Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Obec, ktorá stavia na folklórnych tradíciách

Liptovské Sliače s takmer štyti tisíc obyvateľmi patria medzi najväčšie obce regiónu. Do dnešnej podoby vyrástli z troch osád, z ktorých dve Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písmone doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. Tretia osada Vyšný Sliač vznikla v 16. storočí a od tohto času sa traduje aj spoločný názov Tri Sliače. V historickej podobe Tres possessions Zlech, od roku 1927 Sliače a súčasný názov Liptovské Sliače obec používa od 1. júla 2001.

Dnešná obec stavia na folklórnych tradíciách a asi aj preto takmer každý, s kým som sa stretla začiatkom júla v dedine, rozprával o Dňoch goralského jedla v Poľsku. Jedna z posledných akcií, na ktorej sa zúčastnilo štyridsaťdva obyvateľov  L. Sliačov v rámci cezhraničnej spolupráci. Vo varení tradičných goralských jedál sa umiestnili na štvrtom mieste. Boli prví medzi piatimi slovenskými obcami. „Halušky, pirohy, slepá kura, kapustnica, mrežovník, makovník, hriatô – niekoľko jedál, na ktoré mali ženy pripravené recepty,“ hovorí Mirka Sanigová, „niečo si napiekli už doma, ale chystali sa variť deň pred ochutnávkou. Nevarili, čas využili ináč, a tak pred ochutnávkou vstávali ráno o štvrtej. Desať žien varilo, na hody išli všetky v sliačskych krojoch, aj v nich spievali.“ Či sa z liptovskosliačskeho stánku všetko zjedlo? Všetko. Raz-dva sa dobroty minuli. Ochutnávači z radov návštevníkov si naberali na tanieriky v hojných množstvách zo všetkých jedál sliačskych babeniek.

Regionálna výchova súčasťou života školy

Kultúrna pracovníčka obecného úradu Alena Balažecová je každý pondelok dopoludnia v miestnej knižnici. V lete je však výpožičiek menej. Práca v záhradkách a na poli v týždni zapĺňa dni, cez víkendy sú v móde rodinné stretávky niekde v prírode pri guláši. A keďže má sama blízko k tradíciám obce, hovorí napríklad aj o jánskej tradícii. „Ženy chodievajú už niekoľko dní pred Jánom spievať, a tak privolávajú tento sviatok. Zvyčajne spievajú niekde na kopčeku nad dedinou, aby sa hlas pekne niesol do ďaleka.“ Spomína aj na nedávny juniáles. V L. Sliačoch ho majú zaužívaný tak, že deviataci z miestnej základnej školy pripravia program. Zvyčajne sú to tzv. „častušky“, aktuálne texty z ich života spievané na známe melódie. Ale zaznejú aj ľudové pesničky a samozerjme, žiaci sú oblečení v sliačskych krojoch. V škole totiž vyučujú podľa učebného variantu, v ktorom rozvíjajú  regionálnu výchovu. Triedy sú vyzdobené ľudovými výrobkami, deti na vyučovaní spoznávajú tradície svojej obce. V roku 2003 v súťaži Dedina roka 2003 konanej pod záštitou prezidenta SR a ministra životného prostredia L. Sliače dostali titul Dedina roka za výnimočné prístupy k zachovávaniu klenotnice ľudovej kultúry a rozvoj regionálneho povedomia u mladej generácie. Ľudové tradície šíria najmä folklórna skupina Sliačanka a detský Sliačanček. „Obec však žije aj náboženským životom,“ hovorí A. Balažecová, „tohto roku išlo na prvé sväté prijímanie až šesťdesiatdva detí. Toľko detí už dávno nebolo. Na fare museli dať šiť aj nové alby pre ďalšie deti.“ A hneď albu vysvetľuje: „Je to jednoduché biele oblečenie pre prijímajúce deti. Podobá sa mníšskej sutane. Ale je to dobre, pretože deti sú rovnako oblečené, odpadajú starostí rodičom s nákupom finančne nákladných šiat pre dievčatá i chlapcov.“

Čím žije obec v súčasnosti

„Tento rok je náročný na investičné akcie, ale všetky obec realizuje z vlastného rozpočtu a z finančných prostriedkov, ktoré sme získali z projektov a z rôznych grantov,“ rozhovoril sa o súčasnosti obce zástupca starostu Miroslav Hanula, keďže starosta obce Vladimír Fuňák mal práve dovolenku. „Celková výška finančných prostriedkov na tohoročné akcie je vyše šesť a pol milióna, ale boli sme napríklad úspešní aj v štrukturálnych fondov, a tak sme sa pustili do dokončenia polyfunkčného domu. Na prízemí bude obecná časť – spoločenská miestnosť, kuchynka, na prvom podlaží výstavka ľudových remesiel, prenájmy a služby a informačné centrum, v podkroví ubytovanie. Teraz robíme výmenu okien a zateplenie kultúrneho a obecného domu. Podávame projekt na rekonštrukciu kotolne na obecnom úrade, chceme spracovávať biomasu. Na obecnom úrade zamestnávame projektovú manažérku Miroslavu Sanigovú, ktorá má na starosti administráciu úspešných projektov a vypracovávanie nových. Štrukturálne fondy sú úžasne byrokratické – toľko papiera a telefonátov! Ministerstvá sú, dá sa povedať, troška pomalšie, je s tým naozaj veľa roboty. Najúspešnejším projektom sme získali 12 miliónov z eurofondov na dostavbu už spomínaného polyfunkčného domu. Obec však nemôže urobiť veľa projektov a hlavne nie veľkých, pretože sa v nich vyžaduje spoluúčasť. Tak by sme sa finančne veľmi zaviazali. Musíme si zvážiť, čo chceme a môže ísť jeden, maximálne dva väčšie projekty. Viac projektov by obec finančne neutiahla. Poslanci o úveroch neradi počujú, obec nemá v súčasnosti žiaden úver. Ten, čo sme mali, sme splatili, ba vytvorili sme aj dostatočný rezervný fond.“


Medzi najnovšie aktivity obce patrí separovaný zber. Založili spolu s Lúčkami a Liptovskou Osadou združenie a získali jeden milión tristotisíc na plastové nádoby, do ktorých sa zberajú sklo, papier a plasty. Nádoby sú rozmiestnené po celej dedine, všade sú po tri a ľudia majú možnosť triediť odpad. „Máme tridsať zberných miest,“ dopĺňa M. Hanula. „Problém s odvozom však nie je. Trošku boli problémy s určením času, kedy kontajnery vyvážať, aby sa neprepĺňali, a aj s určením stanoviska. Ešte sa učíme, kde-aký kontajner sa viac plní, problém je zatiaľ umiestniť ich tak, aby postačovali.“
O aktuálnom živote informujú obyvateľov L. Sliačov obecné noviny Zrkadlo Liptovských Sliačov. Vychádzajú ako dvojmesačník už piaty rok v náklade viac ako tisíc kusov. Po vydaní ho z obecného úradu rozdistribuujú do každého domu v L. Sliačoch, ba aj do Bratislavy rodákom ho posielajú.
Medzi úspešné realizované stavby patrí aj Dom dôchodcov, ktorý bol spustený v Nižnom Sliači vlani. Beží už rok. Je naplnený, býva v ňom 28 starých ľudí z celého Slovenska. Podľa dohody by z nich mala byť polovica Sliačanov a potom až by mal byť doplnený dôchodcami z iných obcí. U Sliačanov je však o služby Domu dôchodcov menší záujem, takže tento pomer nie je dodržaný. Dobrá vizitka obyvateľov Liptovských Sliačov, že dokážu napĺňať rozprávku o troch grošoch. Tretí groš vracajú svojim rodičom a oni môžu starobu prežívať v teple rodinneho domu a dožiť sa aj storočnice alebo diamantovej svadby. Práve sto rokov na budúci rok čaká aj na Štefana Bartánusa z Nižných Sliačov a s diamantovými manželmi Ladislavom a Margitou Antolovcami sme sa stretli.

Pokukujú aj po rozvoji turizmu

„V pláne hospodárskeho rozvoja obce sme vypichli, že sa chceme stať turistickou obcou, investície sa snažíme smerovať tak, aby sme tento cieľ mohli naplniť. Ťažko sa nám však dýcha, lebo nemáme kanalizáciu, plyn,“ rozvíja plány obce zástupca starostu. „V obci nemáme napríklad ani reštauráciu, ubytovanie je možné len na súkromí. V polyfunkčom dome však vznikne dvadsaťpäť miest. Na tenisových kurtoch staviame šatne a súčasne aj ubytovanie pre ďalších dvadsať. Už by to bolo na ubytovanie ľudí z jedného autobusu. V minulosti bol problém robiť akcie, kde bolo treba ubytovať ľudí, lebo keď príde zájazd - roztrúsene nechcú bývať – desať tam, päť tam. Tak využívame ubytovacie zariadenia v okolitých odedinách a v Ružomberku. Tu nám utekajú financie.“
Čo vedia ponúknuť turistom? V prvom rade sú to folklórne tradície, remeslá, živé zvyky. Na obecnom úrade je zriadená Sliačska izba, v ktorej bývajú dvakrát do roka stretnutia obyvateľov a rodákov. Ich organizáciu si vzala za svoje speváčka ľudových piesní Hanka Hulejová, ktorá pochádza zo Sliačov. Príjemne strávia spolu čas v spomienkach, mladší poznávajú čo-to priamo z klenotnice spomienok svojich najbližších predkov.
V chotári obce sa nachádza Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s morfetovým prameňom. Voda je liečivá, pomáha pri žalúdočných a kožných chorobách. „V spolupráci s Národným parkom Nízke Tatry kosíme v prírodnej rezervácii, aby sme zničili trstinu. Je dôsledkom toho, že sa prostredie rezervácie v minulosti neudržiavalo, a tak zarástlo vŕbou a trstinou. Je potrebné vykosiť ho,  aby tam mohli rásť pôvodné rastliny,“ vysvetľuje M. Hanula. Pre turistov môže byť príťažlivý aj gotický rímsko – katolícky kostol z roku 1326. Mimochodom,  Madonu z tohto kostola poznáme všetci, je na slovenskej tisíckorunáčke. „Turistom vieme ponúknuť tenisové kurty,“ informuje o možnostiach M. Hanula, „ale určite sú pre nich zaujímavé aj vyhliadky do okolia, tiež Bešeňová, Malinô Brdo. My tu nemáme ani kúpalisko, ani lyžiarsky vlek. To všetko nás asi čaká, aj keď určite nie v takom rozsahu, ako na okolí, ale aspoň takého rodinného typu.“

Symboly obce

Pred piatimi rokmi Heraldická komisia SR schválila pre L. Sliače erb. Bolo to pri príležitosti 750. výročia. Dovtedy v obci erb aktívne nevyužívali. Jeho pôvodnú podobu našli v archívoch, kde zistili, že erb sa vyvíjal podľa toho, aký život obec viedla. „My sme boli sedliackou obcou, hoci v sedemnástom storočí sme mali aj mestské výsady,“ rozvíja debatu o erbe M. Hanula, „považovali sme sa za mesto, ale väčšinou tu žili remeselníci, roľníci, valasi. Pôvodnú podobu súčasného erbu používali v 18. storočí. V modrom štíte zo stredného vŕška červeného trojvŕšia vyrastajú tri strieborné ľalie, medzi nimi po jednom zlatom klase a po bokoch tri zlaté hviezdy, ktoré znázorňujú Vyšný, Stredný a Nižný Sliač. Klasy sú symbolom hojnosti a hospodárstva. Ľalie vyjadrujú čistotu ľudí, ktorí sa pridržiavajú kresťanstva. Sú to anjuovské ľalie, také isté sa nachádzajú aj v kostole. Pochádzajú z erbu kráľovského rodu Anjou.“
Druhým symbolom obce je vlajka, ktorá pozostáva zo šiestich farebných pozdĺžnych pruhov a ukončená je tromi cípmi.

Na diamantovej svadbe si prisahali vernosť

„V júni sme oslavovali diamantovú svadbu, pekne v kostole. Pán farár nám dali pred oltár stoličky aj štôlu cez ruky. Ako mladomanželom. Aj vernosť sme si prisahali, ale pozrite sa na nás. Môžeme byť jeden druhému neverní?“ so smiechom vraví čerstvá osemdesiatnička Margita Antolová. Málo zhovorčivý manžel Ladislav sedí na posteli – nohy mu už celkom neslúžia – počúva rozhlas a ženu. Na otázku koľko má deti, Margita so šibalským úsmevom odpovedá: „Iba šesť a jedno dieťa nám umrelo. Rastislav, Alexander, Vierka, Otília, Lacko, Gitka – takto zaradom sa narodili. Dnes už máme deväť vnúčat a jedného pravnuka Adamka. Teraz nás Vierka opatruje. Ja som pri deťoch nechodila do roboty a žili sme. Dokonca v jednej izbe tri rodiny, a nevadili sme sa, nepočuli ste mrzké slovo. V komore boli tri sudy, tri stočky so zásobami, ale nikdy sme jedna druhej do jej vecí nešli. Keď mala najmladšia Gitka pol roka, prišli ma volať na družstvo dojiť. ´Jaj, ako to ja tam vydržím, deti doma, na našom sme robili, vydržali biedu, žiadne príplatky sme nedostávali...´, ale dala som sa prehovoriť a potom som tam dojila dvadsať rokov – desať ručne, desať strojom. Do roboty som išla ráno o tretej, deti sa vyprávali do školy samé. Pusa sa jej nezastaví, vraj aj manželovi takto celé dni rozpráva, spomína na roky dozadu. Hovorí o tom, ako koberce tkala (a tká ich dodnes, krosná má stále postavené v zadnej izbe), ako vždy chovala hydinu a prasiatka „... dobre sa mi šikovali, aj po dvesto kíl mali.“ A keďže pôsobia s manželom ako dve hrdličky, pýtam sa, či vždy spolu takto dobre vychádzali. „Jáj, aj povadili sme sa, aj pobili. Dostala som, že som hubovala. Viete, bieda bola, nervozita. Chybelo všetkého, keď sme stavali, aj materiál, aj peniaze. Ale ďakovať Pánu Bohu za zdravie, prežili sme všetko,“ očami zablúdi do rohu izby, kde má urobený oltárik so svätými obrázkami a čerstvou kyticou ľalií, utrie slzu. „Nespúšťam sa Pána Boha a Panenky Márie, vážim si ju ako svoju matku. Každý deň sa k nej modlím. A pravidelne k nám vbehne aj kaplán z dediny – dobrô chlapčisko.“ Ako sa dali dokopy Margita s Ladislavom? Vraj sa poznali od detstva, chodievali na dedinské tancovačky. Margita aj s mamou, ktorá ako každá mama len tak pozerala ´ktorýže príde tú moju dievku vykrútiť?´ Tu zareaguje Ladislav. „Vybral som si ju,“ kývne hlavou na svoju ženu, „keď už krajšej nebolo.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 743
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 524
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 364
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 391
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 249
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 743
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 856
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 771
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 670
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 967
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptáci proti Zvolenu opäť bez bodu

Hokejisti Zvolena zvíťazili v piatkovom zápase 31. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša 3:1. Pripísali si tak šiesty triumf za sebou. Naopak, domáci Liptáci utrpeli piatu prehru v sérii.

Liptovský Mikuláš v bielo-červenom vyšiel na svojom domácom ľade proti Zvolenu naprázdno.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

V Liptovskej Sielnici horel karavan, bol v ňom človek

Profesionálnym hasičom z Liptovského Mikuláša pomáhali pri zásahu dobrovoľní hasiči z Liptovského Trnovca.

Ilustračné foto.

Najlepším futbalistom sa stal Kokavec z Palúdzky

Hovorili sme s víťazom ankety o najlepšieho hráča LFZ Petrom Kokavcom. Jeho obdivuhodná oddanosť Palúdzkym farbám pretrváva, ak nerátame len s krátkym odskočením do Tatrana.

Peter Kokavec v červenom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?