Pán tréner, s akými pocitmi ste opúšťali lavičku na štadióne Lokomotivu Moskva po prehre s CSKA? Takto znela naša prvá otázka na lodivoda futbalistov MFK Ružomberok Františka Komňackého (na fotografii) po návrate z Ruska.
Úprimne môžem povedať, že mi nebolo príjemne. Nielenže sme podľahli 0:3, ale hlavne som cítil, aký veľký rozdiel je medzi nami a CSKA. Zároveň som si však aj naplno uvedomil, že moje mužstvo pre lepší výsledok neurobilo všetko, čo bolo v jeho silách a možnostiach, hoci hral súper veľmi dobre a zaslúžil si vyhrať. V športe nič nie je nemožné, ale výsledok z hľadiska postupu ďalej výrazne naklonil misky váh na stranu CSKA. Je viac–menej rozhodnuté, museli by nastať iba nejaké mimoriadne okolnosti, ktoré by priniesli niečo iné.
Nechceme zastávať hráčov, ale pre drvivú väčšinu to bol zápas, ku ktorému sa zatiaľ vo svojej kariére ani len nepriblížili. Proti súperovi, ktorý je vyšperkovaný viacerými skvelými legionármi a ruskými reprezentantmi, sa rešpekt dal očakávať.
Ružomberok samozrejme ešte proti takémuto kvalitnému rivalovi ešte nehral. Rešpekt tam určite bol, to by bolo v poriadku. My sme vedeli, že sa nemôžeme merať s takýmto klubom, pokiaľ ide o jeho ekonomický potenciál alebo hráčsku kvalitu. Chceli sme však i takejto presile čeliť. A to kolektívnym, bojovným výkonom. Predovšetkým som sa snažil urobiť všetko preto, aby hráči na zápas nenastupovali so strachom. Aby sami cítili, že aj s takýmto protivníkom, ak podajú výkon na hranici svojich možností, majú šancu uhrať solídny výsledok. Nemal som tu na mysli víťazstvo, či remízu, ale skóre, ktoré by dalo dôstojnú známku nášmu vystúpeniu.
Keď sa pozriete na výkony jednotlivcov, možno o niekom z vašich zverencov povedať, že držal krok so súperom?
Ani jeden. Presvedčili sme sa, že hráčska kvalita CSKA je obrovská. Veď ďalší štyria reprezentanti sedeli ešte na moskovskej lavičke. Objektívne musím skonštatovať, že ani jeden náš hráč, ktorý sa dostal na ihrisko, by v CSKA nemohol byť ani náhradníkom. Tým netvrdím, že moji zverenci nemajú potenciál, aby v budúcnosti, ak budú na sebe pracovať, futbalovo rástli a napredovali. Aj pre mňa išlo o poučenie. Z neho vyplýva, že futbal na špičkovej úrovni sa hrá v oveľa väčšom tempe, vo väčšej rýchlosti a s väčšou presnosťou, ako sme zvyknutí. V tomto smere to bola pre nás všetkých veľká škola.
Po polčase bol nádejný bezgólový stav. Čo sa potom zomlelo?
Tak to vyznelo iba opticky. Stretnutie malo v oboch v polčasoch zhruba rovnaký vývoj, ani v prvej polovici nešlo o vyrovnanú partiu. Od začiatku sme boli pod tlakom. Dosť ma mrzí, že sme vôbec nedokázali byť nebezpeční smerom dopredu. Za celý zápas si mužstvo nevypracovalo žiadnu väčšiu príležitosť, naopak, súper ich mal už do prestávky niekoľko. V prvom dejstve bola naša obrana pomerne kompaktná, ani jednej chybičky sa nedopustil Ľuboš Hajdúch, naopak, najmä pri vysokých loptách tím podržal. Cez prestávku som chlapcom povedal, že ak budú aj ďalej takto hrať, stretnutie sa pre nás skončí zle. Nedokázali sme totiž udržať loptu, strácali sme ju už pri druhej prihrávke. Tým pádom bola naša obrana stále preťažená a potom sa viac-menej logicky dopustila chýb. Dva inkasované góly v rýchlom slede boli naším knokautom. Chlapci po nich možno naoko hru vyrovnali, ale nič to neprinieslo. Skôr sa mi zdalo, že išlo o zámer domácich trošku nás pustiť dopredu, aby vzápätí mohli prísť ich kontry. A tie boli vždy veľmi nebezpečné.
Spomenuli ste polčasovú prestávku. Môžete nám prezradiť, čo ste chlapcom kládli na srdce?
Už som spomenul, že sme najviac doplácali na vlastnú útočnú neschopnosť. Hráči nedokázali dlhšie udržať loptu na svojich kopačkách a čo naďalej od vlastnej brány. Pykali sme za lacné zbavovanie sa lopty aj pri jednoduchých činnostiach a prihrávkach na pár metrov. Našou málo aktívnou hrou sme CSKA dali priestor a súpera dostali do tlaku, preto som v kabíne zdôrazňoval, že je nevyhnutné zásadnejšie zmeniť dovtedajší spôsob hry. Kládol som dôraz na agresivitu v osobných súbojoch, a to už na súperovej polovici. Naším veľkým problémom bolo, že domáci boli neustále voľní, mali priestor, ľahko kombinovali, a tak stále sa hralo na jednu bránu. Na druhej strane je však treba povedať, že CSKA odohralo jeden zo svojich najlepších tohtoročných zápasov. Hoci boli chýry, že mužstvo nie je v pohode, z ich prejavu sršala ozajstná futbalová radosť.
Mrzí vás výkon mužstva, ktorý nenaplnil vaše predstavy, ale nikto nemôže spochybniť fakt, že v tomto dvojzápase bol moskovský celok obrovským favoritom. Takže robiť nejakú tragédiu z ružomberského vystúpenia pod Kremľom, by asi nebolo správne.
Samozrejme, nikto z výsledku 0:3 žiadnu tragédiu nerobí. Bolo by zlé, keby sa začali stínať hlavy ak mužstvo nepostúpi cez CSKA. Opakujem, mňa nemrzí ani tá jasná prehra, ale spôsob, ako k nej došlo. Hráči sa sami v Moskve presvedčili, koľko práce majú pred sebou. Ak to pochopia, aj takáto porážka bude mať svoj význam. Na odvetu určite mužstvo pripravíme tak, aby podalo dôkaz, že je schopné si merať sily aj s takýmito špičkovými tímami. Postupová nádej je maličká, ale chceme ju živiť. Keby sa napríklad opakoval scenár zo stretnutia s Djurgaardenom, určite by sme sa pobili aj o nemožné.
Autor: -svr-