Väčšina ľudí sa so zmenami vyrovnáva ťažko. Najmä, keď sú to zmeny k horšiemu. A keď sa týkajú tej vari najcitlivejšej oblasti – zdravia a zdravotnej starostlivosti – vnímajú ich oveľa intenzívnejšie. S rôznymi zmenami, možno objektívne nevyhnutnými, ale z hľadiska pacientov „k horšiemu“, sa občania liptovského regiónu v súvislosti s Nemocnicou s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši vyrovnávajú už niekoľko rokov.
Najskôr si museli zvyknúť na to, že niektoré oddelenia v nemocnici zrušili, resp. niektoré sa zlúčili. V rámci niektorých lekárskych odborov ostali v liptovskomikulášskej nemocnici len ambulancie, alebo pracoviská jednodňovej chirurgie. Samozrejme, niektorým pacientom sa to nepáčilo, pretože museli za zdravotnou starostlivosťou cestovať, najčastejšie do Ružomberka. Na „zoštíhlenú“ nemocnicu aj na cestovanie za zdravotnou starostlivosťou na iné pracoviská, kvôli zániku niektorých oddelení (napríklad pľúcne, kožné, infekčné) si pomaly zvykli. Mnohým však začínajú v nej chýbať niektorí všeobecne známi lekári, ktorí mali medzi ľuďmi vysoký kredit. Na „svojich“ lekárov s vysokou odbornosťou a skúsenosťami vo „svojej“ nemocnici boli zvyknutí a teraz medzi sebou „riešia“, prečo dobrí lekári odchádzajú.
Čo na to kompetentní?
My nie sme kompetentní hodnotiť odbornú úroveň lekárov, ktorí z liptovskomikulášskej nemocnice odišli, ani tých, ktorí tam ostali, alebo v nej pracujú kratšie obdobie. Nemocnica pred časom prešla reštrukturalizáciou kvôli úsporným opatreniam, niektorí lekári sa preto vydali svojou cestou – do súkromnej sféry, alebo si našli pracovné miesto v iných zdravotníckych zariadeniach. Keďže tento rok sa podobné zmeny v rámci úsporných opatrení v nemocnici nedejú, zaujímal nás názor vedenia nemocnice na to, že ďalší lekári a sestry z nemocnice odišli, alebo ju v dohľadnej dobe plánujú opustiť.
„Je pravdou, že lekári, ktorí boli na veľmi dobrej odbornej úrovni, z našej nemocnice odišli. Z nášho pohľadu si odchodom riešili svoju osobnú situáciu. Chcem poznamenať, že pohyby v príchodoch a odchodoch lekárov boli, sú a budú. Takýto pohyb je prirodzený a to nielen v našej nemocnici. Uvoľnené funkčné miesta postupne obsadzujeme. Tam, kde sa nám nepodarí získať ihneď kvalifikovaného, teda atestovaného lekára, prijímame mladších lekárov, u ktorých zabezpečíme potrebný odborný rast. Aj po odchode niektorých lekárov naše zdravotnícke zariadenie disponuje dostatočným počtom odborníkov – lekárov, a tak vieme zabezpečiť poskytovanie zdravotníckych služieb obyvateľstvu riadne a na požadovanej úrovni,“ dozvedeli sme sa od Marty Špankovej, poverenej vedením Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši.
Čo si myslí o odchode lekárov z nemocnice v Liptovskom Mikuláši predseda Rady Subregionálnej lekárskej komory, bývalý člen Manažérskej rady nemocnice Ján Černák: „Dôvody odchodu lekárov z nemocnice určite nie sú jednotné, ale pokúsim na túto otázku odpovedať všeobecne. Posledné štyri roky priniesli v zdravotníctve i v našej nemocnici určité zmeny. Nemocnica sa musela vysporiadať s deficitným hospodárením, pričom znižovanie počtu pracovníkov spôsobilo väčšiu záťaž na personál, ktorý v nemocnici ostal. Vytvorili sa iné možnosti uplatnenia lekárov, napr. v privátnej sfére, kde je lekár relatívne nezávislý v porovnaní so zamestnancom. Niektorí lekári odišli do zdravotníckych zariadení, v ktorých našli lepšie finančné ohodnotenie svojej práce a možnosti ďalšieho profesionálneho rastu. Lákadlom je aj zahraničie s platmi, ktoré sa so slovenskými absolútne nedajú porovnať. Jednoducho, lekárska profesia sa stáva mobilnejšou a nemožno očakávať, že do nemocnice príde absolvent lekárskej fakulty a odíde z nej až do dôchodku. Závisí len od súčasného manažmentu nemocnice, aké vytvorí podmienky pre prácu lekárov vrátane jej finančného ohodnotenia. Peniaze sú síce dôležité, ale nemenej dôležité sú aj perspektívy a možnosti ďalšieho rozvoja.“
Lekári svoj odchod neľutujú
Snažili sme sa osloviť viacerých lekárov, ktorí dali v liptovskomikulášskej nemocnici za posledné dva-tri roky výpoveď a prešli buď do privátnej sféry, alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Keďže je obdobie dovoleniek, nezastihli sme všetkých, ale niektorých predsa len áno. Napríklad gynekológa Michala Luníčka, ktorý v súčasnosti pôsobí ako primár v Liptovských liečebných kúpeľoch v Lúčkach. Od jeho odchodu uplynul už relatívne dlhý čas, aby s určitým nadhľadom zhodnotil, či zmena zamestnania bola pre neho dobrou voľbou. „Hodnotím to ako veľmi pozitívny krok, pretože podmienky lekárov v nemocnici nie sú najlepšie. Lekár je na oddelení, týka sa to však aj iných okresných nemocníc, nielen tej liptovskomikulášskej, pod veľkým tlakom. Musí odrobiť a odslúžiť množstvo hodín a nie je za to finančne adekvátne ohodnotený. Myslím si, že viacerých lekárov, ktorí odišli na iné pracoviská, viedli k zmene zamestnania práve takéto dôvody: že robili náročnú prácu za málo peňazí,“ myslí si Michal Luníček.
