Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Búrka na mori trvá najviac tri dni, potom prejde, alebo si zvyknete

Plavil sa po všetkých moriach a oceánoch, navštívil prístavy v päťdesiatich krajinách sveta na piatich kontinentoch – okrem Antarktídy. Doteraz strávil Miroslav Durný na mori osem rokov, jeden mesiac a deväť dní čistého času. Nedávno úspešne zložil v Poľsku skúšky na prvého palubného dôstojníka a o pár dní sa znovu chystá na more. Využili sme jeho krátky pobyt na súši a trochu sme ho vyspovedali.

Chceli ste byť námorníkom odjakživa? Kedy ste sa rozhodli pre toto povolanie?
Ako malý chlapec som chcel byť kominárom a ošetrovateľom exotických zvierat. Pre námorníctvo som sa rozhodol na Gymnáziu v Liptovskom Hrádku. V treťom ročníku som si v škole na nástenke všimol propagačné materiály – možnosť štúdia v socialistickom zahraničí. A jedna z možností bola štúdium námornej navigácie v Odese.

Čo vám na to povedali rodičia?
Mama vyronila zo dve slzy, otec povedal – rozhodol si sa sám, nebudeme ti brániť – a bolo vybavené.

Kedy ste odišli do Odesy?
Najskôr som bol rok v Banskej Štiavnici, kde študentov pripravovali na štúdium v zahraničí. Učil som sa ruštinu, domov nás púšťali raz za mesiac, aby sme si zvykli, že budeme odtrhnutí od domova. V Odese som študoval od roku od roku 1984 do 1990 – päť rokov a osem mesiacov.

Prečo tak dlho?
Počas štúdia sme v rámci praxe museli naplávať na lodiach dvanásť mesiacov.

O Odese sa hovorí, že sa tam veľa kradne. Ukradli vám niečo?
Spevník, kde som mal asi 150 piesní, puzdro na gitaru a taký fajný remeň. Gitaru mi nechali, asi preto, že bola rozladená. A ešte mi ukradli verzatilku (smiech).

Kde všade ste sa plavili ako študent?
Moja prvá plavba trvala asi dve hodiny. Bol som na lodi Kudrjevič a plavili sme sa po Čiernom mori z Odesy do Iljičovska – je to asi tridsať kilometrov od Odesy. Druhá plavba bola na plachetnici Tovarišč – Súdruh a trvala tri mesiace. Po treťom ročníku som sa plavil do Indie, po štvrtom na Kubu a po piatom po Stredozemnom mori.

Čo ste robili, keď ste doštudovali a vrátili sa z Odesy na Slovensko?
Od roku 1990 až do roku 2002 som bol zamestnaný v Československej plavbe dunajskej. Bol to veľký štátny podnik, prevádzkoval päť námorných lodí. Po revolúcii prešiel viacerými zmenami, menili sa názvy, riaditelia, ale všetci to volali Dunajplavba. Prvých päť rokov som sa plavil väčšinou po Stredozemnom mori. Potom sme dostali loď, ktorej sme hovorili zaoceánsky kolos strednej veľkosti (dĺžka 120 m, šírka 20 m), s ňou sme sa dostali úplne všade. Bol som napríklad v Pakistane, Indii, Jordánsku, Dubaji, Malajzii, Vietname, Číne, Thajsku, Japonsku, na Tahiti, Novom Zélande, Austrálii, Haiti, v Brazílii, USA, na Kube aj v Afrike. V roku 2002 sme dostali všetci výpovede, lebo podnik išiel do privatizácie. Nový majiteľ povedal, že námornú zložku nebude prevádzkovať, lode predali, námorníkov prepustili, poďakovali, povedali dovidenia a hľadajte si robotu, kde chcete.

