Liptovský Mikuláš - Už pravidelne „krstia“ v júli čerstvé ľadové zrkadlo mikulášskeho štadióna chlapci, ktorí si pod vedením skúsených trénerov MHk 32 LI-PA intenzívne brúsia hokejové ostrohy v letnej hokejovej škole aj v horúcich dňoch. Uplynulú stredu mali v priestoroch reštaurácie v blízkej Sokolovni jedinečnú možnosť vyspovedať trio odchovancov liptovského hokeja, ktorí sa v máji predstavili s dvojkrížom na prsiach v lotyšskej metropole a celý svet svojou hrou jasne presvedčili o svojich kvalitách. Trpezlivosťou a úprimnosťou odpovedali na najrôznejšie otázky malých zvedavcov, a dokázali, že v ďalekom svete dorástli aj ľudsky. Bolo úžasné počúvať rozhovory na témy prvých hokejok, korčulí, najväčších gólov. Bez povšimnutia nezostali ani pamätné pästné súboje či autá.
Pozvánku medzi najmladších adeptov hokejového umenia neodmietol ani Milan Jurčina: „Keď som bol malý, aj ja som určite rád videl zblízka chalanov, ktorí hrajú veľký hokej v zahraničí prípadne v NHL, a mohol sa ich niečo opýtať. Pre týchto šarvancov je to rovnako zaujímavé a vzácne, čiapky s autogramami si len tak ľahko dolu z hlavy nedajú.“ Milan sa rozhodol po dlhej sezóne, v ktorej sa prepracoval do základnej zostavy bostonských medveďov, stráviť všetok čas až do septembrového návratu do zámoria doma v Liptove: „Plánoval som síce nejakú dovolenku, ale napokon som veľmi rád, že môžem byť doma medzi svojimi najbližšími. Po majstrovstvách sveta som si dal dva týždne voľna, potom som začal s individuálnou prípravou, už dva mesiace dvojfázovo zaberám.“ Neprehliadnuteľná obranná veža vykorčuľuje na ľad s mikulášskymi extraligistami: „Už som sa rozprával s Jergušom Bačom, nemal by s tým byť problém.“
Milan nechce zakríknuť úspech vyjednávania o novej, najlepšie trojročnej, zmluve v elitnej spoločnosti pod značkou NHL: „Neustále komunikujem s mojím agentom, samozrejme, riešime v prvom rade Boston. Vedenie mi ponúklo desaťpercentné navŕšenie, čo sme odmietli, tak teraz čakáme nový návrh.“ Slovenskom zarezonoval prestup Zdena Cháru práve do Milanovho Bostonu: „Volali sme spolu, len pred pár dňami sa vrátil z Ottavy, kde si musel vybaviť zopár potrebných vecí. Dúfam, že sa okolnosti mojej zmluvy vyvinú správnym smerom a, keď bude na to správny čas, odletíme spolu za more, kde budeme dolaďovať formu pred novou sezónou.“
Stabilným návštevníkom letných mikulášskych hokejových táborov je aj Martin Cibák, ktorý pred dvoma rokmi priniesol pod Tatry hokejový grál – Stanley cup: „V minulých rokoch som s nimi chodil na ľad častejšie, teraz je času menej, ale žiadosť o besedu vždy rád splním.“ Aj Martin sa pripravuje v domácich podmienkach: „Tretí rok je moja príprava, dá sa povedať, podobná, veľmi sa v detailoch nemení. Zatiaľ sa pripravujem na suchu, niekedy v auguste vstúpim na ľad tu v Liptovskom Mikuláši s kamarátmi z áčka.“ V týchto dňoch ešte definitívne nepozná svoje pôsobisko. Už pár dní je všeobecne známe, že sa rozhodol nepokračovať v Tampe, kde necítil dôveru trénera, ktorý mu nedával v zápasoch veľa priestoru: „O zmluve je zatiaľ predčasné hovoriť, nie je ešte v štádiu podpisu. V Európe mám viacero zaujímavých ponúk, no chcem pokračovať v zámorí.“
Aj gólman švédskeho MoDo Karol Križan si našiel chvíľu v nabitom programe a neváhal kvôli hodinovému stretnutiu s vďačnými besedníkmi merať cestu autom zo Zvolena a späť: „S rodinou zatiaľ prechodne bývam pod Pustým hradom, aj keď verím, že sa čoskoro vrátim domov. Keby sa dalo, najradšej by som chodil s nimi pravidelne na ľad, ale teraz sa musím venovať najbližším, preto je to časovo nezvládnuteľné. Teší ma, že už aj môj malý synček Karolko behá s hokejkou, i keď zatiaľ iba po byte.“
Vlaňajší skvostný severský ligový maratón si Karol poprekladal ešte aj úspešnými reprezentačnými akciami. S prehľadom sa vošiel do olympijskej nominácie, pod piatimi kruhmi v Turíne vychytal neskorších zlatých medailistov zo Švédska, na svetovom šampionáte v Rige sa zhostil úlohy slovenskej brankárskej jednotky: „Po majstrovstvách som si dal mesiac voľna, no hneď po návrate z dovolenky ma čakalo dosť nemilé prekvapenie. Musel som sa ihneď pobrať na deväť dní do Švédska. Náš klubový tréner chcel, aby som spolu s ďalšími najskúsenejšími hráčmi, ktorí mali tiež dlhšie voľno, absolvoval sústredenie. Po návrate domov sa snažím niečo robiť, ale je to ťažšie, zložitejšie, pretože sa chcem venovať aj rodine. Nebojím sa, mám dosť skúseností z minulých rokov ako sa dostať do formy.“ Karol odchádza už túto nedeľu na sever Európy: „Stihnem ešte týždeň prípravy na suchu, určite sa dostanem do potrebnej pohody. Osobne by som sa radšej pripravoval možno aj s Mikulášanmi, v budúcnosti sa to budem snažiť vyriešiť trochu inak.“
Jeho skvelé výkony v reprezentačnej svätyni neostali bokom pozornosti klubov NHL: „Možem prezradiť, že v Rige som mal stretnutie so zástupcami Tampy. Švédske ligové štadióny navštevuje veľmi veľa skautov, mali o mne množstvo pozitívnych informácií. Moje výkony mali podľa nich v Kanade a USA veľmi dobrý ohlas, ale tlmočili mi, že to bola zatiaľ iba jedna sezóna. Chcú ma ešte rok sledovať na starom kontinente, potom sa uvidí, ale šanca na splnenie veľkého sna každého hokejistu tu je.“ Ozaj treba zaklopať na drevo, Karol to má dobre rozohraté: „Dosť bude záležať na tom, ako sa mi vydarí ďalšia sezóna. Viem, že nie je jednoduché dostať sa do NHL a udržať sa tam. V MoDo som mal strašne ťažký začiatok, no vydržal som. Prekonal som to, potom mi vychádzalo mi už prakticky všetko, na čo som siahol. Samozrejme, až na play-off, no nemali sme mužstvo na nejaký prenikavejší výsledok, teraz by sme mali vyzerať lepšie. Ak si udržím dobré meno, ktoré som si vybudoval, určite by som za vyhovujúcich podmienok rád skúsil šťastie v zámorí.“
Autor: -jh-
