Obyvatelia bytovky na Vrbickej 1894/14 na druhom najväčšom mikulášskom sídlisku sa nestíhajú čudovať. Začiatkom júna vyvrcholila situácia okolo nekomunikácie s Bytovým podnikom v Liptovskom Mikuláši. 9. júna sa stretli zástupcovia majiteľov bytov na domovej schôdzi, ktorá priniesla viacero zaujímavých odhalení. Niektoré sa týkali problémov, ktoré sa vlečú už niekoľko rokov.
Bytový podnik mesta Liptovský Mikuláš ako správca spomínaného paneláku si neplní povinnosti, ktoré mu plynú zo zákona i zo Zmluvy o výkone správy. „Za deväť rokov nezvolal podnik ani jednu schôdzu,“ sťažovali sa majitelia. Riaditeľ bytového podniku Anton Urgela – mimochodom, aj on vlastní na Vrbickej 1894 byt – k tomu povedal iba toľko, že „pokiaľ to od nás nežiadali dôverníci, čo mal bytový podnik robiť? My sme ochotní sa zúčastniť, musia nás ale zavolať.“ Pozícia mŕtveho chrobáka ale majiteľom bytov nevyhovuje. Komu potom?
Nie je prekvapením, že nakladanie s peniazmi, ktoré bytový podnik spravuje, nebolo pod kontrolou. Bolo by to v poriadku, nebyť zvedavých otázok po nahliadnutí do rôznych vyúčtovaní a objavení viacerých zaujímavých položiek. Obyvatelia boli zaskočení, napríklad informáciou, že v bytovke so šiestimi výťahmi sa zúčtovalo 11 faktúr za ich opravu. Koľko opráv v skutočnosti prebehlo, nie je známe. Tvrdenie riaditeľa A. Urgelu o tom, že v podniku sú evidované všetky žiadanky opráv, uspokojilo málokoho. Rovnako málo uspokojivé bolo vyhlásenie podniku o zlepšení poskytovania služieb.
Teplo, teplejšie, horúco
Správca má zo zákona poskytnúť vyúčtovanie za uplynulý rok vždy do 31. mája. Minimálne v tomto roku ho dodal neskôr. Na stretnutí, ktoré iniciovali vlastníci bytov, poskytol ústnu správu s veľkým množstvom informácií o vývoji cien tepla za posledné roky, o účtovných položkách vo vyúčtovaní, o hospodárení s fondom prevádzky, s fondom opráv a mnohými ďalšími podrobnosťami. Problém nastal, keď sa jednotliví zástupcovia začali na stretnutí zaujímať o konkrétne veci týkajúce sa ich bytoviek.
Možno to nesúvisí s tým, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví upozornil bytový podnik na neoprávnené účtovanie tepla. V roku 2004. Napriek tomu, že neoprávnene vyúčtovanú sumu za teplo užívateľom mal podľa vlastných slov bytový podnik rozúčtovať do cien za rok 2005, teda vrátiť peniaze majiteľom bytov, museli títo za uvedené obdobie uhradiť ďalší nedoplatok. Transparentnosť má byť základom dôvery pri akomkoľvek obchodnom vzťahu. Urgelovi – majiteľovi to zrejme neprekáža. Urgela – riaditeľ konštatuje, že „všetko je tak, ako hovorím ja, pošlite k nám svojho zástupcu na kontrolu.“ Keď hovoríme o transparentosti: na účte fondu opráv sú evidované zostatky a nedoplatky aj za ľudí, ktorí v bytovke nebývajú päť a viac rokov. Byt buď predali, alebo zomreli. Je to zvláštne, pretože katastrálny úrad nevykoná prevod vlastníctva bez potvrdenia správcu o tom, že nehnuteľnosť má vysporiadané všetky záväzky. Že takéto potvrdenia správca vydával, je nesporné. Že napriek tomu na tie isté nehnuteľnosti evidoval pohľadávky, je nesporné tiež.
Ďalšou nezrovnalosťou je poistné. Majitelia bytov si všimli, že v predpise podnik nesprávne stanovil platby za poistku paneláku - poistné je asi štyridsaťšesť tisíc korún, a po vynásobení mesačnej úhrady za byt krát počet mesiacov vyšla suma asi o niekoľkotisíc korún vyššia. Ak má podnik neporiadok v účtovníctve bytovky, ktorú obýva jej riaditeľ, ako to potom môže vyzerať inde? Argumenty, že vzniknutý rozdiel sú náklady za bankové poplatky a poplatky pošte za prevody, znejú neuveriteľne.
Vlastníci si sťažovali na neprehľadnosť položiek v koncoročnom vyúčtovaní rovnako ako v dodatkoch k Zmluve o výkone správy. Požiadali správcu, aby pri príprave dodatku spolupracoval so zástupcom vlastníkov a prejednal dopredu jednotlivé položky. Iba čas ukáže, ako sa táto požiadavka prejaví v praxi...
Voda zadarmo
Ďalším problémom, ktorý sa na júnovom stretnutí majiteľov bytov riešil, s bytovým podnikom nesúvisí. Týka sa vodomerov, dve tretiny ktorých sú bez plomby. Je to jednoduché: voda sa platí na základe odpisov stavu vodomerov. Ak ho odplombujete, môžete ľahko upraviť stav na počítadle vo svoj prospech. „Stratená“ voda sa potom rozúčtuje medzi všetky byty. Riešením situácie by mala byť vlastníkmi dohodnutá desaťtisícová pokuta pre tých, ktorým pri najbližšej kontrole bude plomba chýbať. Rovnako ako zverejnenie čísiel bytov takýchto hriešnikov.
Kto zaplatí merače
Zákon hovorí, že správca je povinný nainštalovať do bytov i na bytovku merače teplej vody do konca roka na svoje náklady. Rozdiel medzi bytovkovým a bytovými meračmi sa rozpočíta medzi byty.
Na jednom stretnutí správca informoval, že uvedenú inštaláciu meračov bude hradiť v plnej výške zo svojich zdrojov. Na otázku zástupkyne vlastníkov, odkiaľ správca zoberie taký veľký objem finančných prostriedkov pre všetky bytovky, ktoré má v správe, zaznela odpoveď: „No samozrejme, že časom sa tieto náklady premietnu do cien tepla pre konečných užívateľov.“ Otázkou ostávajú aj ďalšie náklady podniku, ktoré sa musia niekde prejaviť. Napríklad, prehraté súdne spory. Len v roku 2005 stáli podnik viac ako trištvrte milióna korún. Pred nedávnom, v apríli, si „zarobil“ zimný štadión, ktorý je taktisto v správe bytového podniku, štyristo tisíc. Z jeho objektu ukradli vďaka nedbanlivosti osobný automobil jednému z hokejistov.
Výťah opäť nechodí (?)
Bytovku čaká niekoľko rekonštrukcií. Na programe dňa je strecha, ktorá zateká už desať rokov a ohrozuje tak prevádzku výťahov.
Totálnu opravu strechy vykonala firma, ktorá vyhrala súťaž v roku 1993 na základe ponuky, o ktorej v archíve bytového podniku nenájdete takmer žiadne dokumenty. Životnosť strechy je bežne garantovaná na dvadsať rokov, problémy nastali už dva roky po prácach na nej. Napriek upozorneniam budúcich majiteľov bytov pred ich odkúpením bytový podnik nekonal. V kúpno-predajných zmluvách nie je o tejto závade ani zmienka. V archíve podniku však písomná sťažnosť vtedajších nájomníkov uložená je.
