Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

My sme malí remeselníci...

„...privandrovali sme zďaleka i zblízka 6. augusta do Múzea liptovskej dediny v Pribyline na Remeselnícku nedeľu, aby sme ukázali, že remeslá sú stále živé. Pracujeme doma vo svojich dielničkách. Naše výrobky vychádzajú zo skúseností i zručností predkov, ale potešia oko aj srdce každého, kto má rád slovenskú ľudovú tvorbu.“ Presne takto by si mohli hovoriť remeselníci, ktorí pre množstvo návštevníkov v skanzene pripravili ukážky spracovania ľanu, tkáčky tkali (dokonca jeden tkáč tkal), paličkárky paličkovali, výšivkárky predstavili svoje práce, pernikári zdobili, šindliari a rezbári stružlikovali, šperkár tepal do kovu... Do toho všetkého znela ľudová hudba, svietili slovenské ľudové kroje, doďaleka letela pieseň žien a dievčat z folklórného súboru Lúčan z Lúčok. A ak ste potrebovali „nakuvať“ sekerku, sekáč či motyku, kováč vo vyhni to raz-dva zariadil. Ale poďme spolu na prechádzku od remeselníka k remeselníkovi.

Kováč Viliam Bořík z Pribyliny dúcha mechmi vzduch do ohňa, ktorý rozložil len chvíľu predtým, ako prišli prví návštevníci do skanzenu. Ako zadúcha, tak sa ohník rozhorí a kováč rozhovorí: „Som vyučený kováč, ale nezarábam si týmto remeslom na chlebík. Doma mám maličku dielničku, kde ľuďom z dediny ostrím sekerky, sekery, motyky aj sekáče. Včera som napríklad po dlhšom čase aj koňa kuval. Dnes robím podkovy pre šťastie. Jednu zhotovím asi za pätnásť minút, za dopoludnie ich urobím dvanásť. Neviem, ako komu prinesú zrovna tieto podkovy šťastie, ale raz som urobil známemu podkovu do auta. Havaroval. Jemu sa nič nestalo. Podkovička pre šťastie ho asi ochránila.“

Spracovanie ľanu predstavila Mária Šefová z folklórnej skupiny Lúčan z Lúčok. Pred ňou sa vinula ľanová cestička od vázy so zelenou kyticou ľanu, cez snopky až po natiahnuté plátno na zemi, kde boli vybielené i nevybielené pásy hotových výrobkov. Spievajúc česala ľan, potom vysvetlila: „Pozvali nás do skanzenu, aby sme predviedli spracovanie ľanu. Začíname tam – zelený ľan – tohto roku čerstvo nasadený, vytrháme ho, vymočíme, na trliciach zmäkčíme, potom očešeme, urobíme kúdele, upradieme, navíjame na špule, na snuvadlách snujeme a pripravíme podľa pásom na krosná a môžeme začať tkať. Plátno z krosien rozprestrieme na lúke a na slnku polievame, kým nie je krásne bielučké. Takto sa ale ľan u nás už nespracúva, to máme len v súbore nacvičené. Ženy v dedine i náš vedúci zo súboru tkajú, ale z pamuku, alebo kombinujú nite. Tento ľan, čo tu máme, v záhradke pri dome seje náš vedúci Metod Salva, aj ho sám vytrhá, aby sme mali takto na predvádzanie.“ Metod Salva bol tým tkáčom, ktorý tkal na krosnách upravených tak, aby mu v byte prešli cez dvere. V skanzene zhotovoval prestierania, ktorých vzory si nosí v hlave, a ktoré úplne zapadnú do moderného interiéru bytu.

