Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Letné návraty herca Dušana Tarageľa

Dušan Tarageľ je hercom v Slovenskom národnom divadle už tridsaťsedem rokov, ale do Pribyliny chodí leto čo leto štyridsaťštyri rokov. Prečo sú jeho návraty do kraja pod Tatrami pravidelné, čo ho tam ťahá a prečo mu je v Liptove dobre? Na otázky začal odpovedať zoširoka, ale pointa bola vždy niekde na konci odpovede alebo v nej schovaná.
„Naše dievčatá Barbora a Veronika chodili rady k moru, ale je zaujímavé, že aj na Liptov chodili veľmi rady. Oceňujem to, lebo veľa detí nechce v istom veku chodiť s rodičmi na dovolenky. Ja som ich vodil po tunajších dolinách od malička. Preliezli sme spolu Kriváň, Bystrú, Ježovú, Jamnícku a Račkovu dolinu ani nehovorím. Naučil som ich zbierať hríby. Jedna z dcér, keď bola vlani v Transilvánskych Alpách, šokovala všetkých, keď doniesla z tamojších lesov asi dvanásť osikových hríbov. Všetci jedli konzervy a ona urobila tomu svojmu praženicu z čerstvých hríbov. Chodili sme aj k moru, dokonca všetkými možnými prostriedkami, všetko sme vyskúšali, ale najradšej dodnes chodíme na chatu nad Pribylinou. Ja sa takto vraciam už roky na Liptov. Pre človeka je doslova zázrakom a šťastím mať sa kde vrátiť... Asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi som robil na chate guláš pre pozvaných hostí. Varím veľmi rád a vždy prišlo viac hostí, ako som pozval. Keď som pozval desiatich, prišli pätnásti, keď som pozval pätnástich, prišli dvadsiati. A vtedy som pozval asi dvadsať ľudí a bolo nás dvadsať sedem. Ale chcem povedať, aká zostava sa tam zišla! Nečakane ma navštívil režisér Vlado Strnisko s mojou milovanou kolegyňou liptáčkou z Hubovej Ankou Javorkovou. Prišiel Janko Króner s rodinou, ktorý bol na dovolenke v Račkovej doline a ešte priviedol nejakého veľvyslanca z Ukrajiny aj s manželkou. Vtedajší riaditeľ Permonu Peter Bartošák mi urobil najväčší šok, lebo ten... zastalo auto, ja pozerám - štyria sedia v aute – preboha, koho to máš? Peter odpovedal - ak chceš prijmi, ak chceš neprijmi, ale je to tvoj kolega z Prahy scenárista a herec Zdeněk Svěrák so ženou. Vtedy ešte nebol taký známy, ako je dnes. Takto sa nás nazbieralo dvadsať sedem. Aj pri stole sedelo dvadsať sedem ľudí. Bolo teda veselo, ale o polnoci mi nostalgicky Vlado Strnisko povedal: Duško, najviac ti závidím, že sa máš kam vrátiť, to je na nezaplatenie, ja také niečo nemám, nepoznám niečo také.“

Ako vnímate ľudí, ktorých stretáte v Liptove a najmä v Pribyline?
Za štyridsať rokov som si v Bratislave nenašiel takých blízkych ľudí ako v Pribyline. Som hlboko presvedčený o tom, že by mi pomohli kedykoľvek, kdekoľvek, keby som sa dostal do akejkoľvek životnej šlamastiky. Z týchto ľudí priam sála dobro, láska a nezištná úprimnosť. Celý život prežili v oveľa tvrdších podmienkach ako trebárs ľudia v Bratislave, Košiciach a na juhu, kde sa hovorí, že sa všetko rodí samo. Ale nikdy som nepočul tunajších ľudí sťažovať sa na svoj osud. Preto si ich nesmierne vážim, sú ako pohár vody z tatranského prameňa. Každý rok cez divadelné prázdniny je pre mňa sviatkom posedieť si s Juríkovcami či Moresovcami v Pribyline, načúvať ich životným múdrostiam a s pokorou v srdci učiť sa žiť tak, ako by mal žiť každý človek na tejto zemi. Tak to bolo a tak to bude. Také sú neúprosné zákony nášho bytia na tejto Zemi. Nedá sa nič zameniť, nedá sa nič vymeniť, nič sa nedá vyčarať, život tečie  neovplyvniteľne a nepodplatiteľne vo svojom koryte. Na začiatku je belčov (kolíska) z dreva a prichádzame na svet s plačom, na konci je znovu kolíska z dreva a odchádzame za plaču svojich blízkych. Prepáčte, nechcem byť melancholický, trúchlivý či priam rozplakaný, ale čím som starší, tým viac si uvedomujem hodnoty svojho jestvovania a korene svojho zrodu. Som rád a hrdý, že mi osud doprial narodiť sa pod slovenskou pýchou - pod Kriváňom, že sa môžem každý rok vracať pod Bystrú a Ježovú, ktorá sa týči priamo nad mojou chatou.

