Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

My sme malí remeselníci...

„...privandrovali sme zďaleka i zblízka 6. augusta do Múzea liptovskej dediny v Pribyline na Remeselnícku nedeľu, aby sme ukázali, že remeslá sú stále živé. Pracujeme doma vo svojich dielničkách. Naše výrobky vychádzajú zo skúseností i zručností predkov, ale potešia oko aj srdce každého, kto má rád slovenskú ľudovú tvorbu.“ Presne takto by si mohli hovoriť remeselníci, ktorí pre množstvo návštevníkov v skanzene pripravili ukážky spracovania ľanu, tkáčky tkali (dokonca jeden tkáč tkal), paličkárky paličkovali, výšivkárky predstavili svoje práce, pernikári zdobili, šindliari a rezbári stružlikovali, šperkár tepal do kovu... Do toho všetkého znela ľudová hudba, svietili slovenské ľudové kroje, doďaleka letela pieseň žien a dievčat z folklórného súboru Lúčan z Lúčok. A ak ste potrebovali „nakuvať“ sekerku, sekáč či motyku, kováč vo vyhni to raz-dva zariadil. Ale poďme spolu na prechádzku od remeselníka k remeselníkovi.

Kováč Viliam Bořík z Pribyliny dúcha mechmi vzduch do ohňa, ktorý rozložil len chvíľu predtým, ako prišli prví návštevníci do skanzenu. Ako zadúcha, tak sa ohník rozhorí a kováč rozhovorí: „Som vyučený kováč, ale nezarábam si týmto remeslom na chlebík. Doma mám maličku dielničku, kde ľuďom z dediny ostrím sekerky, sekery, motyky aj sekáče. Včera som napríklad po dlhšom čase aj koňa kuval. Dnes robím podkovy pre šťastie. Jednu zhotovím asi za pätnásť minút, za dopoludnie ich urobím dvanásť. Neviem, ako komu prinesú zrovna tieto podkovy šťastie, ale raz som urobil známemu podkovu do auta. Havaroval. Jemu sa nič nestalo. Podkovička pre šťastie ho asi ochránila.“

Spracovanie ľanu predstavila Mária Šefová z folklórnej skupiny Lúčan z Lúčok. Pred ňou sa vinula ľanová cestička od vázy so zelenou kyticou ľanu, cez snopky až po natiahnuté plátno na zemi, kde boli vybielené i nevybielené pásy hotových výrobkov. Spievajúc česala ľan, potom vysvetlila: „Pozvali nás do skanzenu, aby sme predviedli spracovanie ľanu. Začíname tam – zelený ľan – tohto roku čerstvo nasadený, vytrháme ho, vymočíme, na trliciach zmäkčíme, potom očešeme, urobíme kúdele, upradieme, navíjame na špule, na snuvadlách snujeme a pripravíme podľa pásom na krosná a môžeme začať tkať. Plátno z krosien rozprestrieme na lúke a na slnku polievame, kým nie je krásne bielučké. Takto sa ale ľan u nás už nespracúva, to máme len v súbore nacvičené. Ženy v dedine i náš vedúci zo súboru tkajú, ale z pamuku, alebo kombinujú nite. Tento ľan, čo tu máme, v záhradke pri dome seje náš vedúci Metod Salva, aj ho sám vytrhá, aby sme mali takto na predvádzanie.“ Metod Salva bol tým tkáčom, ktorý tkal na krosnách upravených tak, aby mu v byte prešli cez dvere. V skanzene zhotovoval prestierania, ktorých vzory si nosí v hlave, a ktoré úplne zapadnú do moderného interiéru bytu.