Jednou z lekárok, ktorá odišla do privátnej sféry je pľúcna lekárka Mária Černáková. Akú motiváciu pri odchode z nemocnice do privátnej sféry mala ona? „Práve v čase, keď som si robila atestáciu, v nemocnici zrušili pľúcne oddelenie. Istý čas som teda robila na internom oddelení, ale nevyhovovalo mi, že som tam bola viac internistkou ako „pľúciarkou“. Tak som sa rozhodla nie pre jednu, ale hneď viaceré zmeny. Urobila som si atestáciu zo všeobecného lekárstva, prešla som do privátnej sféry a dokonca aj z mikulášskej oblasti do ružomberskej,“ vysvetľuje Mária Černáková, ktorá teraz pracuje ako praktická lekárka pre dospelých. Svoje rozhodnutie neľutuje: „Je to celkom iný pocit byť sám sebe pánom,“ dodáva spokojne.
Také sú skúsenosti aspoň dvoch z lekárov, ktorí liptovskomikulášsku nemocnicu opustili. Medzi ľuďmi však kolujú informácie, že odchod plánujú aj ďalší dobrí lekári. Väčšina z nich nám tieto informácie ani nepotvrdila ani nevyvrátila. Okrem jedného, a tým je anestéziológ Ahmed G. E. Elzaki. Trochu nezvyčajné meno na liptovské pomery. Pochádza totiž zo Sudánu, medicínu študoval v Košiciach a pred príchodom do Liptovského Mikuláša pracoval v martinskej fakultnej nemocnici. Tento typický predstaviteľ mladej generácie šikovných ambicióznych lekárov, s dvoma atestáciami, jazykovo zdatný, nám potvrdil, že dlho v liptovskomikulášskej nemocnici ostať neplánuje. A dôvody? „Prvým dôvodom je, že v zahraničí lekári oveľa lepšie zarobia ako na Slovensku. Kým teda mám možnosť uplatniť sa v zahraničí, tak to chcem využiť. A druhým dôvodom je, že tam nazbieram ďalšie odborné skúsenosti a budem mať možnosť ďalšieho profesionálneho rastu,“ vysvetľuje Ahmed G. E. Elzaki plynulou slovenčinou.
Pripomeňme ešte, že v liptovskomikulášskej nemocnici pracoval ešte jeden lekár s exotickým menom. Homayun M. Shahpesandy bol primárom na psychiatrickom oddelení, mal tri atestácie, ale tiež odišiel kvôli lepším finančným podmienkam pracovať do Veľkej Británie.
Odchody sa netýkajú iba lekárov
Aj počet sestier je v nemocnici o niekoľko desiatok nižší ako pred pár rokmi. Marta Španková na margo toho hovorí: „Od januára 2003 prešlo naše zdravotnícke zariadenie pod zriaďovateľskú právomoc Žilinského samosprávneho kraja. Prvoradou úlohou, ktorú nám nový zriaďovateľ uložil bolo, aby sme sa čo v najkratšom čase vyrovnali s vysokým stavom zadĺženosti. V rámci prijatých racionalizačných opatrení sa pristúpilo k znižovaniu počtu postelí na niektorých lôžkových oddeleniach, niektoré oddelenia sa zrušili ako celky, niektoré oddelenia sa racionálne spojili do jedného celku a niektoré začali pracovať v režime jednodňovej chirurgie. Časť ambulantnej starostlivosti odišla do neštátnej sféry. So znižovaním počtu lôžok, oddelení a ambulancií sa pochopiteľne výrazne znížili i nároky na personálne vybavenie i početných stavov sestier. Pri poklese počtu postelí v nemocnici zo 434 v roku 2002 na 322 v minulom roku sa počet sestier znížil z 312 na 231, teda o 81, čo pri ďalšom znížení nárokov aj na ambulantné výkony považujeme za primerané.
Ďalšie odchody sme zaznamenali tento rok v júni a v júli, keď sa niektoré sestry dobrovoľne rozhodli ísť pracovať na pracoviská Rýchlej lekárskej pomoci. Tieto odchody nám nespôsobili žiadne prevádzkové problémy, pretože v našom regióne je dostatok dobrých a kvalifikovaných sestier – uchádzačiek o toto povolanie, ktorými sme ihneď nahradili tie, ktoré sa rozhodli pre prácu v novootvorených strediskách Rýchlej lekárskej pomoci.“
Nemusíme sa báť?
Z informácií, ktoré sme získali vyplýva, že vedenie nemocnice nevidí v odchode personálu žiaden problém, ktorý by potreboval riešenie. Navyše, vzhľadom na dočasnosť poverenia do uskutočnenia konkurzu na miesto riaditeľa asi ani nie je možné od súčasného vedenia nemocnice očakávať, že bude uskutočňovať zásadné zásahy do organizačnej štruktúry a koncepcie rozvoja Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši.
