Je vskutku nezvyčajnou kaderníčkou. Stálymi zákazníkmi Anny Fintorovej sú totiž psy. S úpravou psích hrív začala pred tromi rokmi. Chytilo ju to natoľko, že si nedávno chcela na túto činnosť otvoriť živnosť. Keď si však na „hygienu“ prišla po potrebné informácie, zostala prekvapená. „Nevedeli mi povedať nič, vraj sa s takouto požiadavkou ešte nikdy nestretli. Poradili mi teda, aby som počkala, že musia zistiť, čo mi k takej živnosti treba,“ vraví Dolnokubínčanka. Medzitým si Anna urobila živnosť na inú činnosť a strihanie havkáčov si zatiaľ ponechala ako „bokovku“. V súčasnosti je jediná na Orave, ktorá sa tomuto netradičnému remeslu venuje. „Vždy som mala rada zvieratá. Keď istý dolnokubínsky veterinár hľadal niekoho, kto by to bol ochotný robiť, začala som sa o strihanie psov viac zaujímať. Na internete som si vyhľadala informácie o psích kaderníctvach, kde som našla aj kontakty na rôzne dodávateľské firmy a školiteľov v odbore.“ Anna absolvovala špeciálny kurz, naučila sa, ako upravovať srsť jednotlivým plemenám. I keď každé plemeno má určitý predpísaný strih, majitelia - pokiaľ sa so svojím maznáčikom nezúčastňujú výstavných súťaží - sa týmito odporúčaniami odborníkov príliš neriadia. „Ľudia dávajú svojich psov upravovať predovšetkým z hygienických dôvodov. Mnohí ich strihajú aj sami. Keď to urobia dobre, sú spokojní. Keď to dopadne zle, prídu za mnou,“ hovorí. Najviac sa natrápi so psíkmi, ktorých majitelia dlho zanedbávali. Neraz i celých šesť rokov! „Mala som tu takého psa. Po tele mal doslova zlepence dlhej srsti. Kým som mu upravila srsť len okolo jedného ucha, trvalo mi to hodinu.
V takýchto prípadoch nájdem v srsti všetko možné, od bodliakov až po zvyšky polievky spred rokov.“ Pani Anna pri práci so zvieratami používa výlučne špeciálne pre ne určené prípravky a pomôcky. Psie šampóny, kondicionéry, originálne nožnice či hrebene na strihanie srsti. Niektorí jej „zákazníci“ si pobyt na kaderníckom stole doslova vychutnávajú, iní sa bránia všetkými silami. „Raz sa mi stalo, že ma pes pri práci pohrýzol. Jeho majiteľka spanikárila a priznala sa, že už pohrýzol aj ju a nevie si s ním dať rady. Musela zavolať známych, ktorí mi psa počas strihania držali a odviezli jej ho aj domov,“ zaspomínala si na kuriózne momenty 35-ročná psia kaderníčka. „Iný psík bol zas z kaderníctva taký šokovaný, že sa od strachu pokakal.“
Kadernícke služby pre psov sú na Orave ešte v plienkach. Iné to už je vo väčších mestách, kde psí kaderníci srsť domácich miláčikov dokonca farbia. Aby sa Anna touto prácou uživila, musela by mať denne aspoň troch psích zákazníkov. Zatiaľ je to päť až šesť psov týždenne. „Navyše, je to sezónna záležitosť. V zimnom období je záujemcov o strihanie psov menej. Srsť im totiž slúži ako prirodzený kabát, ochrana pred zimou. Hlavná sezóna začína v marci a končí v septembri.“
