Byť v týchto dňoch v Zázrivej a „nezakopnúť“ o nejakú sochu, to sa jednoducho nedá. Drevené sochy sú pri obecnom úrade a kultúrnom dome, vo farskej záhrade, dokonca aj v zrúcanine starého kostolíka nad dedinou. Zhotovili ich štyria mladí sochári, ktorí v rázovitej oravskej obci strávili uplynulé týždne. Za zorganizovaním sochárskeho sympózia a snahou vytvoriť z neho v Zázrivej tradíciu stojí Braňo Matúš. „Moja babka pochádza odtiaľto. Je tu nádherné prostredie a drevo sa do neho hodí. Chceme dedinu trochu oživiť, nielen sochami, ale hlavne tým, že sem dotiahneme množstvo mladých ľudí,“ povedal.
Prvý ročník sympózia zavŕšili traja slovenskí umelci a jeden Portugalec slávnostnou vernisážou. Ešte dva dni pred oficiálnym otvorením výstavy usilovne pracovali na sochách z dreva v záhrade fary, kde boli ubytovaní. Vernisáž sa konala v netradičnom prostredí – v zrúcanine starého kostola pri cintoríne. Svojich študentov prišiel podporiť aj vysokoškolský pedagóg z bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení Jozef Jankovič.
Veľké srdce sochára Martina Kubinu vyrezané z dreva si našlo svoje stále miesto vo veži starého kostola namiesto zvonu. V záhrade fary stojí Strom života Petry Petríkovej. Pred kultúrnym domom môžete obdivovať Anjela a Tri tancujúce víly Martiny Zimanovej. Pri obecnom úrade je dielo Portugalčana Sergia Bacaa vyjadrujúce vznik Zázrivej. Sergio prišiel na Slovensko pred tromi rokmi študovať sochárstvo. Zapáčilo sa mu tu natoľko, že zostal. „Našiel som si prácu a učím sa slovenčinu. Chcem totiž na Slovensku doštudovať,“ prezradil nám sympatický mladík. Na Orave sa počas svojho pobytu stihol zoznámiť s milými ľuďmi, peknými dievčatami a... slivovicou.