Čo sa vám vynorí pri spätnom pohľade na niekoľkoročné prázdninové chvíle pod Tatrami?
Je to nekonečná reťaz spomienok na starých rodičov, na mojich rodičov, na blízkych ľudí a na tých, ktorí už medzi nami nie sú. Ľudia sú často poznačení prostredím, kde sa narodili, kde prežili prvé hodiny, dni a roky svojho života. Vôbec nebudem tvrdiť, že moji spolužiaci z vysokej školy muzických umení Juraj Kukura, Andy Hryc či Vlado Durdík prežili hodnotnejší alebo na druhej strane oveľa chudobnejší život ako ja. Prežili ho v úplne inom prostredí, ale určite tiež s obrovským čarom mladosti, nezabudnuteľných príhod, prvých lások a sklamaní. Oni hrali hokej v prvotriednom výstroji na zimnom štadióne v Bratislave a ja som ho hral v Pribyline na takzvanej plány (čítaj ako je napísané – tvrdo) pod brehom. My sme nad brehom mali dvor a z maštalí sa dalo vybehnúť rovno na rybník. Na ňom sme hrávali hokej. Moji vysokoškolskí spolužiaci ho hrali s perfektnou výstrojou, ja som hral s hokejkou, ktorú mi vykresal starý otec z liesky.

Čo z liptovského prostredia ste si preniesli do svojho profesionálneho života?
Starý otec mal vždy kone. Naučil som sa ich nakŕmiť, zapriahnuť do voza, ale aj nakŕmiť kravy, ovce. Ako chlapec som vedel presne, ktorá sliepka znesie vajce. To ma vždy poslala stará mama, aby som opátral, či má vajce. Tie čo mali, sme nesmeli púšťať von, lebo ich poroznášali kade-tade. Viem podojiť kravu, narúbať dreva a možno aj vďaka týmto zručnostiam hrám dnes už desať rokov v Ženskom zákone starého Janeka Mauackého. Mali sme už dvestoštyridsať repríz a všetko beznádejne vypredané. Dokonca mi jedna garderobierka povedala: ´Ty hraj len takéto postavy, tebe to sedí ako r... na šerbeli.´

Čo vám Liptov dodnes dáva?
Vraciam sa na Liptov rád. Vraciam sa na Liptov pookriať, nadýchať sa čerstvého vzduchu, dobiť si batériu, aby som potom celý rok vydržal v Bratislave pracovať v divadle, v dabingu, v rozhlase, aby som zase iným ľuďom rozdával radosť. Kedysi za mladi som chcel byť zverolekárom (môj otec bol vedúcim plemenárskej stanice, kde bola aj veterinárna stanica, ja som tam chodieval a videl som operácie kráv, oviec. Preto som mal na prihláške napísanú ako druhú školu veterinu v Košiciach a prvú VŠMU. Na VŠMU boli skôr skúšky, prijali ma a do Košíc som už nešiel) a liečiť zvieratá. Dnes sa snažím z javiska liečiť ľudí. Vzťah k zvieratám zdedili aj moje dcéry. Každý rok, keď sme boli na chate, musel som im zohnať nejaké zvieratko v Pribyline. Napríklad zajačika len na leto – kŕmili sme ho, starali sa oň a potom sme ho vrátili. Alebo sme si mačičku požičali, alebo sme šli na salaš a požičali sme si psíčka. Jeden rok sme mali dokonca malé jahniatko a prestravovali sme ho na chate.

