Angelológ Emil Páleš je autorom knihy Angelológia dejín a povýšil v nej staroveké učenie o anjeloch na vedu, a tak sa po vlastných nohách originálne vydal za poznaním. Svojím učením predbehol dobu, spája totiž niťou logického pohľadu priepasť medzi náboženstvom a vedou – štatisticky dokazuje, že anjeli ovplyvňujú život v periódach a synchrocitách na Zemi od veky vekov. K poznatkom, ku ktorým prišiel dlhoročným výskumom, sa neodvažujú zaujať stanovisko ani vedci, ani cirkev. Sú však nevyvratiteľné, dokázateľné prísnymi štatistickými metódami a potvrdené doterajším vývojom Zeme i ľudstva. Emil Páleš vyštudoval kybernetiku. Venuje sa biológii, histórii, filozofii, teológii, má blízko k hudbe i maľbe. Sám o sebe hovorí, že je sofiológ (za zakladateľa sa pokladá ruský filozof Vladimír Solovjov) a v sociológii spája ľudské, náboženské aj vedecké poznanie, hovorí o celostnej múdrosti. Okrem vedeckého bádania a písania kníh otvoril pred dvoma rokmi aj školu angelológie. Jej účastníci môžu objavovať pôsobenie anjelov vo vývoji prírody a ľudskej kultúry, ich charakter a poradie pôsobenia ako ich poznáme zo starobylých náboženstiev. Prvý je archanjel Gabriel - archanjel čistoty, ktorý zvestoval narodenie Ježiša, a nasledujú Rafael - archanjel liečenia, Anael - pravzor lásky a krásy, Michael – archanjel Slnka, Samael – archanjel smrti, Zachariel s duchovnou múdrosťou a Orifiel. Široký záber vedomostí robí z Emila Páleša skvelého partnera na dobrú komunikáciu.
V Angelológii dejín dokazujete, že kultúra má tendenciu prichádzať vo vlnách tvorivosti. Anjeli sa stávajú strážnymi duchmi času aj ľudí?
Ak pozrieme do dejín, vidíme, že významné osobnosti vo všetkých druhoch umenia aj vedy sa nerodia pravidelne a stále, ale prichádzajú vo vlnách. Toto zaujímavé zhlukovanie si ľudia všimli už dávno, no dlho sa nikto nepriberal preskúmať tento jav. Šestnásť rokov sa zaoberám týmto javom ja a pomocou počítačov a metód matematickej štatistiky dokazujem, že tieto vlny podliehajú určitému poriadku a zhodujú sa s poriadkom striedania archanjelov. A určitým spôsobom som toto dokazovanie prenechal mojim oponentom. Oni, hoci chceli dokázať opak môjho tvrdenia, s prekvapením potvrdili moje hypotézy.
Ako sa striedajú archanjeli?
Striedajú sa každých 354 aj 72 rokov v cyklickom kruhu ako duchovia času. Ich striedanie sa prejavuje v posunoch duševných pravzorov v kolektívnom podvedomí ľudstva, v zmenách hodnôt, vo vlnách umeleckých štýlov, ideových prúdov. V určitom období vždy celé skupiny mysliteľov, umelcov, vedcov prijímali rovnaké inšpirácie v rovnakom čase na rôznych miestach sveta nezávisle a nevediac o sebe navzájom. Tieto inšpirácie sa vracali po tisícročia od najstarších čias po dnešok v určitom rytmickom poriadku.
Možno tieto zákonitosti sledovať aj v živote jednotlivca?
Áno, rovnaké zákonitosti možno sledovať u človeka ako jednotlivca v jeho osobnom vývoji a zároveň vo vývoji celej prírody, vo svetových dejinách, ale aj v geologickom vývoji Zeme.
Ktorý archanjel má na starosti náš čas?
Michael, archanjel Slnka, ktorý predstavuje boj svetla a tmy, materializmu s idealizmom, inšpiruje k slobode a demokracii v dejinách. Pred dvetisíc päťsto rokmi boli na mnohých miestach na svete demokracie. Michael sa teraz znovu vrátil ako duch času od roku 1879. V umení sa jeho návrat prejavil príklonom k abstrakcii, napríklad u Picassa, vo vede nastal kvantovo-relativistický prelom. Iným sprievodným, ale aj problematickým javom michaelskej epochy je globalizácia.
Tvrdíte, že Slovania majú svoj kultúrny rozkvet ešte pred sebou. Bude k nemu patriť aj sofiológia?
Sofiológia je špecifická intuícia, sen Slovanov, ktorý sa raz rozvinie. Predzvesť toho vidno už v dejinách. Svätý Cyril mal zjavenie Sofie, oženil sa takpovediac s Múdrosťou, namiesto pozemskej svadby. Ďalší sofiológ bol Ján Ámos Komenský s túžbou založiť pansofickú akadémiu, ktorá by zjednocovala hmotné aj duchovné poznanie na spoločnom základe. Potom Vladimír Solovjov. A tiež štúrovci, so svojou koncepciou slovanskej katedrály poznania, ktoré bude v súlade s náboženstvom. Moja Angelológia dejín je dôkaz, že Štúrovci neboli len naivní romantici. Veda je možná v spojení s idealistickým svetonázorom a sofiológia prekonáva rozdelenie medzi rôznymi formami poznania.
My sme sa pýtali (a nielen žien), či veria na anjelov. Odpovedali však len ženy, muži nechceli svoj názor verejne prezentovať.
Zdenka Kočtúchová, Liptovský Hrádok: „Podľa mňa pri každom človeku stojí anjel strážny ako duchovný sprievodca alebo pomocník, ktorý ho sprevádza od narodenia až po pozemskú smrť. Je to vlastne Boží posol. Za normálnych okolností ho nevidíme, ale s ich pomocou rastieme k svojej skutočnej veľkosti, rozvíjame svoje schopnosti. Podľa mňa sú to mocné, ale láskavé bytosti, ktoré nám pomáhajú. Viem, že ani ja nie som výnimka a cítim, že aj môj duchovný sprievodca stojí od narodenia pri mne a stráži moje kroky. Ochraňuje ma pred vecami, ktoré nie sú správne pre moje vnútorné dozrievanie a naopak, dbá o to, čo je pre mňa prospešné. Vždy, keď robím niečo, čo nie je v súlade s Božími zákonmi, ozve sa on – môj vnútorný hlas, môj anjel, a prehovorí do duše: ,Čo to robíš? Nerob to! Nechoď tam alebo naopak, sprav to takto, to bude teraz najlepšie. Choď tam a tam, bude ťa tam treba.´ Keď ho posklúchnem, vždy to skončí dobre. Aj teraz, keď hovorím tieto slová, cítim, že stojí pri mne a dbá na zmysel toho, čo hovorím. Pomáha mi rozvíjať lásku k Zemi, k ľuďom, k prírode, zvieratám a ku všetkému, čo nás obklopuje. Učí ma plniť úlohy a prijímať od života dobro aj zlo, tešiť sa zo všetkého. Hovorí sa – počúvaj hlas svojho srdca a nemôžeš sa pomýliť. Je to jeho hlas. Vďaka ti, môj milovaný anjelik, že si.“
Dagmar Rajniaková, Liptovský Hrádok: „Neverím na anjelov. A teraz čakám, že sa ma opýtate prečo. Nikdy som totiž nijakého nevidela a ani nestretla. Nechodím do kostola, a možno aj preto nemám k nim blízko. Verím len na to, čo vidím. Viem, že všetko si musím urobiť sama. Veď človek v dnešnom svete sa musí spoliehať len sám na seba. Žijem spokojne so svojimi blízkymi, prežívam taký normálny život s dvoma dcérami a s manželom, mám rada svoju prácu a nemám pocit, že by mi niekto odniekiaľ pomáhal alebo ma chránil. Verím, že to nezakríknem.
Nevravím však, že svoj pohľad na anjelov o rok alebo päť nezmením. Možno mi život prinesie takú situáciu, že skutočne pocítim ich pomoc alebo existenciu. Teraz naozaj možem povedať, že nie.“
Anna Juríková, Pribylina: „Človek si na anjelikov – pomocníkov najskôr spomenie vtedy, keď má problémy alebo je v trápení. Ja sa s nimi často v duchu rozprávam, aj keď si neviem v mysli vybaviť ich podobu. Podľa mňa je to niečo alebo niekto vyššie postavený nad nami, kto mi dokáže poradiť, pomôcť aj povedať: ´Hana, počkaj, pribrzdi´. Dcéra Mirka mi raz nakreslila anjelika. Ja som ho položila raz tam, raz inam. Po čase to Mirka nevydržala a povedala mi: ,Mami, veď je to tvoj anjel strážny, nepohadzuj ho.´ Život ma naučil prosiť aj ďakovať, a tak deň začínam modlitbou aj poďakovaním, že som sa mohla zobudiť do nového dňa. V priebehu dňa zas v duchu dokážem poprosiť za úspech všetkého, do čoho sa púšťam, aj za všetko poďakovať. Myslím si, že je to veľmi dôležité.“
Ľudmila Fiaminová, Liptovský Mikuláš: „Neverím na anjelov, som reálny človek a neviem si predstaviť, že by nad nami poletovali nejaké bytosti s krídlami. Myslím, že vnímavý človek zachytí nejaké energie, ktoré sú medzi nebom a zemou alebo prúdia medzi ľuďmi. Nazvala by som ich skôr prozreteľnosťou, no určite si ich nepredstavujem ako bytosti poletujúce nad našimi hlavami.“
Zuzana Komendáková, Veterná Poruba: „Keď som sa nad otázkou zamyslela, napadli mi štyri situácie. Prvá, keď som menila zamestnanie. Dnes si myslím, že som mala životné šťastie a že mi pomáhal jeden môj anjelik. Robila som na družstve. Robota ma psychicky ubíjala, a tak som išla na konkurz. Z takmer deväťdesiatich uchádzačov vybrali práve mňa a vedela som, že moja cesta je inak určená. Druhá situácia, keď som sa prebrala po cisárskom pôrode. Skoro sme so synom vtedy prišli o život, no niekto zhora chcel, aby som ešte žila, že ešte nemôžem odísť a pomohol mi ostať na tomto svete. Tretí príbeh sa stal na ceste. Dostali sme šmyk, auto bolo neovládateľné, lietali sme zo strany na stranu. Bolo to hrozné, proste šok, a hlavou mi prebehlo – anjeličky, opatrujte nás, máme malé deti... a dostali sme sa z nepríjemnej situácie. Štvrtou myšlienkou boli moje predstavy o Bohu, o nadpozemských bytostiach. V mojich predstavách Boh nemá žiadnu podobu, nie je to konkrétna postava ani muža, ani ženy. Obraciam sa vo svojich modlitbách na niekoho nehmotného a viem, že mi pomáha, aby som zvládala život s postihnutým dieťaťom, aby sme mu vytvárali v našej rodine čo najlepšie podmienky pre jeho svet. Určite prišiel sem do života pre niečo, čo nám má pomôcť pochopiť, určite nás prišiel niečo naučiť. A nikomu z nás nebol súdený iný život, len tak, aký práve žijeme.“
Škola angelológie má sedem stupňov a každý z nich je venovaný jednému zo siedmich archanjelov. Keďže ma podobná tematika oslovuje, prvého stupňa som sa zúčastnila a nadýchala som sa atmosféry dôb archanjela Gabriela. Škola sa uskutočnila v inšpirujúcom prostredí slovenského zámku a čas tu strávený hlboko načrel nielen do mojich vedomostí z histórie, prírodovedy, fyziky, literatúry, výtvarného umenia, hudby, ale aj pohybovej kultúry a vlastnej výtvarnej tvorby Všetky tieto znalosti a praktická činnosť sa spájali s obdobím, v ktorom Gabriel ako archanjel čistoty pôsobil, a jeho vplyv sme v celej histórii ľudstva sledovali na rôznych objavoch a v umeleckej tvorbe ľudí v rôznom čase a na rôznych miestach sveta. Teda nešlo o žiadnych bacuľatých anjelikov, nerozplývali sme sa nad ich sladkým pôsobením na ľudí, ale takmer vedecky vnímali ich vplyvy na vývoj a dejiny ľudstva.
