Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Miss ovečka aj strašiaci na Bačovských dňoch

Na Bačovské dni do Malatinej som sa vybrala v domnení, že tam stretnem veľa liptovských bačov. Ale bolo ich tam menej ako oviec. Tých som narátala päť. Súťažili o titul Miss ovečka. Dvojnohých missiek máme na Slovensku ako maku, ale štvornohú miss volili na Bačovských dňoch prvýkrát. Adeptky na tento titul nemali čísla pripnuté na plavkách, ale na kožuchoch a pózovali v ohrade pod amfiteátrom. O víťazke rozhodli návštevníci, ktorí vhodili číslo svojej favoritky do „hlasovacej urny“. Najviac sa im páčila ovečka Jána Červeňa. „Lebo má pekný zvoniec a chvost,“ povedala mi 5-ročná Anička pri ohrade.

Ochrancovia pred školou, ochutnávači v škole

Šiesty ročník Bačovských dní – medzinárodného festivalu valaskej kultúry - sa začali 15. júla turistickými výletami do Prosieckej a Kvačianskej doliny, popoludní vystúpili v amfiteátri folklórne skupiny z Poľskej a Českej republiky a Rozsutec zo Žiliny. Na druhý deň pokračovali slávnostnou omšou v rímskokatolíckom kostole a tradičným malatínskym jarmokom. Rozmýšľala som, ktorým smerom sa vydať. „Poďte do školy na syr a žinčiču,“ zahlásil chlapík s gajdami na pleci, drumbľou na krku a fajkou v ruke. Bol to známy fujarista, muzikant a moderátor Drahoš Daloš, ktorý urobil fujaru aj pre prezidenta. V ruksaku mal ešte píšťalu dvojačku. Pred školou ma privítalo asi štyridsať strašiakov. Bola tam totiž výstava Strašiak – ochranca úrody. Strašiaci mali na sebe navešané plechovky od piva aj energetických nápojov, ktoré vraj dávajú krídla, ale nelietal ani jeden. Väčšinou mali oblečené staré handry, ale semišové sako jedného z nich by som okamžite zaradila do svojho šatníka.
Na školskej chodbe bolo na stoloch niekoľko druhov ovčieho syra a žinčice, každý druh mal svoje číslo. Ochutnávači napísali číslo „vzorky“, ktorá im najviac chutila na anketný lístok a vhodili ho do škatule. Ochutávali mnohí napriek upozorneniu na nástenke, že „syr a žinčicu ochutnávajú diváci na vlastnú zodpovednosť.“ Vypila som tri poháre, a nič sa mi nestalo...

Radšej by bol valachom ako bačom

Okrem laickej poroty hodnotila chuť a kvalitu hrudkových a údených syrov, oštiepkov a žinčice aj odborná porota. Medzi ôsmimi súťažiacami bol iba jediný bača z liptovského salaša Jozef Mužila. Jeho syr odborná porota vyhodnotila ako najlepší medzi hrudkovými. Jozef Mužila bačuje druhý rok na súkromnom salaši pri Lúčkach, kde je vyše päťsto oviec. Nechcel byť vraj bačom, podľa neho je lepšie byť valachom. „Urobí si svoju robotu a má pokoj. Bol som valachom na Choči, v Porúbke, Benikách, Smrečanoch a honelníkom na Choči už v šesťdesiatom šiestom. Vtedy tam ešte bývali hmly, teraz tam svieti slnko,“ povedal J. Mužila, ktorý vyrezáva aj črpáky. „Keď som bol valachom, mohol som vyrezávať, teraz nemám niekedy čas ani spať,“ dodal. Nemal čas ani zháňať kroj, preto prišiel v civile a aj s manželkou, ktorá mu na salaši pomáha. Spolu robili aj víťazný syr.
Hľadala som liptovských bačov, ale vyzeralo to tak, ako keby v Liptove bačovia vymreli. Napokon som zazreli Imra Jančušku, ktorý bačuje na salaši v Studenej doline za Jakubovanmi. Robia tam výborný syr aj žinčicu, preto som spýtala, prečo tiež nesúťažil a prečo neprišiel v kroji. „Načo. Ja som prišiel len okoštovať a pokukať. Ale keby som našu žinčicu doniesol, misíme vyhrať. Lenže ja sa nerád takto promenádujem. Mám doma aj kroj a zo štyri valašky, ale nenosím ho.“ Na Bačovské dni sa prišiel pozrieť aj liptovský bača Ján Kráľ a Matej Blcháč by vraj prišiel tiež, ale nezmestil sa už do auta. Najstarším liptovským bačom, ktorý ešte stále bačuje na salaši v Liptovských Sliačoch, je Florián Šavrtka, rodák z L. Revúc. Toho som však na Bačovských dňoch nevidela. Podľa Imra Jančušku je v Liptove spolu – od Východnej až po Rojkov – 32 salašov.

Zo starých handier tká nové koberce

V škole boli okrem ochutnávok aj dve výstavy. Jedna trieda bola plná tkaných kobercov a za krosnami ich tkala Magdaléna Palugová. „Tkaniu kobercov som sa začala priúčať ako desaťročná, najskôr som strihala, párala a okrúcala handričky a potom aj tkala. To, čo je teraz v móde – druhotné spracovanie surovín, my robíme už sto rokov: zo starých handier robíme nové koberce.“ Doma má dvoje krosná, koberce utkala pre celú rodinu aj známych a tká aj prestieranie na stoly. V druhej triede bolo asi sto črpákov, ktoré vyrezal Ľubomír Šida z Liptovských Sliačov.
Keď som si popásla oči na tkaných kobercoch a črpákoch, vybrala som sa na jarmok. Okrem ľudových výrobkov z dreva a kože nechýbali ani medovníky, turecké medy či nafukovacie kone. Zastavila som sa pri šmikni, kde kováč Peter Otruba zo Zázrivej kul zvoniec a nad ohníkom si opekal slaninku Samko Sliacky z Liptovských Sliačov. Kúsok ďalej jeho otec Pavel vystavoval pekné vyrezávané obrazy aj opasky a priúčal aj svojho syna. Felix Bartík tiež vyrezáva, napríklad reliéry na črpáky. Videla som na nich Kriváň, ovce aj Pribylinu – ako živé.

Prvú píšťalu urobil po otcovej smrti

Ďalší Lipták Vladimír Grieš mal stánok hneď vedľa. Mnohí si pamätajú na jeho otca, ktorý vyrábal fujary a mnohé iné hudobné nástroje a majstrovsky ich aj ovládal. Jablko nepadlo ďaleko od stromu. „Začal som sa tomu venovať až keď zomrel otec pred šiestimi rokmi, lebo on sa vždy srdil a sťažoval, keď s nim novinári robili rozhovor, že nemá nástupcu. Zomrel na Tri krále v roku 2000 a asi mesiac – dva po jeho smrti som urobil prvú píšťalu,“ povedal Vladimír Grieš a keď zahral na fujare, ľudia sa zastavovali a počúvali. Vyrába ich z bazy, niektoré píšťalky sú so šípkového kríka. Vyrezáva na ne väčšinou kvety a ornamenty, jeho brat Paľo zase pastierov a ovečky. „Urobiť fujaru je kumšt. Drevo musí najskôr tri roky schnúť niekde v kôlni, kde nepraží slnko, potom sa môže s ním robiť. Treba vybrúsiť vnútro, aby bolo hladké a ozvučiť ju, aby pekne hrala. A keď pekne hrá, zaslúži si aj pekne ozdobiť. To robím v obývačke pri televízore, počúvam futbal alebo si pustím rozprávku, dobrý vesterník. Uživiť sa tým však nedá, je to iba koníček. Som elektrikár a robím manipulanta na Liptovskej Mare,“ prezradil Vladimír Grieš a keď som sa spýtala, prečo má medzi píšťalkami med, vysvitlo, že je ašte aj včelár.
Keď som z Malatinej odchádzala, pod amfiteátrom sa ozývalo plieskanie bičom, gajdoval gajdoš a folkloristi zo Slovenska, Poľska aj Česka sa pripravovali na svoje vystúpenie. Muž v detvianskom kroji sa posilňoval varenou kukuricou a zapíjal ju žinčicou, dievčatko v kožušinovej veste hladkalo Miss ovečku, Češka s holými nohami pila pivo a chlapec presviedčal mamu, aby mu kúpila drevený meč. Všetci sa tvárili spokojne a každý si prišiel na svoje...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 250
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 22 836
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 388
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 690
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 632
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 205
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 030
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 570
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 415
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 669
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Koronavírus: Odberné miesta v obciach na Liptove

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v obciach na Liptove

Z novembrového testovania vo Vavrišove.

Koronavírus: Odberné miesta v Ružomberku

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Ružomberku.

Koronavírus: Odberné miesta v Liptovskom Mikuláši

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Liptovskom Mikuláši.

Medlovej tesne ušlo finále v Big Air

Slovenská reprezentantka v snowboardingu Klaudia Medlová skončila v prvom kole Svetového pohára v disciplíne Big Air na siedmom mieste.

Klaudia Medlová si doma zajazdila v hlbokom snehu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

V Trenčíne pribudne ďalšie záchytné parkovisko, bude bezplatné

Jeho kapacita nepresiahne 60 parkovacích miest.

Už ste čítali?