Ktoré návraty do rodného kraja si najviac pamätáte?
Keď sme stavali chatu, mal som štrnásť rokov. Chodím sem teda štyridsaťštyri rokov. Kým žili starí rodičia Stupkovci, chodili sme aj k nim do domu. Dodnes neviem pochopiť, ako sme sa tam pomestili. Prišli totiž krstní rodičia z Liptovského Hrádku a oni mali troch chlapcov, moja mama s otcom nás mali tiež troch a stará mama so starým otcom. To nás bolo dvanásť ľudí v jednej izbe. Stretli sme sa takto v lete, ale aj na Vianoce. Ja to dodnes neviem pochopiť, ako sme spali. Pamätám si, že ja som spal tam, kde som sa narodil - za pecou. Narodil som sa 30. januára, nakydalo snehu po okná a cesty vtedy neboli. Starý otec povedal, že je vylúčená vec, aby sa dostal s rodiacou mamou do Liptovského Hrádku na voze. Zavolajte babicu, povedal, a tak ja mam v občianskom preukaze narodený v Pribyline. A keď mi nejaký miestny tu povie, no čo je, ty paštikár,  ja mu hovorím, ukáž občiansky preukaz, čo tam máš napísané, kde si sa narodil? Vraj v Liptovskom Mikuláši. Tak kto je tu paštikár? hovorím ja.

Máte nejaké špeciálne jedlo, ktoré varíte v chate?
Mám rád na slanine polievku s hríbami. Keď sa raz ohlásili na návštevu na chatu kolegovia z divadla, šiel som rýchlo do hory. Nazbieral som hríbov, koľko som vládal a vo veľkom päťlitrovom hrnci som varil. Recept: slaninku dám rozpražiť, až potom pridám nakrájanú cibuľu, všetku koreňovú zeleninu nadrobno - mrkva, petržlen, zeler, kaleráb, pór si nechám na záver alebo pridám žihľavu. Dusím to aj s hríbami, len tak podlievam. Pridám rascu, korenie, soľ, trošku vegety. Stále to dusím, nesmie sa to variť, ale dusiť. Nakrájam zemiačky nadrobno a ešte dám cestovinu – kolienka alebo niečo iné. Stará mama tam dávala halušky robené z múky, ale mne sa to nechce robiť. Keď polievku dovarím, nastrúham do nej cesnak, milujem cesnak do všetkého, pre farbu ešte pridám červenú papriku, môže byť aj trošku majoránky a potom už len dobrú chuť.

Takže dobré jedlo vám pomohlo pribrať?
Aj jedlo, ale aj to, že som pred pár rokmi prestal fajčiť. Ako sa mi to podarilo? V roku 1994 som pozeral finále majstrovstva sveta vo futbale v Pribyline. Prenos končil o druhej v noci. Ja som sa vracal na chatu autom dosť rýchlo po poľnej ceste. Dacia však bola veľmi háklivá na prednú nápravu. Prišiel som na chatu a začal zháňať cigaretu. Nikde ani jedna. Znovu som sadol do auta, šesťdesiatkou po poľnej aj lesnej ceste naspäť. Prišiel som do hotela v dedine, zabúchal na dvere, zobudil recepčnú a dal jej sto korún, aby mi jedny cigarety pre živého boha dala. A zase šesťdesiatkou hore na chatu. Rozbil som prednú nápravu, škoda bola asi za osem tisíc. Ráno som vyšiel pred chatu a hovorím – kvôli jednej cigarete si toto urobil? To bola posledná a odvtedy prešlo 12 rokov, čo nefajčím. Ťahá ma, ale nedám si, lebo raz som už mal taký pokus. Nefajčil som poldruha roka a Dušan Jamrich ma ponúkol v divadelnom klube. Ja hovorím: však vieš, že nefajčím, ale jednu si daj, on na to. Ja som si vtedy dal a ráno som stál pred stánkom, aby som si kúpil cigarety. Takže teraz viem, že nesmiem. A vydržal som dvanásť rokov. Hneď prvý rok som pribral sedemnásť kíl, potom každý rok ešte kilko a už to bolo. Cigaretu nahrádzam všeličím. Nikdy som nejedol zákusky, a začal som. Alebo čokoládu – hocikedy som prišiel po predstavení a zjedol celú varovú čokoládu. Varovú milujem.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 201
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 425
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 341
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 165
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 991
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 923
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 193
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 906
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 705
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 593
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

4 h
Testovanie v Závažnej Porube. Ľudia rešpektujú rozpis podľa ulíc uverejnený na webovej stránke a vo vývesných tabuliach.

Pozitivita je zatiaľ nízka.

5 h
Testovací tím v ZŠ Klačno.

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

5 h

O pomoc požiadali samosprávy z okresu Ružomberok.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

10 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

11 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

10 h

Už ste čítali?