Sympózium maliarov a sochárov, ktoré je v programe Európskeho spoločenstva umelcov, sa uskutočnilo tohto leta vo Fínsku vo vidieckom sídle v Hovinkartamo v regióne Hauho. V minulosti sa na ňom zúčastnili zo Slovenska traja umelci – Jaroslav Uhel, Helmut Bistika a Alexander Bohó. Tohto roku Slovensko reprezentoval aj Pavol Petráš junior z Liptovského Mikuláša a zúčastnili sa ho umelci z Brazílie, Ekvádora, Fínska, Francúzska, Talianska, Španielska, Švajčiarska, Rumunska a dve umelkyne z Turecka. Opýtali sme sa Pavla Petráša mladšieho, ako vnímal atmosféru sympózia a ako hodnotí svoju účasť na ňom: „Zoznámil som sa so zaujímavými ľuďmi a dúfam, že budeme spolupracovať. Sympózium vo Fínsku trvalo dva týždne, a tak ako každé i toto bolo o momentálnej dispozícii umelcov, o vzájomnom obohacovaní sa. Je to akoby pokračovanie štúdia, akoby sme sa zas stretli v nejakej škole. Určitým spôsobom je to návrat do minulosti, ale na druhej strane je to živá súčasnosť a umelec na takomto sympóziu získava ďalšie skúsenosti. Navyše, spoznávame sa aj z ľudskej stránky. Dozvedáme sa, ako kto žije, aký je človek. Pre mňa je každé sympózium ako stáž, ktorá mi veľa dáva po umeleckej i ľudskej stránke. Zároveň som získal balík informácii, ktorý, keď človek prežuje, prežije, pretaví cez seba, dostáva sa do inej polohy, získava nové inšpirácie. Niektorí umelci boli chutní – pripravili svoje obrazy a rozdávali ich. Takže to bol akýsi výmenný pobyt, z ktorého si umelci majú možnosť vytvárať svoje zbierky z tvorby ďalších umelcov a priateľov. Často na sympóziách nastolíme otázky a riešime problémy. Na každom sympóziu si umelec určí, čo ide robiť, zadá si tému. Ak človek pozerá na tieto práce z vyššej optiky alebo z mimočasovej pozície, vidí vývoj jednotlivých umelcov, vidí, ako sa na tom-ktorom sympóziu prejavovali. Jednotlivé sympóziá na seba nadväzujú a majú svoju ústrednú tému. V Európe je niekoľko centier, kde fungujú sympóziá. Tohto roku boli štyri, a to v Egypte, Rakúsku, Nemecku a vo Fínsku.“ Pavol Petráš junior vo Fínsku pracoval na triptychu Les lásky.
To, čo umelci vytvoria na sympóziách, ostáva nakoniec v danej krajine, ale predtým kolekcia postupuje do mnohých štátov sveta, takže ju vidí veľa ľudí. Majiteľ galérie alebo iného zariadenia organizujúci sympózium tak vytvorí zbierku, v dielach ktorej sú umelecky zachytené inšpirácie danej chvíle a z danej krajiny. Podobné sympózium, ktoré však bolo úzko špecializované, sa konalo v máji v Bešeňovej a stretli sa tu kapacity európskeho umenia.