Pernikárka Ľubica Zaťková z Liptovského Mikuláša pozerá predkreslenú vzorku na papieri, ako ju má vykresliť na medovník: „Takto pre verejnosť robím zo päť rokov, chodím po muzeách v L. Mikuláši, L. Hrádku, Pribyline, aj na hotely ma volajú. Perníčky si pečiem sama, doma si pripravím všetko, aj polevu na zdobenie. Problém s polevou však vznikne, keď je vonku chladnejšie, poleva hustne, v teple zas redne. Najhoršie je zdobiť v zime vonku, pred vianočnými sviatkami zdobievam takto perníčky, pokiaľ nie je mínus dvadsať. Nechodím mimo nášho okresu, myslím si, že u nás je dosť príležitostí. Zaujímavý nápis na perník som písala na včelárskej nedeli: Keď chceš byť šťastný jeden deň, vypi si, keď chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa, keď chceš byť šťastný celý život, staň sa včelárom. Väčšinou si však ľudia dávajú písať na srdiečka mená, alebo ak si niekto chce niekoho udobriť, vymyslí pekné slová na udobrenie. Na medovníčky na zdobenie mám svoj recept, ale nemám nič proti zverejneniu: 50 g masla, 150 g cukru, 1 vajce, 3 lyžice medu, 4 lyžice mlieka, 5 g sódy bicarbóny, 5 g medovníkového korenia (škorica, klinčeky, aníz), 450 g hladkej múky. Všetky pochutiny okrem múky varíme za stáleho miešania do spenenia, potom pridáme múku a vymiesime cesto. Poleva: 1 bielok, 150 g práškového cukru, citrónová šťava. Cukor trikrát preosejeme, pridáme bielok a postupne pár kvapiek citrónovej šťavy. Vymiešame. Polevu dáme do igelitového vrecúška, z ktorého sme odstrihli rožtek, a zdobíme.“

Rezbár Martin Fronko z Liptovskej Kokavy, ešte biele nezadymené črpáky pred ním, stružlinky okolo neho, na hotových výrobkoch ďateľ, ženy, šiška, postavy pastierov: „Črpáky už robím dvadsaťpäť rokov, pôvodne som vyučený horár, robil som v Tichej doline a potom som sa dostal na pílu do L. Hrádku. Vždy som mal k drevu blízko a urobil som či filpas (kôš), prútené metly, hrable, kosiská – všetko dokážem urobiť. V keleri (pivnici) mám dielničku, kde stružlikám, cez zimu ale nerobím, lebo je tam zima. Drevo používam z javora, osiky, topoľa, jelše a všetko robím ručne. Žiadna strojová výroba. Dierky vyvŕtam vrtákom, ručnou kurbľou, dlátkom. Motívy si vyberám podľa knihy črpákov z celého Slovenska, dačo si domyslím, ale so synom Jaroslavom robíme aj podľa svojho uváženia. Zvyčajne ich ničím nenatieram, ale ak, tak jedine olejom alebo slaninou a potom črpák zaúdim pre vôňu. Robil som aj maličké črpáky na kliagu, keď sa merala pri výrobe syra.“

Ľudový umelec Milan Kočtúch z Liptovského Hrádku: „Už od chlapca sa venujem ľudovej výrobe, tak od trinásť–štrnásť rokov. Najprv som robil črpáky, to sa mi videlo najprístupnejšie. Mal som nožík a s tým bolo načim stružlikať. Potom vznikli prvé drevorezby: plesnivec, Jánošík, aj reliéfnu rezbu som robil, zvieratá, salaš – hlavne porubčiansky, lebo pochádzam z Liptovskej Porúbky. Tam som na salaši videl prvýkrát pracky - krásne, aj valašky sa mi páčili. Túžil som to vlastniť, ale nemal som peniaze, aby som si niečo z toho mohol kúpil. Keď som dospel, začal som pracovať s kovom a vyrobil som si prvé pracky. Boli dosť biedne, a tak som začal v knihách hľadať, prečo je pracka koncová, prečo je ako člnok, prečo je na nej výzdoba srdiečková, prečo tulipánová - to som už študoval z kníh, hlavne z kníh od Andreja Polomca Slovenské opasky, kapsy a spínadlá alebo z knihy o valaškách a z ďalšej literatúry, ktorú som si požičiaval v Národopisnom múzeu v L. Hrádku. Postupom času som prešiel aj na kožu, lebo taký opasok bol mojím snom. Pracky som už vedel spraviť, takže som začal študovať všetko okolo opaskov, aký je liptovský, podpoliansky, aký liptovsko-pohronský, akú má šírku, akú dĺžku, aká je na ňom výzdoba, aké prešívanie – všetko, čo som potreboval, som naštudoval, trvalo to možno aj dva roky. Potom som si urobil vzorky a štartre (= do oceľovej tyče vypílená hviezdička, mesiačik a pod., je zakalená a s ňou vyráža do kože celú vzorku) na kožu aj na kov. Prvý opasok tiež nebol bohvieaký, ale postupne som sa vypracoval. A odvtedy som už vyrobil množstvo puzdier na okuliare, na mobily, dámske veľké prešívané kabely... Tieto veci robím väčšinou na objednávku, pre folklórny súbor do Štrby som robil opasky, krpce pre Tatrín. Napríklad púzdra na mobily zdobím ďumbierskym vzorom – ja ho tak volám, lebo niekedy ženy v Ďumbieri obšívali týmto vzorom. Väčšinou všetko, čo vyrobím, je v Národopisnom múzeu v L. Hrádku. Materiál dnes nie je problém kúpiť, dá sa objednať cez internet. Tak akosi spájam modernú doba s tradíciou. Uvažujem robiť tuná v skanzene rôzne školy – tvorivé dielne s deťmi a vysokoškolákmi. Už som robil s francúzskymi študentmi – pri tejto robote sa dohodnete aj s Francúzom a nemusíte vedieť jazyk, dokážete ukázať rukami to takto a takto.“

Šindliar Martin Jurík z Pribyliny: „Zaujímam sa o históriu, o dejiny našej obce. V Pribyline boli najprv slamené strechy, ale po požiaroch prechádzali ľudia na šindle. V zime ich robili a ja som bol zvedavý, čo to je oberučný nôž, sťahovák. Priučil som sa a postupne chytil zručnosť. Inak som strojár, pritom otec bol kováč, ja vychovaný vo vyhni alebo po našom v šmykni, no začal som doma robiť s drevom. Keď človeka niečo zaujíma, dá sa to naučiť. Všetko, všetko sa dá naučiť. Aj keď sa zdá, že robiť šindle je ľahká robota, nie je to tak - je to drina. Aký fígeľ treba na dobrý šindeľ? Najprv drevo naštiepať z kmeňa, ktorý je medzi vetvami, aby na hotovom šindli neboli hrče – stopy po vetvách. Potom takýto polotovar necháme vyschnúť. Každý hotový šindeľ má drážku, aby na streche presne zapadol jeden do druhého. Vtedy je zaručené, že voda nepotečie na povalu. Skôr však ako ním pokryjeme strechu, treba ho po jednom impregnovať. Voľakedy sa na to používala živica. Škriabala sa zo stromu, varila sa. Alebo ak bolo viac včelstiev, tak včelím voskom šindle impregnovali. Na dedinách šindeľ impregnoval aj dym, lebo neboli komíny, a keď pod strechou údili mäso, aj strecha sa zadymila.“

Mladý rezbár z Michaloviec Slavo Farkaš vyrába podnosy a misy, otec je rezbár, on to pochytil od neho: „Už som v skanzene tretí rok takto cez leto. Teraz robím v Anglicku, ale prišiel som sem v rámci dovolenky. Tieto misky sú väčšinou z z lipového dreva a táto tmavá asi posledná z orechového. Prečo posledná? Orechové je veľmi tvrdé a náročné na spracovanie, nástroje sa po ňom šmýkajú a ťažko sa z neho robí, aj keď má krásnu kresbu. Pred tým, ako sa pustím do vyrezávania, mám predstavu, čo chcem z dreva urobiť, ale samozrejme, vnímam aj kresbu dreva a niekedy prispôsobím výrobok jej. Táto robota je rozhodne pre mňa relaxom, je to pre mňa voňavá dovolenka na Slovensku. A tu pod Tatrami je prekrásna príroda“

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  3. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  4. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  7. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  2. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  3. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  6. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  7. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  8. Rebríček úsporných ojazdených vozidiel
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 178
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 142
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 616
  4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 600
  5. Jazdíte na pneumatikách Continental? 2 767
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 560
  7. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 552
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 337

Blogy SME

  1. Marek Mačuha: Prečo odvolať Matoviča
  2. Peter Fiabáne: Riešenia najväčších výziev vyžadujú čas a rozvahu, nie statusy na sociálnych sieťach.
  3. Patrik Zimáni: Šeď nevšímavosti okolo nás.
  4. Marián Betík: Môj mobil je debil a čo ja?
  5. Miroslav Danko: Otvorený list Mikulášovi Dzurindovi
  6. Štefan Vidlár: Krvavé častušky
  7. Věra Tepličková: Už nemusíme tápať v temnotách. Svetlo sveta uzreli prvé nápady, ako na pracoviskách šetriť energie
  8. Roman Kebísek: Desaťročie veľkého prenasledovania evanjelikov 1671-1681
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 452
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 899
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 576
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 532
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 4 350
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 429
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 815
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 789
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Tunel Čebrať v úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová začali v júli 2018 znova raziť na pokyn ministra Érseka.

Dostavba bude trvať dlhšie a štát zaplatí viac.


6 h
Kapitán Bešeňovej v strede, ilustračná foto.

Vo ôsmom kole 4. ligy majstrovstvo regiónu si traja liptovskí zástupcovia nepripísali do tabuľky ani bod.


a 1 ďalší 22 h
Samosprávy v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši majú rovnaké kompetencie. Spoločne sa snažia o zlepšenie cestovného ruchu, ktorý je pre Liptov typický.

Liptáci budú vyberať v okrese Liptovský Mikuláš šesť kandidátov, v okrese Ružomberok päť.


27. sep
Do zostavy sa vrátil aj kapitán Tomáš Gerát.

Reprezentačnú prestávku futbalový MFK Tatran Liptovský Mikuláš využil naplno. Hráči odohrali prípravné stretnutie a vedenie klubu zasadalo a hodnotilo doterajší priebeh.


26. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti namerali v mestskej časti Považskej Bystrice Milochov 28-ročného vodiča Kie Ceed, ktorý prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 75 kilometrov za hodinu (km/h).


TASR 27. sep

Podpísalo sa memorandum o ochrane povodia rieky.


27. sep

Vodiči sa dlhodobo sťažujú, že na Hutách sa na asfalte šmýka.


26. sep

Dostavba bude trvať dlhšie a štát zaplatí viac.


6 h

Blogy SME

  1. Marek Mačuha: Prečo odvolať Matoviča
  2. Peter Fiabáne: Riešenia najväčších výziev vyžadujú čas a rozvahu, nie statusy na sociálnych sieťach.
  3. Patrik Zimáni: Šeď nevšímavosti okolo nás.
  4. Marián Betík: Môj mobil je debil a čo ja?
  5. Miroslav Danko: Otvorený list Mikulášovi Dzurindovi
  6. Štefan Vidlár: Krvavé častušky
  7. Věra Tepličková: Už nemusíme tápať v temnotách. Svetlo sveta uzreli prvé nápady, ako na pracoviskách šetriť energie
  8. Roman Kebísek: Desaťročie veľkého prenasledovania evanjelikov 1671-1681
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 452
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 899
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 576
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 532
  5. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 4 350
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 429
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 2 815
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 789
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu