Hybe – Ivan Rajniak hral nezabudnuteľného chatára Valéra vo filmoch Medená veža a Orlie pierko, kmotra Trnku v Rysavej jalovici a množstvo filmových, televíznych a divadelných postáv. Aj pandúra Gejzu vo filme Pacho, hybský zbojník. V Hybiach sa 10. júla 1931 narodil a v jeho rodnej obci mu na budove obecného úradu odhalili 9. júla pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín pamätnú tabuľu. Bola pri tom aj jeho manželka Magda, bývala baletka a neskôr šepkárka v divadle a jeho priateľ herec Leopold Haverl. Prišiel oblečený ako poľovník, na hlave mal poľovnícky klobúk. „Zdedil som ho po Ivanovi. Takto som sa obliekol na jeho počesť, lebo on neznášal viazanky a spoločenské oblečenie. Jeho frajerkou bola puška a veľkou láskou hory. Celý život túžil mať psíka, to sa mu nepodarilo, lebo nikdy nemal také podmienky, aby sa o neho mohol riadne starať. Hrávali sme spolu takmer tridsať rokov, aj v Amerike sme boli. V hre Bockerer hral Ivan nádhernú postavu starého harmonikára. Vedel hrať na heligónke aj spievať, tak sme si spolu v tej Amerike aj zaspievali,“ povedal L. Haverl ešte predtým, ako na pekne upravenom pódiu pred obecným úradom zarecitovala Viera Rajniaková a zaspievala folklórna skupina Horec zo Štrby. Pod pódiom stáli muži v lesníckych rovnošatách. Ján a Rudo Lenko s Ivanom Rajniakom chodievali na poľovačky, najmladší Jano Pivko to už nestihol.
Prihovorila sa starostka Hýb Ľubica Vrlíková a riaditeľ Domu Matice slovenskej (MS) v Liptovskom Mikuláši Ladislav Dráb, ktorý neskôr hercovi odhalil pamätnú tabuľu. Dom MS v L. Mikuláši a obec Hybe boli hlavnými iniciátormi a organizátormi podujatia.
„Ivan Rajniak nikdy nezabudol, odkiaľ vyšiel, kde sú jeho korene. Prvýkrát predstúpil pred kameru ako 9-ročný, kedy hral v dokumentárnom filme Leto pod Kriváňom, ku ktorému napísal scénar ďalší veľký liptovský rodák a herec Ondrej Jariabek. Ivan Rajniak ako jediný z liptovských hercov hral Rómea aj Hamleta, vedel majstrovsky stvárniť komické aj tragické postavy,“ pripomenul tajomník miestneho odboru MS v L. Mikuláši Peter Vrlík. Na detstvo Ivana Rajniaka zaspomínal jeho sused a kamarát Milan Rajniak (čítajte na strane 4). Potom vyšiel na pódium L. Haverl s vencom a fľašou šampanského: „Nové vedenie Slovenského národného divadla ťa pozdravuje, Ivanko. Ty si si síce kládol hamletovskú otázku byť či nebyť, my si nekladieme otázku piť či nepiť. My si pripijeme na teba. Šampanské mal Ivan najradšej. Dám ho Magduške, jeho manželke.“
Magda Rajniaková bola dojatá, ale predsa len nám odpovedala na pár otázok. Spýtali sme sa jej, či chodila s manželom na poľovačky a aký bol jej najkrajší zážitok. „Na poľovačky som s ním chodievala, aj keď ja som flintu nechcela, nikdy by som nestrieľala. Ale radi sme chodievali do hory, tie zážitky boli nádherné, napríklad keď sa hora zobúdza. A najkrajší? Najkrajší zážitok môjho života bol, že som s ním žila skoro 42 rokov. To bol môj život s mojím Ivanom. Viac nemôžem povedať...“
Po odhalení pamätnej tabule sa účastníci pietnej spomienky vydali na cintorín. Miriam Piovárová zarecitovala báseň a vďační rodáci, príbuzní, priatelia a obdivovatelia vynikajúceho herca a človeka Ivana Rajniaka položili na jeho hrob kvety. Na pamiatku si potom pripili na obecnom úrade (L. Haverl aj žinčicou) a zaspomínali. Ivan Rajniak do Hýb chodil rád a Hybenia majú na neho veľa pekných spomienok, ktoré by chceli vydať aj knižne.
