Liptovský Mikuláš - Program Bakalárik bol v dňoch 17. až 21. júla hlavným programom Detskej univerzity na Detašovanom pracovisku Elektrotechnickej fakulty v Liptovskom Mikuláši. Dvadsaťšesť malých „študentov“ vo veku sedem a osem rokov rozdelených do dvoch skupín sa vážne zúčastňovalo na prednáškach univerzitných docentov, profesorov a pedagógov Elektrotechnickej fakulty, Strojníckej fakulty, Fakulty špeciálneho inžinierstva a Fakulty Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov. Štúdium bolo doplnené o praktické ukážky a experimenty v laboratóriách a priestoroch fakulty, telovýchovné sústredenie deti absolvovali aj na pokojnej vode kanála v L. Mikuláši. Témy prednášok vychádzali z odborného zamerania pedagógov, ale boli prispôsobené veku a záujmom detí. Malí „študenti“ sa napríklad dozvedeli, ako sa hýbu vlny, ako počujeme, ako vidíme priestorovo alebo aké pravdy sú ukryté v hrách. A keďže ide o univerzitné štúdium, deti mali aj indexy ako vysokoškolskí študenti, používali skriptá a po vysokoškolskej pôde pobehovali v rovnakých modrých a žltých tričkách s logom univerzity na chrbte.
Prečo prišli na univerzitu a ako sa im tam páčilo? Peťka: „Tu je zaujímavé všetko, všetko sa mi páči.“ Majko: „Najviac sa mi páčilo, keď sme robili pri počítačoch a nahrávali zvuk. Videl som, ako sa zvuk pohybuje. Teraz sa teším, že pôjdeme na kanál.“ Tánička: „Prednášky sú veľmi zaujímavé, veľa sa dozviem.“ Barborka: „Všetko je tu super, aj učitelia, lebo nekričia ako v normálnej škole. Sú oveľa lepší.“ Lukáško: „Prišiel som, aby som sa veľa naučil a najviac sa mi páčilo solárne autíčko. Pristal by som mať také doma.“ Jeden z prednášajúcich Peter Hockicko, člen katedry fyziky v Žiline, ktorý časť úväzku učí aj v L. Mikuláši, na adresu detskej univerzity a malých liptovskomikulášskych študentov povedal: „Páčilo sa mi prednášať malým, lebo deti mali záujem, chceli poznávať nové veci a veľa sa pýtali. Učil som už na detskej univerzite v Žiline a keď porovnávam žilinské deti s mikulášskymi, tieto boli živšie, možno viac vnímavejšie. Milo ma prekvapilo, ako dokázali vydedukovať novú skutočnosť z poznávaného. A hoci sa niekedy zdalo, že nepočúvajú, šťuchali sa, vedeli hneď zareagovať. Každé dieťa je iné, ale všetky zaujali najmä prakticé veci a názorné ukážky. Mali dobrý rozhľad a ja som sa naučil priblížiť sa im aj jazykom.“ Syn P. Hockicka Kristián už podobnú univerzitu absolvoval v Žiline, ale keď prišiel ocinovi v pondelok len pomôcť do L. Mikuláša, rozhodol sa, že ju absolvuje druhýkrát. Kolektív detí bol dobrý a jemu sa nelenilo každé ráno zavčasu vstávať. Celú Detskú univerzitu v L. Mikuláši mal pod palcom František Kôpka, poverený vedením detašovaného pracoviska v L. Mikuláši: „V Žiline mala detská univerzita veľký ohlas, rozhodli sme sa usporiadať ju aj v L. Mikuláši, nech sa Elektrotechnická fakulta dostane do povedomia ľudí. V súčasnosti totiž poklesol záujem na školách o prírodovedné predmety, a tak naším cieľom je vzbudiť o ne u detí záujem a pritiahnuť ich k štúdiu. Bolo zaujímavé pracovať s tak malými deťmi, pretože nám dávali dobrý spätný obraz, či vieme zaujať a zistili sme, že aj zložité veci sa dajú povedať jednoduchým spôsobom. Skladba dňa bola taká, aby deti veľa poznávali, ale aby si aj oddýchli.“ Počas pobytu na univerzite deti okrem iného merali intezitu slnečného žiarenia, parabolou zapaľovali papier a drevo, poznávali, akú obrovskú silu má Slnko, ale absolvovali aj kurz slušného správania a vybehali sa na dvore fakulty, či zahrali si loptové hry, ping-pong, vyšli si do prírody.
V piatok popoludní, keďže malí „študenti“ vyhoveli všetkým podmienkam, ktoré sú predpísané k priznaniu titulu bakalárik, slávnostne promovali a od tej chvíle im tento titul právom prináleží. Prví absolventi Detskej univerzity v Liptovskom Mikuláši Antol Ladislav, Antoška Samuel, Beneš Filip, Danková Dobromila, Debnár Adam, Droppa David, Hockicko Kristián, Húska Adam, Jakubec Martin, Kamhal Miroslav, Kminiaková Tatiana, Krajčušková Barbora, Kuchárik Tomáš, Lištiak Mário, Neset Lukáš, Ondris Tomáš, Perašínová Katarína, Pinkoš Matej, Renko Tomáš, Ševčíková Petra, Štrkolec Daniel, Štrkolec Michal, Šutta Pavel, Švihra Rastislav Imrich, Vosátková Lenka a Žiak Miroslav pri promócii sľúbili, že „sa budem stále pýtať, lebo ten, kto sa pýta sa aj veľa dozvie a bude múdrejší, že sa budem aj naďalej usilovne učiť, aby som mohol študovať na naozajstnej vysokej škole, že to, čo som sa naučil na Detskej univerzite, si zapamätám a o svoje vedomosti a skúsenosti sa podelím aj so svojimi kamarátmi, že si zachovám spomienku na Detskú univerzitu Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline.“
