnú futbalovú sezónu 2021/2022 hodnotí predseda LFZ Igor Repa.


25. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľuboš odišiel v stredu, v piatok ohlásili jeho nezvestnosť.


25. jún

Roman Hanajík poukazoval na hoaxy vo videách Igora Bukovského.


25. jún

AC verzus ČFK: štartuje nová mestská rivalita.


27. jún

Hlavná kontrolórka má podozrenie aj na obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní.


22 h

Blogy SME

  1. Monika Kusendová: Bežky-pešky po Chorvátsku: Od Cresu, cez Krk, Rab až do Národného parku Velebit
  2. Anna Miľanová: Cestovanie... 2021
  3. Jozef Sitko: Bude Slovensko krajinou nikoho?(2)
  4. Ján Škerko: Smutný obraz Putinovho hanebného Ruska
  5. Martin Šuraba: Moje Košice
  6. Lenka Filinová: Spomienka
  7. Irena Šimuneková: Tatranská klasika
  8. Štefan Vidlár: Kantúrkové
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 315
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 365
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 866
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 636
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 723
  6. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 153
  7. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 3 110
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 077
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu