Územie horného a stredného Liptova sa aktívne podieľa na programe, ktorý umožňuje cezhraničnú spoluprácu medzi slovenskými a poľskými regiónmi (Žilinský a Prešovský kraj, v Poľsku subregióny bielsko-bialski, nowosadecki a krosniensko-przemyski) z európskych finančných prostriedkov. V rámci programu obce a mestá okresu Liptovský Mikuláš podali žiadosti o financovanie svojich projektov v II. kole investičných projektov za takmer 51 miliónov korún. Európska únia poskytne zo svojho rozpočtu pre projekty sumu takmer 41 miliónov korún. Zmluvy o poskytnutí financií na tieto projekty podpisovali starostovia obcí a primátor v júni 2006, a tak sa projekty v tomto období už rozbehli. V Liptovskej Kokave realizujú projekt Monitoring povodňového rizika podtatranských obcí na rieke Belá za 2 425 tisíc korún, v Žiari projekt Optimalizácia čistenia odpadových vôd v horských a podhorských oblastiach – územie Žiar – Žiarska dolina v Západných Tatrách za 11 039 tisíc korún, vo Svätom Kríži projekt Vybudovanie lokálneho systému spracovania odpadových vôd pre obce Svätý Kríž, Galovany, Lazisko za 25 714 tisíc korún, v Liptovskom Mikuláši projekt Cyklochodník na trase Žiar – Smrečany - Liptovský Mikuláš - Liptovský Trnovec za 3 481 tisíc korún a v Závažnej Porube projekt Liptov vás pozýva za 5 240 tisíc korún, kde obce Kráľova Lehota, Nižná Boca, Hybe, Jamník, Bobrovec, Kvačany spolupracujú ako partneri projektu. Je predpoklad, že v poslednom hodnotiacom kole v tomto programovacom období, kde máme 6 hodnotených projektov, budeme opäť úspešní. Okres L. Mikuláš sa v rámci Žilinského samosprávneho kraja dostáva tak na prvé miesto v počte úspešných projektov.
Všetky spomínané podporené projekty prispejú nielen k rozvoju samostatnej obce, ale aj celému regiónu. Tým, že sú to projekty s cezhraničným dopadom, majú prínos aj pre poľskú stranu.
Pozornosť si zaslúži projekt veľkého environemtálneho významu, ktorý ako pilotný realizuje Liptovská Kokava. Podhorské obce sú totiž stále viac ohrozované náhlym zvýšením hladín vôd v rieke po prívalových dažďoch. Riziko záplav je tu zvýšené vzhľadom na veľkú plochu povodia rieky, jej veľký sklon a rýchlosť prúdu a hustotu. Na rieke Belá sa riziko za posledné obdobie výrazne zvýšilo po veternej kalamite v roku 2004, kedy bol čiastočne zničený lesný porast a tým sa urýchlil odtok vody z okolitých hôr. Ohrozované sú najmä cestné komunikácie, rómske osídlenie pri Belej v Pribyline, malé vodné elektrárne na Belej, obyvatelia v obciach pozdĺž rieky, ako aj budúce areály cestovného ruchu v tejto lokalite. Problémom je, že v týchto obciach nejestvuje spôsob, ako varovať obyvateľov tohto územia pred prípadnou povodňou. Včasné varovanie by umožnilo urobiť opatrenia pre zníženie škôd v prírode, na majetku, ako aj včasnú evakuáciu ohrozených osôb. Vzhľadom na špecifické podmienky tohto územia nie je možné v dostatočnej miere využiť celoštátny povodňový a varovný systém (sleduje vývojové podmienky na väčších územiach), a preto tento projekt má za hlavný cieľ vytvorenie systému pre monitorovanie povodňového rizika pre podhorské obce s možnosťou jeho aplikácie v iných podobných regiónoch.
Z výsledkov tohto projektu možno očakávať výstupy aj pre realizáciu ďalších špecifických činností, ktoré Liptovská Kokava premietne do ďalších zaujímavých projektov hlavne v oblasti cestovného ruchu a environmentálnej oblasti.