Pernikárka Ľubica Zaťková z Liptovského Mikuláša pozerá predkreslenú vzorku na papieri, ako ju má vykresliť na medovník: „Takto pre verejnosť robím zo päť rokov, chodím po muzeách v L. Mikuláši, L. Hrádku, Pribyline, aj na hotely ma volajú. Perníčky si pečiem sama, doma si pripravím všetko, aj polevu na zdobenie. Problém s polevou však vznikne, keď je vonku chladnejšie, poleva hustne, v teple zas redne. Najhoršie je zdobiť v zime vonku, pred vianočnými sviatkami zdobievam takto perníčky, pokiaľ nie je mínus dvadsať. Nechodím mimo nášho okresu, myslím si, že u nás je dosť príležitostí. Zaujímavý nápis na perník som písala na včelárskej nedeli: Keď chceš byť šťastný jeden deň, vypi si, keď chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa, keď chceš byť šťastný celý život, staň sa včelárom. Väčšinou si však ľudia dávajú písať na srdiečka mená, alebo ak si niekto chce niekoho udobriť, vymyslí pekné slová na udobrenie. Na medovníčky na zdobenie mám svoj recept, ale nemám nič proti zverejneniu: 50 g masla, 150 g cukru, 1 vajce, 3 lyžice medu, 4 lyžice mlieka, 5 g sódy bicarbóny, 5 g medovníkového korenia (škorica, klinčeky, aníz), 450 g hladkej múky. Všetky pochutiny okrem múky varíme za stáleho miešania do spenenia, potom pridáme múku a vymiesime cesto. Poleva: 1 bielok, 150 g práškového cukru, citrónová šťava. Cukor trikrát preosejeme, pridáme bielok a postupne pár kvapiek citrónovej šťavy. Vymiešame. Polevu dáme do igelitového vrecúška, z ktorého sme odstrihli rožtek, a zdobíme.“

Rezbár Martin Fronko z Liptovskej Kokavy, ešte biele nezadymené črpáky pred ním, stružlinky okolo neho, na hotových výrobkoch ďateľ, ženy, šiška, postavy pastierov: „Črpáky už robím dvadsaťpäť rokov, pôvodne som vyučený horár, robil som v Tichej doline a potom som sa dostal na pílu do L. Hrádku. Vždy som mal k drevu blízko a urobil som či filpas (kôš), prútené metly, hrable, kosiská – všetko dokážem urobiť. V keleri (pivnici) mám dielničku, kde stružlikám, cez zimu ale nerobím, lebo je tam zima. Drevo používam z javora, osiky, topoľa, jelše a všetko robím ručne. Žiadna strojová výroba. Dierky vyvŕtam vrtákom, ručnou kurbľou, dlátkom. Motívy si vyberám podľa knihy črpákov z celého Slovenska, dačo si domyslím, ale so synom Jaroslavom robíme aj podľa svojho uváženia. Zvyčajne ich ničím nenatieram, ale ak, tak jedine olejom alebo slaninou a potom črpák zaúdim pre vôňu. Robil som aj maličké črpáky na kliagu, keď sa merala pri výrobe syra.“

Ľudový umelec Milan Kočtúch z Liptovského Hrádku: „Už od chlapca sa venujem ľudovej výrobe, tak od trinásť–štrnásť rokov. Najprv som robil črpáky, to sa mi videlo najprístupnejšie. Mal som nožík a s tým bolo načim stružlikať. Potom vznikli prvé drevorezby: plesnivec, Jánošík, aj reliéfnu rezbu som robil, zvieratá, salaš – hlavne porubčiansky, lebo pochádzam z Liptovskej Porúbky. Tam som na salaši videl prvýkrát pracky - krásne, aj valašky sa mi páčili. Túžil som to vlastniť, ale nemal som peniaze, aby som si niečo z toho mohol kúpil. Keď som dospel, začal som pracovať s kovom a vyrobil som si prvé pracky. Boli dosť biedne, a tak som začal v knihách hľadať, prečo je pracka koncová, prečo je ako člnok, prečo je na nej výzdoba srdiečková, prečo tulipánová - to som už študoval z kníh, hlavne z kníh od Andreja Polomca Slovenské opasky, kapsy a spínadlá alebo z knihy o valaškách a z ďalšej literatúry, ktorú som si požičiaval v Národopisnom múzeu v L. Hrádku. Postupom času som prešiel aj na kožu, lebo taký opasok bol mojím snom. Pracky som už vedel spraviť, takže som začal študovať všetko okolo opaskov, aký je liptovský, podpoliansky, aký liptovsko-pohronský, akú má šírku, akú dĺžku, aká je na ňom výzdoba, aké prešívanie – všetko, čo som potreboval, som naštudoval, trvalo to možno aj dva roky. Potom som si urobil vzorky a štartre (= do oceľovej tyče vypílená hviezdička, mesiačik a pod., je zakalená a s ňou vyráža do kože celú vzorku) na kožu aj na kov. Prvý opasok tiež nebol bohvieaký, ale postupne som sa vypracoval. A odvtedy som už vyrobil množstvo puzdier na okuliare, na mobily, dámske veľké prešívané kabely... Tieto veci robím väčšinou na objednávku, pre folklórny súbor do Štrby som robil opasky, krpce pre Tatrín. Napríklad púzdra na mobily zdobím ďumbierskym vzorom – ja ho tak volám, lebo niekedy ženy v Ďumbieri obšívali týmto vzorom. Väčšinou všetko, čo vyrobím, je v Národopisnom múzeu v L. Hrádku. Materiál dnes nie je problém kúpiť, dá sa objednať cez internet. Tak akosi spájam modernú doba s tradíciou. Uvažujem robiť tuná v skanzene rôzne školy – tvorivé dielne s deťmi a vysokoškolákmi. Už som robil s francúzskymi študentmi – pri tejto robote sa dohodnete aj s Francúzom a nemusíte vedieť jazyk, dokážete ukázať rukami to takto a takto.“

Šindliar Martin Jurík z Pribyliny: „Zaujímam sa o históriu, o dejiny našej obce. V Pribyline boli najprv slamené strechy, ale po požiaroch prechádzali ľudia na šindle. V zime ich robili a ja som bol zvedavý, čo to je oberučný nôž, sťahovák. Priučil som sa a postupne chytil zručnosť. Inak som strojár, pritom otec bol kováč, ja vychovaný vo vyhni alebo po našom v šmykni, no začal som doma robiť s drevom. Keď človeka niečo zaujíma, dá sa to naučiť. Všetko, všetko sa dá naučiť. Aj keď sa zdá, že robiť šindle je ľahká robota, nie je to tak - je to drina. Aký fígeľ treba na dobrý šindeľ? Najprv drevo naštiepať z kmeňa, ktorý je medzi vetvami, aby na hotovom šindli neboli hrče – stopy po vetvách. Potom takýto polotovar necháme vyschnúť. Každý hotový šindeľ má drážku, aby na streche presne zapadol jeden do druhého. Vtedy je zaručené, že voda nepotečie na povalu. Skôr však ako ním pokryjeme strechu, treba ho po jednom impregnovať. Voľakedy sa na to používala živica. Škriabala sa zo stromu, varila sa. Alebo ak bolo viac včelstiev, tak včelím voskom šindle impregnovali. Na dedinách šindeľ impregnoval aj dym, lebo neboli komíny, a keď pod strechou údili mäso, aj strecha sa zadymila.“

Mladý rezbár z Michaloviec Slavo Farkaš vyrába podnosy a misy, otec je rezbár, on to pochytil od neho: „Už som v skanzene tretí rok takto cez leto. Teraz robím v Anglicku, ale prišiel som sem v rámci dovolenky. Tieto misky sú väčšinou z z lipového dreva a táto tmavá asi posledná z orechového. Prečo posledná? Orechové je veľmi tvrdé a náročné na spracovanie, nástroje sa po ňom šmýkajú a ťažko sa z neho robí, aj keď má krásnu kresbu. Pred tým, ako sa pustím do vyrezávania, mám predstavu, čo chcem z dreva urobiť, ale samozrejme, vnímam aj kresbu dreva a niekedy prispôsobím výrobok jej. Táto robota je rozhodne pre mňa relaxom, je to pre mňa voňavá dovolenka na Slovensku. A tu pod Tatrami je prekrásna príroda“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 590
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 074
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 410
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 233
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 770
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 601
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 261
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 831
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 528
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 751
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

8 h
Ivan Krajčírik v zelenom

Brankára Macíka nahradil v MFK Ružomberok Krajčírik.

23 h
Ilustračné foto.

Rezervácie na antigénové testovanie sa takmer zaplnili v priebehu niekoľkých hodín. Zostávajú posledné voľné miesta.

20. jan
Z novembrového testovania vo Vavrišove.

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v obciach na Liptove

19. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

20. jan

Prírodná pamiatka očarí v každom ročnom období.

23 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?