Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

Letné návraty herca Dušana Tarageľa

Dušan Tarageľ je hercom v Slovenskom národnom divadle už tridsaťsedem rokov, ale do Pribyliny chodí leto čo leto štyridsaťštyri rokov. Prečo sú jeho návraty do kraja pod Tatrami pravidelné, čo ho tam ťahá a prečo mu je v Liptove dobre? Na otázky začal odpovedať zoširoka, ale pointa bola vždy niekde na konci odpovede alebo v nej schovaná.
„Naše dievčatá Barbora a Veronika chodili rady k moru, ale je zaujímavé, že aj na Liptov chodili veľmi rady. Oceňujem to, lebo veľa detí nechce v istom veku chodiť s rodičmi na dovolenky. Ja som ich vodil po tunajších dolinách od malička. Preliezli sme spolu Kriváň, Bystrú, Ježovú, Jamnícku a Račkovu dolinu ani nehovorím. Naučil som ich zbierať hríby. Jedna z dcér, keď bola vlani v Transilvánskych Alpách, šokovala všetkých, keď doniesla z tamojších lesov asi dvanásť osikových hríbov. Všetci jedli konzervy a ona urobila tomu svojmu praženicu z čerstvých hríbov. Chodili sme aj k moru, dokonca všetkými možnými prostriedkami, všetko sme vyskúšali, ale najradšej dodnes chodíme na chatu nad Pribylinou. Ja sa takto vraciam už roky na Liptov. Pre človeka je doslova zázrakom a šťastím mať sa kde vrátiť... Asi pred dvadsiatimi piatimi rokmi som robil na chate guláš pre pozvaných hostí. Varím veľmi rád a vždy prišlo viac hostí, ako som pozval. Keď som pozval desiatich, prišli pätnásti, keď som pozval pätnástich, prišli dvadsiati. A vtedy som pozval asi dvadsať ľudí a bolo nás dvadsať sedem. Ale chcem povedať, aká zostava sa tam zišla! Nečakane ma navštívil režisér Vlado Strnisko s mojou milovanou kolegyňou liptáčkou z Hubovej Ankou Javorkovou. Prišiel Janko Króner s rodinou, ktorý bol na dovolenke v Račkovej doline a ešte priviedol nejakého veľvyslanca z Ukrajiny aj s manželkou. Vtedajší riaditeľ Permonu Peter Bartošák mi urobil najväčší šok, lebo ten... zastalo auto, ja pozerám - štyria sedia v aute – preboha, koho to máš? Peter odpovedal - ak chceš prijmi, ak chceš neprijmi, ale je to tvoj kolega z Prahy scenárista a herec Zdeněk Svěrák so ženou. Vtedy ešte nebol taký známy, ako je dnes. Takto sa nás nazbieralo dvadsať sedem. Aj pri stole sedelo dvadsať sedem ľudí. Bolo teda veselo, ale o polnoci mi nostalgicky Vlado Strnisko povedal: Duško, najviac ti závidím, že sa máš kam vrátiť, to je na nezaplatenie, ja také niečo nemám, nepoznám niečo také.“

Ako vnímate ľudí, ktorých stretáte v Liptove a najmä v Pribyline?
Za štyridsať rokov som si v Bratislave nenašiel takých blízkych ľudí ako v Pribyline. Som hlboko presvedčený o tom, že by mi pomohli kedykoľvek, kdekoľvek, keby som sa dostal do akejkoľvek životnej šlamastiky. Z týchto ľudí priam sála dobro, láska a nezištná úprimnosť. Celý život prežili v oveľa tvrdších podmienkach ako trebárs ľudia v Bratislave, Košiciach a na juhu, kde sa hovorí, že sa všetko rodí samo. Ale nikdy som nepočul tunajších ľudí sťažovať sa na svoj osud. Preto si ich nesmierne vážim, sú ako pohár vody z tatranského prameňa. Každý rok cez divadelné prázdniny je pre mňa sviatkom posedieť si s Juríkovcami či Moresovcami v Pribyline, načúvať ich životným múdrostiam a s pokorou v srdci učiť sa žiť tak, ako by mal žiť každý človek na tejto zemi. Tak to bolo a tak to bude. Také sú neúprosné zákony nášho bytia na tejto Zemi. Nedá sa nič zameniť, nedá sa nič vymeniť, nič sa nedá vyčarať, život tečie  neovplyvniteľne a nepodplatiteľne vo svojom koryte. Na začiatku je belčov (kolíska) z dreva a prichádzame na svet s plačom, na konci je znovu kolíska z dreva a odchádzame za plaču svojich blízkych. Prepáčte, nechcem byť melancholický, trúchlivý či priam rozplakaný, ale čím som starší, tým viac si uvedomujem hodnoty svojho jestvovania a korene svojho zrodu. Som rád a hrdý, že mi osud doprial narodiť sa pod slovenskou pýchou - pod Kriváňom, že sa môžem každý rok vracať pod Bystrú a Ježovú, ktorá sa týči priamo nad mojou chatou.