Pre koho teraz vlastne pracujete?
Nie som ničí zamestnanec, chodím na kontrakty. Našiel som si robotu cez jednu pražskú agentúru a pracujem pre nemeckú firmu. Prevádzkuje desať námorných lodí, z toho na troch je čisto česko-slovenská posádka. S ňou som sa dostal do Fínska, Holandska, Belgicka, Anglicka, Kanady... Naposledy som vozil kaolín z USA do Brazílie.

Mali ste niekedy morskú chorobu?
Bolo mi občas divne, mal som taký nepríjemný pocit ako na húsenkovej dráhe. Lenže tá ide päť minút, potom vystúpite a idete po rovnej zemi. Ale na lodi to hojdá stále a nemáte kam vystúpiť. Hovorí sa, že komu nie je zle na mori, ten nie je normálny a mal by s tým už prestať.

Akú najväčšiu búrku na mori ste zažili?
Ide o to, čo si pod pojmom búrka predstavujete. Môže sa stať, že hladina je úplne hladká, vietor sa ani nepohne a loďou to poriadne mláti. To sú takzvané mŕtve vlny, tie sú najhoršie. Mŕtva vlna pochádza z vetra, ktorý fúka niekde ďaleko, je dlhá, pomalá a veľmi nepríjemná. Nepríjemné boli napríklad plavby cez Biskajský záliv, kde sa stretajú dva-tri systémy vĺn z rôznych smerov. Plavím sa iba na obchodných lodiach, vozíme rôzny tovar. Najhoršia je prázdna loď (po námornícky v balaste), kedy ju rozhojdá slabý vietor či malá vlna. Ale hovorí sa, že každá búrka trvá tri dni. Buď po troch dňoch prejde, alebo si na ňu človek zvykne. (smiech)

Ako to vyzerá v prístavoch a krajinách, ktoré ste navštívili. Kde sa vám najviac páčilo?
Prístavy sú v podsate jeden ako druhý, ale nie vždy mi pracovné povinnosti dovoľujú poobzerať si ich. Páčil sa mi napríklad Nový Zéland, možno preto, že to tam vyzeralo podobne ako na Slovensku, boli tam kopce aj počasie asi ako u nás. Ale nehovorím, že by som tam chcel žiť. Keď sme vozili kusový náklad, mali sme v prístavoch viac času. Trebárs v Bobbaji v Indii, kým vyložili bedne, trvalo to aj desať dní. Ale čím ďalej tým viac sa doba vykládky a nakládky skracuje, námorný obchod sa úzko špecializuje. Každá loď vozí ten istý druh tovaru, na ktorý je stavaná, jedna autá, druhá sypaný náklad – zrno, rudu, uhlie, kontajnery, ropu... Dnes sa prístavné operácie počítajú skôr na hodiny, nie na dni. Keď som bol napríklad na Tahiti, stihol som akurát kúpiť a poslať pohľadnicu. Ale na Kube sa za posledné roky veľa zmenilo. Pred dvadsiatimi rokmi, keď som tam bol prvý raz, sme v prístave stáli asi mesiac. Kubánci boli veľmi leniví a tovar, ktorý sa dal vyložiť za tri dni, vykladali skoro mesiac. Stále si hľadali zámienky, aby nemuseli robiť. Ale keď sa komunistický tábor rozpadol, už ich nemal kto podporovať a museli sa naučiť robiť. Pred deviatimi rokmi som tam bol znovu. Dúfal som, že tam pobudneme pár týždňov a užijeme si kubánske cigary a rum. Ale nemilo nás prekvapili a sedemtisíc ton nákladu vyložili za tri dni.

Sú krajiny, kam sa plavíte nerád?
Nepríjemné skúsenosti mám z arabských krajín. Pokuta tu hrozí skoro za všetko. My sme ju raz dostali za to, že dym z lodného komína fúkal na ich štátnu vlajku, čo pokladali za veľkú urážku.

Počula som, že existuje niečo ako námornícky krst. Ako to vyzerá?
Námornícky krst sa robí pri prechode rovníka, ale predtým sa musí dať dokopy dobrá partia a, samozrejme, musí súhlasiť veliteľ. Je to veľká recesia. Hlavné postavy pri krste sú Neptún – kráľ morí, morská panna – čo je samozrejme zamaskovaný chlap, hvezdár, ktorý číta z hviezd, čo zlé námorník spravil, doktor so sestričkou – čo je tiež chlap, a holič. Krstia starší námorníci, ktorí už rovník prešli. Už dva týždne pred krstom na zadnú stranu mapy napíšu zoznam námorníkov, ktorí majú byť pokrstení a tam zapisujú ich hriechy – čierne body. Napríklad: Nezdraví starších námorníkov. Alebo: Pchá sa do zadku starším námorníkom častým zdravením, nebehá v prístavoch za ženami a podobne. Krst sa začína tak, že námorníci stoja v rebríku a po jednom ich volajú, najprv k holičovi. Strihanie spočíva v tom, že námorníkovi na hlavu vylejú asi týždeň starú držkovú polievku. Doktor mu urobí akože výplach, hodia ho na chvíľu do truhlice, zatvoria, rozhojdajú, vopchajú tam hadicu a pustia prúd morskej vody. Potom ho pripútajú na hodinu do klady, kým neprizná všetky svoje hriechy, morská panna ho z prsníka napojí panenským mliekom, čo je väčšinou nejaký dobre štipľavý humus. Nakoniec ho Neptún tresne po hlave zdochnutou rybou a povie: krstím ťa menom takým a takým...

Aké meno dali vám?
Vorvaň vychrtlý.

Kým ste sa stali prvým dôstojníkom na lodi, museli ste zrejme absolvovať veľa skúšok.
Mám kurz zdravotníckej pomoci, starostlivosti o pacienta, požiarnicky aj záchranársky kurz, kurz na automatický radar a množstvo všelijakých iných kurzov. Všetky musia byť certifikované a vydávajú sa zhruba na päť rokov, potom odznova. Nie všetky sa dajú robiť na Slovensku.

Skúšky na prvého palubného dôstojníka ste robili v Poľsku. Viac je už iba kapitán. Chystáte sa aj na kapitánske?
Certifikát, ktorý som dostal v Poľsku, ma oprávňuje robiť prvého palubného dôstojníka na všetkých lodiach a na malých aj kapitána. Na takzvaného veľkého kapitána musím mať zase niečo naplávané. Potom uvidím, čo bude ďalej.

Čo máte na lodi na starosti ako prvý dôstojník?
Okrem každodennej osemhodinovej služby na navigačnom mostíku prvý palubný dôstojník zodpovedá za stabilitu lode (rozmiestnenie nákladu, balastov) a tiež organizuje robotu mužom na palube.


Na fotografii to vyzerá, ako keby ste boli na nejakom počítačovom pracovisku. Predstavovala som si vás skôr pri veľkom kormidle...
Dnes je už aj na lodiach veľa elektroniky a počítačovo riadených prístrojov. Veľké drevené kormidlá sú už len v starých filmoch.

Čo vás na tejto práci najviac baví a čo hnevá?
Aj keď žijeme v dobe satelitov, vždy, keď sa to dá, si rád pripomeniem staré spôsoby navigácie: sextant, hviezdy, slnko, majáky. Ešte som nezablúdil (smiech). Hnevá ma papierovačka na lodi, ktorej je stále viac. Denné hlásenia, týždenné hlásenia, predpríjazdové, popríjazdové, jednoducho byrokracia a kilá papierov. A ešte ma štvú USA, lebo zaviedli vízovú povinnosť aj pre námorníkov. Keby to spravili aj Austrálčania, Japonci, Kanaďania a iné štáty, že každý námorník na každej lodi musí mať každý rok nové víza do ich krajiny, nastane kolaps v námornej doprave, lebo námorníci by nič iné nerobili, len si vybavovali víza. Odporuje to zdravému rozumu aj medzinárodným dohodám a predpisom v obchodnom námorníctve. Českí námorníci to isté vízum do USA dostanú na päť rokov a Slováci iba na rok. Doteraz mi nikto nevysvetlil, prečo je to tak. Je to fakt postavené na hlavu.

Plavili ste sa už skoro všade. Máte ešte nejaký nesplnený námornícky sen?
Chcel by som sa preplaviť okolo Mysu Horn. Je to asi najťažšia plavba a najťažšia skúška pre námorníkov, dujú tam najsilnejšie vetry. Je taká tradícia, že tí, ktorí tadiaľ preplávajú, si dávajú do ucha náušnicu. Keď sa tak pozerám okolo seba, v Liptove ho už asi oboplávali mnohí. (smiech)


Nechýba vám na mori žena? Hovorí sa, že námorník má v každom prístave inú...
Patrí to medzi legendy rovnako ako tá o Bermudskom trojuholníku, bludnom Holanďanovi či Krakenovi. Akokoľvek, Červený kríž ma zatiaľ nenaháňa... (smiech)

V pohode, už sme si zvykli...

Na to, aké je to byť manželkou námorníka, ktorý je viac na lodi ako doma, sme sa spýtali Evy Durnej.
„Vedela som, že si beriem námorníka. Spoznali sme sa ešte v Banskej Štiavnici, kde sme sa obaja pripravovali na štúdium v zahraničí. Manžel išiel potom študovať do Odesy, ja do Moskvy. Ale chodiť sme spolu začali až keď sme boli obaja v štvrtom ročníku na vysokej škole a náhodou sme sa stretli v Moskve. On sa vtedy vrátil z Indie, bol pekne opálený... Asi sme si boli súdení, pretože už vtedy sme na dohodnuté rande museli vyraziť o deň skôr a prejsť 1 500 km. Od začiatku sme žili tak, že bol pol roka preč a potom pár mesiacov doma. Neviem si predstaviť, že by to bolo inak. Aj dievčatá si už zvykli, teraz ho už nevolajú ujo oco, ako sa to stávalo, keď boli malé. So staršou dcérou Veronikou sme sa dokonca s manželom raz plavili asi mesiac po Stredozemnom mori. Rodinným príslušníkom námorníkov to vtedajšia Dunajplavba umožňovala. Veronika mala asi tri roky. Jedla mušle, na lodi jej urobili bazén a bola to príjemná plavba až na jednu nepríjemnosť. V tom čase sa v Juhoslávii bojovalo a Jadranské more kontrolovala armáda. Z vrtuľníka na palubu vyskákali vojaci a nahnali nás na kormu - zadnú časť lode, kde to najviac hojdá. Prehľadávali loď, či neprevážame zbrane. Veronike bolo zle, a až keď ovracala jedného poručíka, dovolili nám ísť do kajuty v sprievode vojaka, ktorý nás potom celú dobu strážil. Plavila som sa s manželom ešte dvakrát. Páčila sa mi cesta Suezským prieplavom do Pakistanu a jordánskej Petry. Ďalšia cesta bola do Fínska. Bola úžasná, zostali sme stáť v množstve ľadu a posúvali sme sa pomocou ľadoborcov doslova po centimetroch. Obávala som sa, či sa vôbec do jari dostanem domov...“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Päť chýb pri zateplení strechy
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 795
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 620
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 13 247
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 711
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 929
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 444
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 091
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 602
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 508
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 352
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Bezbariérový vstup do kostola vyriešili v Stankovanoch elegantne

Veriaci vstupovali do kostola v Stankovanoch po schodoch, ktoré sa rokmi rozpadávali, vplyvom počasia praskali. Problém s prístupom mali starší ľudia, vozičkári a mladé rodiny s kočíkmi.

Pred kostolom kladú kamennú dlažbu.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?