Nedeľa, 9. máj, 2021 | Meniny má RolandKrížovkyKrížovky

Vyrezal a vyúdil tisíce črpákov

Ľubomír Šida (na fotografii) črpáky nielen vyrezáva, ale aj údi a natiera kožou zo slaninky. Preto pekne voňajú a do niektorých som mala chuť zahryznúť. Vyrezáva ich už takmer štyridsať rokov. Na jeho prvej samostatnej výstave v Malatinej ich bolo asi sto, ale urobil ich niekoľko tisíc. „Možno štyri, možno päť, neviem, nerátal som,“ povedal. Boli biele, hnedé aj čierne, ale všetky z javora. Farba závisí od toho, ako dlho sú v údiarni. Niektoré mesiac, ale aj pol roka. Čím dlhšie sa údia, tým sú tmavšie, prezradil majster rezbár. Nemastí ich iba kôrou zo slaniny, ale aj včelím voskom. Všetky črpáky boli približne rovnako veľké – od desať do dvanásť centimetrov. „To je norma na salašoch. Aký je vysoký, taký by mal byť široký,“ vysvetlil Ľ. Šida.


Prvé, čo Ľ. Šida z dreva vyrezal, nebol však črpák, ale svietnik na sviecu, ktorý vystrúhal z klátika od ohniska ako dvanásťročný. Pri ohnisku a na salaši sa cítil lepšie ako v škole a často tam utekal aj bez súhlasu rodičov. Učiteľka sa ich neraz pýtala, prečo Ľubo nebol v škole. Kým jeho spolužiaci sedeli v školských laviciach, on sedel na salaši na pníku a vyrezával zo samorastov a koreňov liesky pastierske palice. Obdivoval prácu bačov a po skončení základnej školy každé leto odišiel na salaš za valacha.
V zime pracoval v bavlnárskych závodoch, kde ako skladník vážil farby. „Črpáky som najskôr zbieral od bačov, pri ktorých som bol valachom. Mal som ich zo desať, ale potom mi ich nechceli dávať, že nech si urobím sám. Tak som skúsil a robím ich už skoro štyridsať rokov. Mojimi prvými učiteľmi boli starí bačovia Jacko a Frič,“ povedal Ľ. Šida, ktorý nerobí len črpáky, ale aj pastierske kapse, opasky, spony, biče a krpce. „Krpcov som ušil zo dvadsať párov, aj pred chvíľou tu bol jeden bača a kázal mi krpce priniesť.“
Ľubomír Šida je všestranne zručný. Keď začal chodiť na jarmoky a potreboval kroj, ušil si súkenné nohavice, vyrobil aj opasok, iba košeľu mu ušila krstná mať. Páčili sa mu pastierske kapse Blcháčovcov z Jakubovian, naučil sa robiť aj tie a vyrezáva tiež drevené formy na oštiepky.


Najobľúbenejší motív Ľ. Šida vraj nemá, robí, čo ho napadne a čo sa mu práve chce. Na uchá črpákov vyrezáva ovečky aj veveričky, kamzíkov aj valachov. Predtým, ako začne vyrezávať, si však najskôr motív nakreslí. Spýtala som sa ho, prečo vlastne nie je bačom, keď odmalička po tom túžil. „Ešte sa môže stať. Aj tento rok ma verbovali, ale žena ma nechcela pustiť. Nemala by sa s kým vadiť,“ povedal s úsmevom sympatický rezbár, čo preložené do ženskej reči znamená, že by jej asi bolo samej doma smutno.
Ľ. Šida má dvadsať oviec, ktoré sú momentálne na salaši v Ploštíne, doma chová asi sedemdesiat anduliek a korely. V súčasnosti veľa času na vyrezávanie nemá, hovorí, že to je robota na zimu, v lete je kopa inej, napríklad so senom.


Keďže Ľ. Šida chodí na salaše odmalička, a pochodil ich vraj všetky od Štrby až po Martin, spýtala som sa ho, aký je rozdiel medzi salašmi jeho detstva a súčasnými. „Jóóój, veľký. Teraz niekedy rozmýšľam, či tam vôbec ísť. To už nie je ako bývalo. Gelety nerezovie, samá technika, to už ani nevyzerá ako salaš, ale ako fabrika. Kedysi si valasi varili sami, drevo rúbali, robili syr, žinčicu, všetko. Teraz im niekde obedy vozia, a už len doja. Mlieko dajú do mliekarne, predtým na salašoch skoro všetko spracovali, teraz skoro nič. Keď robili syr, žinčica bola pre valachov, teraz sa nemajú čoho napiť. Keď prídete na salaš, ponúknu vás pivom.“


Ešte som nepila pivo z črpáka, ale aj to sa môže stať. Nuž čo. Doba sa mení, pokrok ide dopredu a technická revolúcia dorazila aj na salaše. Kedysi mali bačovia fujary, dnes majú mobily, niekde aj televízory a zajtra možno bude na salašoch internet. Ovečky budú na diaľkové ovládanie a žinčicu si budeme kupovať v supermarketoch v prášku. Z liptovských salašov urobia skanzeny pre turistov a za vstup budeme platiť eurami. Aby sa to nestalo, niektorí navrhujú, aby pravých bačov, valachov a honelníkov vyhlásili za ohrozené druhy a pravé salaše za kultúrne pamiatky. Ale zlé jazyky tvrdia, že také už ani nie sú a vyhynuli ako dinosaury.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  3. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  4. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  5. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  6. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  7. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  8. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  9. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  1. Blíži sa Deň matiek. Pripravme im raňajky ako pre kráľovnú
  2. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku
  3. Jarná očista organizmu – ako sa do nej pustiť naplno?
  4. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  5. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  6. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  7. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  10. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  1. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 19 961
  2. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 16 381
  3. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 15 783
  4. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 9 631
  5. Pätnásť gréckych ostrovov, kde strávite skvelú letnú dovolenku 9 299
  6. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 8 720
  7. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 8 520
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál 6 957
  9. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 6 252
  10. Na konci tohto bezplatného IT kurzu môžete získať dobrú prácu 6 071
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Monika Škáchová vyjazdila na Európe pre Slovensko poslednú OH miestenku.

Na vodnoslalomárskych majstrovstvách Európy v talianskej Ivrei sa nezápolilo len o európsky titul, ale rozhodovalo sa aj o olympijských miestenkách.

18m

V Dúbrave vlani mizli domáce zvieratá.

9 h
Dovalovský mäsokombinát.

Chcú obnoviť opustený bitúnok.

13 h
Ilustračné.

Budúci týždeň bude obmedzená doprava v ľavom jazdnom páse diaľnice D1 pri obci Važec v okrese Liptovský Mikuláš. Dôvodom je oprava vozovky.

13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti zisťujú podrobnosti.

8. máj

Policajný zbor v Trnave žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po piatich odsúdených osobách.

7. máj

Strom rástol na nábreží rieky. Žiaci tam boli na brannom cvičení.

8. máj

Chcú obnoviť opustený bitúnok.

13 h

Už ste čítali?