„Alvaro je bombový, aj Esther. Keď nerozumieme, kreslí, ukazuje. Teraz sa tešíme na výlet do Demänovskej jaskyne. Sme v tábore v NAPANTe, úžasný program. Poznávame šelmy...“ sypú deti na liptovskohrádockej stanici informácie a vôbec im neprekáža, že nie som v obraze. Až neskôr som sa dozvedela, o čo ide. Trinásť chlapcov a dievčat vo veku dvanásť až šestnásť rokov z Liptovského Hrádku a okolitých dedín navštevovali druhý júlový týždeň prímestský anglicko-slovenský tábor, ktorý organizovala po druhýkrát Spoločnosť pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou (SWS) spolu s Informačným strediskom NAPANTu v Liptovskom Hrádku. Jedna z vedúcich Marta Jurčáková k myšlienke uskutočniť tábor povedala: „V NAPANTe mám na starosti environmentálnu výchovu, a tak k nápadu usporiadať prímestský tábor nebolo ďaleko. Vlani sme ho organizovali po prvýkrát a zamerali sme sa na šelmy a ochranu prírody. V tejto tradícii pokračujeme aj tohto roku a deti v tábore pod názvom V krajine medveďa absolvovali turistickú vychádzku na Zapač, navštívili Demänovskú jaskyňu, Vrbické pleso, prešli Ďumbier, Chopok, spali v chate a všetky tieto aktivity boli spojené s plnením úloh na stanovištiach, s testami a vedomostnými kvízmi.“
Človek by predpokladal, že deti nebudú chcieť o testoch a kvízoch cez prázdniny ani počuť. Tieto to absolvovali s radosťou. „Máme v tábore troch cudzincov – Esther a Nik sú Angličania, Alvaro Španiel. Sú úžasní,“ so širokým úsmevom rozpráva stredoškoláčka Majka. „Angličanom trošku horšie rozumieme, ale snažia sa nám vždy všetko vysvetliť aj rukami, nohami, nákresmi, najmä Estha veľa a rada kreslí.“ „Alvarovi zas lepšie rozumieme, asi preto, že aj pre neho je angličtina cudzí jazyk,“ pridala sa k rozhovoru Betka. A obe sa rozplývajú, aký je Alvaro národovec a ako krásne rozpráva o rodnom Španielsku. Hovoria o Angličanoch, ktorí doma nemajú v lesoch medvede a vlky a ako ich fascinujú u nás. „Esther videla prvýkrát medveďa vo voľnej prírode na Slovensku vlani. Bola z neho unesená, a tak ho začala maľovať,“ dovysvetľuje druhá z vedúcich tábora Svetlana Beťková zo SWS. Pridáva: „Snažila som sa pre tento tábor zaobstarať partnerskú školu vo Veľkej Británii, tohto roku sa to ešte nepodarilo, ale moji známi Esther s Nikom prišli a pracujú spolu s deťmi.
Esther je maliarka. A prečo poznávame v rámci tábora šelmy? Kedysi sme urobili dotazník, kde sme chceli vedieť, ako ľudia poznajú naše šelmy a zistili sme, že nepoznajú. Tak deti učíme poznávať život slovenských šeliem, učíme ich ako sa správať pri stretnutí s nimi, alebo ako ich nestretnúť. Trošku nás mrzí, že sa prihlásilo menej detí, ako sme očakávali. Jedno z detí to ale komentovalo slovami, ...lebo nepracujeme s počítačmi.“ Na týždennom tábore V krajine medveďa deti nepracovali s počítačom, ani ho nevideli, ale dokonale si užili prírody. Poznávali ju nielen očami, ale v rámci rôznych environmentálnych hier aj ostatnými zmyslami, najmä hmatom a chuťou. A vymaľovali si tričká. Dostali nákresy a zemiakové pečiatky stôp medveďa a vlka v skutočnej veľkosti a na tričkách vznikali farebné cestičky zvierat, ktoré si niektoré deti dotvorili vlastnými odtlačkami rúk a nôh.
