Dve noci strávil desaťročný Thomas z Prešova sám v horách. Dva dni ho hľadalo takmer 150 ľudí – profesionálni aj dobrovoľní záchranári, policajti, hasiči, psy aj vrtuľník ministerstva vnútra. V lese prežil búrky, blesky, hovoril, že videl medveďa, diviaka, kamzíka a veľa hadov. Pátracia akcia trvala nepretržite 42 hodín.
Dráma sa začala minulý štvrtok. Thomas bol v letnom tábore v Račkovej doline a stratil sa, keď sa so skupinou vracali z túry z Otrhancov. Vedúci sa ho snažil nájsť a keď sa mu to nepodarilo, zatelefonoval na horskú službu. O pol ôsmej večer začali pátranie záchranári Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry – Žiarska dolina. Strateného chlapca hľadalo vo štvrtok večer a v noci 31 záchranárov, šesť psov a nadránom aj vrtuľník letky ministerstva vnútra s termokamerou. Neúspešne. V piatok pátralo po chlapcovi 36 profesionálnych a 28 dobrovoľných záchranárov, deväť policajtov a pätnásť psov. Pátranie sťažovali búrky, dážď a silný vietor. V sobotu pomáhalo aj osem hasičov a prišli mnohí ďalší dobrovoľní záchranári. Thomasovi rodičia (jeho otec je Angličan žijúci na Slovensku), s napätím sledovali priebeh pátracej akcie v Račkovej doline a neprestávali veriť, že ich syn žije. Potvrdili to aj dvaja ľudia, ktorí majú schopnosti vidieť to, čo obyčajní ľudia nevidia. Prostredníctvom príbuznej jedného zo záchranárov im telefonicky oznámili, že chlapec žije.
V sobotu krátko pred pol desiatou dopoludnia Thomasa našiel v Jamnickej doline dobrovoľný záchranár Tibor Taraj. „Išli sme v rojnici, ja som bol prvý. Volal som ho po mene, a keď som druhýkrát zakričal Thomas, počul som slabý hlas: ,Tu som.´ Išiel som za hlasom, prešiel som žľab a potok a za žľabom som ho uvidel. Stál pri strome na vlastných nohách, bol poudieraný, mokrý,mal rozbité čelo, bolo mu vidno lebku. Predpokladám, že sa mu to stalo deň predtým a krv mu zmyl dážď. Bol síce celý doráňaný, podchladený, vysilený, ale komunikoval. Povedal, že ho bolia nohy, kríže, kolená, že videl medveďa, diviaka, hadov, že sa zrazil s motýľom. Zrejme bol z toho, čo prežil v šoku. Zavolal som kamarátov z Horskej služby na Slovensku, ktorí boli kúsok za mnou. Chlapca sme obliekli do suchého, ja som mu dal náhradné tričko, ktoré som mal v ruksaku, Miro Antoška mu dal sveter, Ján Krajči ponožky, Miro Dzuroška čiapku a nohavice. Zabalili sme ho do alumíniových fólií, dali sme mu čaj a hroznové cukríky a uložili ho do spacáku. Medzitým sme volali veliteľa, velil nám profesionál Karol Chvála, zástupca riaditeľa Horskej záchrannej služby v Poprade. Komunikovali sme vysielačkami. Zavolal vrtuľník, ale nemohol naletieť do priestoru, kde sme boli, kvôli vysokým stromom. Preto lekára vrtuľník musel vysadiť ďalej a odtiaľ išiel k nám asi pol hodinu pešo.
Chlapca vyšetril, potom sme ho naložili na nosidlá, volajú sa kongá, a zahájili sme transport. Dvaja niesli kongá s chlapcom, ostatní robili podporný tím, striedali sme sa. Niesli sme ho asi 30-40 minút ťažkým terénom, nebol tam turistický chodník. Našli sme ho vo výške 1100 metrov a potrebovali sme sa dostať žľabom na cestu do Jamnickej doliny, kde mohol naletieť vrtuľník. Keď sme ho zniesli na cestu, zabalili sme ho do transportnej siete a pripli aj s lekárom do podvesu. Oboch potom na lane vytiahli k vrtuľníku,“ povedal Tibor Taraj. Spýtali sme sa ho, aký mal pocit, keď chlapca uvidel a či už niekedy niekoho pri podobnej akcii zachránil: „Ešte sa mi to nestalo, bolo to prvýkrát. A aký som mal pocit? Krásny. Som rád, že sme chlapca našli živého. Kvôli takémuto pocitu sa to oplatí robiť. Ale nezachránil som ho sám, bola to náhoda, že som ho prvý počul a bol najbližie. Všetci majú na tom rovnaký podiel, je to zásluha všetkých ľudí, ktorí boli do pátracej akcie zapojení,“ dodal skromne Tibor Taraj. A ako sa mohlo stať, že sa chlapec pri túre stratil? „V oblasti Otrhancov je veľa chodníkov, ktoré zvádzajú do rôznych smerov. Vyšliapali ich hubári, turisti aj lesná zver. Chlapec asi zišiel z toho pravého na druhý a zablúdil,“ dodal T. Taraj.
Chlapca s lekárom v podvese vrtuľník priviezol na lúku pod Račkovou dolinou, odkiaľ Thomasa previezol vrtuľník Leteckej záchrannej služby ATE do nemocnice v Banskej Bystrici. Ešte v sobotu večer ho operovali. Mal prasknutú lebku a opuch mozgu. Po operácii bol jeho stav stabilizovaný a lekári ho uviedli do umelého spánku, v ktorom by mal byť minimálne 48 hodín.
Vedúci celého zásahu Dušan Trizna z Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry prezradil, že nevie o prípade, že by v tatranských horách prežil desaťročný chlapec sám 48 hodín. „Čo sa týka počtu hodín a nasadených záchranárov, bola to najväčšia pátracia akcia v Západných Tatrách v posledných rokoch. Väčšia bola iba akcia pri lavínovom nešťastí v doline Parichvost, kde zahynul bývalý minister Vavroušek aj s dcérou. Chcel by som poďakovať záchranárom, či už profesionálnym alebo dobrovoľným zo Západných, Nízkych a Vysokých Tatier, Veľkej a Malej Fatry, policajtom, hasičom, všetkým, ktorí sa zúčastnili na pátracej akcii so šťastným koncom,“ povedal D. Trizna.