Čo sa vám vynorí pri spätnom pohľade na niekoľkoročné prázdninové chvíle pod Tatrami?
Je to nekonečná reťaz spomienok na starých rodičov, na mojich rodičov, na blízkych ľudí a na tých, ktorí už medzi nami nie sú. Ľudia sú často poznačení prostredím, kde sa narodili, kde prežili prvé hodiny, dni a roky svojho života. Vôbec nebudem tvrdiť, že moji spolužiaci z vysokej školy muzických umení Juraj Kukura, Andy Hryc či Vlado Durdík prežili hodnotnejší alebo na druhej strane oveľa chudobnejší život ako ja. Prežili ho v úplne inom prostredí, ale určite tiež s obrovským čarom mladosti, nezabudnuteľných príhod, prvých lások a sklamaní. Oni hrali hokej v prvotriednom výstroji na zimnom štadióne v Bratislave a ja som ho hral v Pribyline na takzvanej plány (čítaj ako je napísané – tvrdo) pod brehom. My sme nad brehom mali dvor a z maštalí sa dalo vybehnúť rovno na rybník. Na ňom sme hrávali hokej. Moji vysokoškolskí spolužiaci ho hrali s perfektnou výstrojou, ja som hral s hokejkou, ktorú mi vykresal starý otec z liesky.

Čo z liptovského prostredia ste si preniesli do svojho profesionálneho života?
Starý otec mal vždy kone. Naučil som sa ich nakŕmiť, zapriahnuť do voza, ale aj nakŕmiť kravy, ovce. Ako chlapec som vedel presne, ktorá sliepka znesie vajce. To ma vždy poslala stará mama, aby som opátral, či má vajce. Tie čo mali, sme nesmeli púšťať von, lebo ich poroznášali kade-tade. Viem podojiť kravu, narúbať dreva a možno aj vďaka týmto zručnostiam hrám dnes už desať rokov v Ženskom zákone starého Janeka Mauackého. Mali sme už dvestoštyridsať repríz a všetko beznádejne vypredané. Dokonca mi jedna garderobierka povedala: ´Ty hraj len takéto postavy, tebe to sedí ako r... na šerbeli.´

Čo vám Liptov dodnes dáva?
Vraciam sa na Liptov rád. Vraciam sa na Liptov pookriať, nadýchať sa čerstvého vzduchu, dobiť si batériu, aby som potom celý rok vydržal v Bratislave pracovať v divadle, v dabingu, v rozhlase, aby som zase iným ľuďom rozdával radosť. Kedysi za mladi som chcel byť zverolekárom (môj otec bol vedúcim plemenárskej stanice, kde bola aj veterinárna stanica, ja som tam chodieval a videl som operácie kráv, oviec. Preto som mal na prihláške napísanú ako druhú školu veterinu v Košiciach a prvú VŠMU. Na VŠMU boli skôr skúšky, prijali ma a do Košíc som už nešiel) a liečiť zvieratá. Dnes sa snažím z javiska liečiť ľudí. Vzťah k zvieratám zdedili aj moje dcéry. Každý rok, keď sme boli na chate, musel som im zohnať nejaké zvieratko v Pribyline. Napríklad zajačika len na leto – kŕmili sme ho, starali sa oň a potom sme ho vrátili. Alebo sme si mačičku požičali, alebo sme šli na salaš a požičali sme si psíčka. Jeden rok sme mali dokonca malé jahniatko a prestravovali sme ho na chate.

Ktoré návraty do rodného kraja si najviac pamätáte?
Keď sme stavali chatu, mal som štrnásť rokov. Chodím sem teda štyridsaťštyri rokov. Kým žili starí rodičia Stupkovci, chodili sme aj k nim do domu. Dodnes neviem pochopiť, ako sme sa tam pomestili. Prišli totiž krstní rodičia z Liptovského Hrádku a oni mali troch chlapcov, moja mama s otcom nás mali tiež troch a stará mama so starým otcom. To nás bolo dvanásť ľudí v jednej izbe. Stretli sme sa takto v lete, ale aj na Vianoce. Ja to dodnes neviem pochopiť, ako sme spali. Pamätám si, že ja som spal tam, kde som sa narodil - za pecou. Narodil som sa 30. januára, nakydalo snehu po okná a cesty vtedy neboli. Starý otec povedal, že je vylúčená vec, aby sa dostal s rodiacou mamou do Liptovského Hrádku na voze. Zavolajte babicu, povedal, a tak ja mam v občianskom preukaze narodený v Pribyline. A keď mi nejaký miestny tu povie, no čo je, ty paštikár,  ja mu hovorím, ukáž občiansky preukaz, čo tam máš napísané, kde si sa narodil? Vraj v Liptovskom Mikuláši. Tak kto je tu paštikár? hovorím ja.

Máte nejaké špeciálne jedlo, ktoré varíte v chate?
Mám rád na slanine polievku s hríbami. Keď sa raz ohlásili na návštevu na chatu kolegovia z divadla, šiel som rýchlo do hory. Nazbieral som hríbov, koľko som vládal a vo veľkom päťlitrovom hrnci som varil. Recept: slaninku dám rozpražiť, až potom pridám nakrájanú cibuľu, všetku koreňovú zeleninu nadrobno - mrkva, petržlen, zeler, kaleráb, pór si nechám na záver alebo pridám žihľavu. Dusím to aj s hríbami, len tak podlievam. Pridám rascu, korenie, soľ, trošku vegety. Stále to dusím, nesmie sa to variť, ale dusiť. Nakrájam zemiačky nadrobno a ešte dám cestovinu – kolienka alebo niečo iné. Stará mama tam dávala halušky robené z múky, ale mne sa to nechce robiť. Keď polievku dovarím, nastrúham do nej cesnak, milujem cesnak do všetkého, pre farbu ešte pridám červenú papriku, môže byť aj trošku majoránky a potom už len dobrú chuť.

Takže dobré jedlo vám pomohlo pribrať?
Aj jedlo, ale aj to, že som pred pár rokmi prestal fajčiť. Ako sa mi to podarilo? V roku 1994 som pozeral finále majstrovstva sveta vo futbale v Pribyline. Prenos končil o druhej v noci. Ja som sa vracal na chatu autom dosť rýchlo po poľnej ceste. Dacia však bola veľmi háklivá na prednú nápravu. Prišiel som na chatu a začal zháňať cigaretu. Nikde ani jedna. Znovu som sadol do auta, šesťdesiatkou po poľnej aj lesnej ceste naspäť. Prišiel som do hotela v dedine, zabúchal na dvere, zobudil recepčnú a dal jej sto korún, aby mi jedny cigarety pre živého boha dala. A zase šesťdesiatkou hore na chatu. Rozbil som prednú nápravu, škoda bola asi za osem tisíc. Ráno som vyšiel pred chatu a hovorím – kvôli jednej cigarete si toto urobil? To bola posledná a odvtedy prešlo 12 rokov, čo nefajčím. Ťahá ma, ale nedám si, lebo raz som už mal taký pokus. Nefajčil som poldruha roka a Dušan Jamrich ma ponúkol v divadelnom klube. Ja hovorím: však vieš, že nefajčím, ale jednu si daj, on na to. Ja som si vtedy dal a ráno som stál pred stánkom, aby som si kúpil cigarety. Takže teraz viem, že nesmiem. A vydržal som dvanásť rokov. Hneď prvý rok som pribral sedemnásť kíl, potom každý rok ešte kilko a už to bolo. Cigaretu nahrádzam všeličím. Nikdy som nejedol zákusky, a začal som. Alebo čokoládu – hocikedy som prišiel po predstavení a zjedol celú varovú čokoládu. Varovú milujem.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  5. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  6. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. Dôležitosť duševnej pohody
  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  3. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  4. Nechajte sa zelektrizovať!
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  8. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 18 963
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 531
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 343
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 274
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 001
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 000
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 825
  8. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 557

Blogy SME

  1. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  2. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  3. Štefan Vidlár: Hríby
  4. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  5. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  6. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  7. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  8. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 846
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 589
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 163
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 845
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 714
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 510
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 943
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Brankár L. Hrádku proti útočníkovi Bešeňovej.

Deviate kolo v 4. lige, majstrovstvo regiónu, veľa prekvapenia neprinieslo a favoriti svojich zápasov si svoje štatistiky ešte vylepšili. Bešeňová rozstrieľala stále trápiaci sa L. Hrádok a L. Štiavnica body nebrala.


a 1 ďalší 14 h
Losa sa prvý raz podarilo zaznamenať fotopascou.

Miesto výskytu držia v tajnosti.


18 h
Odstávky ľuďom komplikujú život.

Ľudia sa sťažujú, že nemôžu cez deň kúriť.


4. okt
Beh okolo Poludnice sa aj po rokoch teší obľube medzi bežcami.

Bežecké podujatie, ktoré vzniklo pri tréningovom procese bežcov na lyžiach v Závažnej Porube, sa teší veľkej obľube. Uskutočnil sa už jeho 52. ročník.


4. okt

Blogy SME

  1. Sabina Rehušová: Voľby v Bosne a Hercegovine - časť prvá
  2. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť tretia- Čierna Hora- Zátoka Boka Kotorska, Kotor, Bar, čiernohorské pobrežie
  3. Štefan Vidlár: Hríby
  4. Drahomíra Podhorcová: BANDEROVCI
  5. Věra Tepličková: Tak nám už aj Tarabu pozvali vraj ku žľabu
  6. Matej Galo: OTVORTE OČI (Rusko vs. Ukrajina)
  7. Dušan Šrámek: Štúdium v Kanade
  8. Miriam Studeničová: Kresťanstvo sa v niečom zásadnom mýli! V čom?
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 846
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 589
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 163
  4. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 845
  5. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 714
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 781
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 510
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 943
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu