Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Svište sú vraj lepší meteorológovia ako doktor Jozef Iľko

Pavol Ballo je zatiaľ jediný Slovák, ktorý skočil na padáku z Mont Blancu. Doma má dva padáky, ktoré mu darovali Francúzi. S nimi lietal aj za polárnym kruhom a skákal z útesov v Barentsovom mori. Samozrejme, tiež na padáku. Ale neprišli sme za ním kvôli lietaniu a padákom, ale kvôli svišťom. Pavol Ballo pracuje totiž ako dokumentarista a zoológ v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva a posledné tri roky sa venuje monitorovaniu svišťov. Dozvedeli sme sa, že na tieto milé a chránené zvieratká (spoločenská hodnota svišťa vrchovského tatranského – Marmota marmota latirostris - je až na stotisíc korún) číhajú pytliaci.

Na čo máte v pracovni lopatu a krompáč?
To som našiel v Plačlivom Roháči vo výške asi dvetisíc metrov. Pytliaci tým zrejme vykopávali svišťov. Minulý rok som našiel sedem vykopaných svištích nôr. Mám tu aj oceľové oko, to našiel zase kuchár zo Žiarskej chaty. Nedávno som našiel pascu pri materskej nore v Gáborovom sedle v Západných Tatrách asi 250 m od poľskej hranice. Bola v nej odseknutá svištia noha. Dal som si to overiť u zverolekára, potvrdil, že to bola svištia fibula - čiže ihlica

Mohol ten svišť bez nohy prežiť?
Asi ťažko. Život týchto zvierat v alpínskom pásme je lotéria, v ktorej jackpot – hlavná výhra – je prežitie.

Prečo vlastne pytliaci chytajú svišťov?
Pytliaci vo veľkom chytali svišťov už v 19. storočí, koncom ktorého takmer svište v Tatrách vyhynuli. Niektorí ľudia sa na lov svišťov špecializovali, volali ich svištiari. Ale chytali ich aj pastieri. Vedeli, kde majú zimné nory, a keď zahnali ovce na jeseň dolu do dediny, zobrali krompáče a lopaty a išli si svište vykopať. Verili, že majú špeciálny tuk, ktorý pomôže napríklad pri reume, je dobrý na srdce a na tuberkulózu. Svišť je vegetarián, žerie rastlinnú potravu, korienky, samé fajné vysokohorské bylinky, horce, čiže v tej masti je asi naakumulované niečo dobré a masť z neho je asi liečivá. Ale teraz sú oveľa účinnejšie lieky a maste, farmaceutický priemysel je na inej úrovni ako vtedy, a zabíjať svišťov kvôli masti v dnešnej dobe je veľké previnenie voči tatranskej prírode.

Masť zo svišťov nepredávajú v lekárni. Kde sa dá zohnať a koľko asi stojí?
Sú ľudia, ktorí dokážu zohnať všetko... Počul som, že dvojdecová fľaštička stojí vraj štyridsať eur.

Robia sa aj kožuchy zo svišťov?
Vraj áno, ale ešte som nedržal v ruke kožuch zo svišťa. Svištia kožušina nie je až taká vzácna, lebo svišť má ostré tuhé pesíky. Kožušinové zvieratá, ktoré v zime nespia ale behajú celú zimu po snehu, majú kvalitnejšiu kožušinu.

Ako pytliaci svišťov chytajú?
Ľudia pod Tatrami verili, že zvieratá a rastliny vysoko v horách majú mimoriadnu životnú silu, ktorú sa snažili získať. Masť svišťov bola v ľudovom liečitelstve považovaná za zázračný všeliek. Na jeseň svište zalezú do tzv. zimných nôr a ukladajú sa na zimný spánok - hovorí sa tomu hibernácia. Ale nezaspia hneď, najskôr sa postupne utlmujú. Vtedy začnú pytliaci kopať. Je to dosť náročné, lebo zimné nory niekedy kopírujú obrovské skalné bloky. Svišť to započuje, je zvedavý, čo sa deje, vybehne von a druhý pytliak ho lopatou buchne po hlave. To je jeden z možných spôsobov. Alebo dajú k nore oceľové oko, ktoré je lankom pripevnené o tyč, zapichnutú v zemi. Keď svišť uvidí predátora a beží sa schovať do nory, uviazne v slučke. Čím viac sa snaží dostať do nory, tým viac sa sľučka sťahuje a svišť sa vlastne udusí. Pytliaci používajú aj železné pasce. Svište lovia najčastejšie na jeseň, keď sú najviac vypasené, majú najviac tuku a vážia aj sedem kíl.

Ako dlho svište spia?
Asi od polovice októbra do polovice apríla. Ich telesná teplota klesne až na 4 stupne Celzia, srdce im udrie približne raz za 15 sekúnd. Svište si na jeseň, keď sa idú uložiť na zimný spánok, vchod do nory zatarasia kameňmi, urobia asi 80-centimetrový kamenný štupeľ. Ja tomu hovorím, že sa zamurujú. Ale asi na troch miestach som našiel zamurované nory aj v lete a rozmýšľal som, prečo sa svište zo zimného spánku neprebrali a nevyhrabali. Zistil som, že tam boli veľké základové lavínové odtrhy. Sneh chráni svište pred zimou, slúži ako izolácia. Vo svištej nore musí byť asi päť stupňov, aby prežili. Keď sa lavína odtrhla, zimná nora, na ktorej bolo predtým asi dva metre snehu, zostala odokrytá a svišťom akoby zobrali perinu. Potom prišli tridsaťstupňové mrazy, nový sneh dlho nenapadol a svište v nore jednoducho bez snehovej izolácie zamrzli. Ale zistil som, že svište sú lepší meterorológovia ako doktor Iľko.

Ako ste na to prišli?
Vlani som začiatkom augusta išiel na monitoring a našiel som zamurované nory. Nechápal som, prečo sa svište zamurovali už začiatkom augusta, keď to normálne robievajú až v polovici októbra. Bol so mnou botanik doktor Jarolímek z akadémie vied, ani spolu sme záhadu nevyriešili. A zrazu 4. augusta napadlo v alpínskom pásme v Západných Tatrách asi 30 až 50 cm snehu. Svište to vedeli skôr ako meteorológovia, a preto sa zamurovali. Tým vlastne matka zachránila svoje potomstvo, aby nezamrzlo, lebo svište boli ešte veľmi malé. Ona chodila bočnou ventilačnou norou von po snehu hľadať pastvu, aby mala mlieko a mohla ich kojiť. Odfotografoval som si jej stopy v snehu. Bežne aj v lete v alpínskom pásme nájdem sneh, ale o pár hodín alebo za deň - dva zmizne. Tento sneh sa však udržal desať dní. Potom sa svište vyhrabali a zamurovali sa znovu až na jeseň.

Koľko žije na Slovensku svišťov?
Podľa odhadov asi tisíc. Svišť vrchovský tatranský sa vyvíjal v Tatrách izolovane tisícročia už od pleistocénu a je odlišný od ostatných svišťov. Je to vlastne jediný poddruh čiže endemit na svete a žije iba v Tatrách v alpínskom a subalpínskom pásme podľa mojich zistení od výšky 1 450 metrov spolu s ešte vzácnejším kamzíkom vrchovským tatranským.

Ako sa sem dostali?
Svište žili napríklad aj na Morave, našli tam ich fosílne zvyšky. Kedysi boli rozšírené v Európe, ale ako ustupovali ľadovce, ostali len na ostrovčekoch, a jedným z tých ostrovčekov boli Tatry, kde sa osobitne vyvíjali. Svišťa okolo Tatier volajú aj hvizdák, švisták alebo mercúň. Mercúň je asi z nemeckého slova merken ako dávať pozor, sledovať, pozerať, lebo svišť dáva pozor a sleduje, či sa neblíži nejaký predátor. Medzi Nižnou a Vyšnou Bystrou sú aj žľaby, ktoré sa volajú Mercúne. Bol som tam nedávno a nenašiel som ani jednu kolóniu svišťov. Keď sa to volá Mercúne, asi tam voľakedy boli, a teraz nie sú. Treba rozmýšľať, prečo. Nedávno mi prišiel mail z Mongolska, priateľa som poprosil, aby sa tam pozrel na svište. Je to bývalý veľvyslanec Československa v Mongolsku, dobre ho pozná, žil tam niekoľko rokov. Napísal mi: „Na rozdiel od minulých rokov je svišťov vidieť strašne málo. Divoký lov tie krásne zvieratká do značnej miery ničí. Kedysi štát vyvážal milión koží ročne. Snáď nenastane situácia ako s koňom Převalského, že sa raz v budúcnosti budú dovážať svište z Európy, ako sa teraz vozia kone Převalského...“

Ako ste sa vlastne dostali k svišťom?
Naviedol ma na to brat Milan, je profesionálny strážca TANAP-u. Predtým som tri roky v alpínskom pásme dokumentoval kamzíkov, hlavne filmoval, chceme z toho urobiť film. Na základe programu záchrany svišťa na území Tatranského národného parku som zostavil program monitoringu svišťov v Západných Tatrách a rozdelil som si ho na štyri roky. V roku 2004 som monitoroval svište od Sivého vrchu po Baníkov, vlani od Baníkova po Ostrý Roháč, tento rok od Ostrého Roháča po Bystrú a na budúci od Bystrej po Tomanovské sedlo. Doteraz som v Západných Tatrách pomocou GPS zameral asi desaťisíc nôr. Najvyššie položenú noru som našiel 30 m pod Baníkovom vo výške 2161 metrov. Ale je možné, že tento rekord prekonám, lebo som ešte nemeral žľaby v Bystrej a tá má 2248 m.

Čo je to GPS?
Je to prístroj, ktorý vyzerá ako veľký mobil. Američania družicový systém GPS dali po roku 2000 z vojenskej sféry do komerčnej. Zameriavali ním rakety, určovali polohy vojakov a podobne. Je to prijímač, ktorým zachytávam signál z dvanástich družíc, ktoré lietajú nad našou pologuľou. Keď nad svišťou norou stlačím enter, presne mi ukáže súradnice miesta, kde stojím – s maximálne metrovou odchýlkou.

Aké prístroje používate ešte pri monitorovaní a ako to vlastne prebieha?
Je to riadna makačka, idem aj štyri hodiny hore, tri dole a osem hodín dôkladne prehľadávam žľaby. Môžem ísť len vtedy, keď je dobré počasie, aby som dobre videl aj kvôli bezpečnosti. Okrem GPS nosím so sebou aj digitálny výškomer, kameru, fotoaparát, kompas, spolu asi 3 - 4 kilogramy techniky, plus jedlo a vodu – ak idem na jeden deň. Keď idem na viac dní, beriem aj stan a spacák, a to mám na chrbte 90-litrový asi pätnásťkilogramový ruksak. Chodím na dva-tri dni, lebo tam nie je nikde elektrika a baterky do GPS vydržia pracovať iba niekoľko hodín. Preto nosím aj náhradné. Pri monitorovaní v extrémnych terénoch mi pomáha horolezec Martin Horvát. Keď sú žľaby s väčším sklonom ako 60 stupňov, kvôli bezpečnosti musíme používať lano, sedačku a istiť sa. Veľkú pomoc pri monitoringu dostávam tiež od študentov-diplomantov, ktorí si zvolili túto náročnú tému na škole.
Svište sa síce vyhrabú okolo 15. apríla, ale monitoring môžem začať robiť až v polovici júna, keď zmizne sneh, lebo niektoré nory sú ešte zasypané snehom. Tento rok meškám, pretože snehová prikrývka vydržala dlhšie. Musím preliezť všetky žľaby, akonáhle nájdem noru, znamená to, že je tam kolónia, prípadne migračná cesta, ktorú vo veľkej presnosti vie zistiť GPS. Kolónia má od 60 do 350 nôr. Môže v nej žiť jeden, ale aj dvadsať svišťov. Všetky zamerané nory majú svoju funkciu. Sú aj vedľajšie nory, núdzové úkryty, všetky ale slúžia aj ako skrýše pred predátorom. Majú priemer asi 30 cm a sú dlhé od osemdesiat centimetrov aj do niekoľko metrov.

Ktorí predátori najviac ohrozujú svišťov?
V popredí je to orol skalný. Stále röntgenuje terén a vie presne, kde sú materské nory a mláďatá. Orol má rozpätie krídel aj 2,2 metra, a keď útočí, má rýchlosť do 200 km/hodinu. Ale čo som pozeral, zo sto útokov orla sú možno dva úspešné. Videl som veľakrát orlie útoky na svišťa, ale iba jeden úspešný pokus asi pred troma rokmi. Svište lovia aj líšky a rysy.
Pre orla skalného sú najlukratívnejšie minuloročné mláďatá svišťov, ktoré vážia asi jeden a pol kilogramu, pretože ich môže ľahko odniesť v pazúroch. Dominantný svišť panáčkuje na vyvýšenom mieste, sleduje okolie a hlavne oblohu, či neletí orol. Keď zbadá orla, zapíska – voláme to krátky useknutý hvizd - a všetky svište ešte aj z vedľajších kolónií švihnú do nôr na 10 - 15 minút aj viac.

Rozumiete reči svišťov?
Majú veľa desiatok zvukových prejavov, ale ja zatiaľ poznám len tri. Jeden taký fí-fí-fí – akože hej vy, turisti, choďte preč, alebo hej ty, Paľo, choď preč. Keď počujem krátky useknutý hvizd, pozriem na oblohu a vidím orla, keď svišť píska tak tiahlo akoby výsmešne, vidím krkavca. Krkavcov sa dospelé svište neboja, sú na nich nahnevané, čo otravujú, pretože potom musia chrániť a obhánať mláďatá.

Kto ešte svišťov otravuje?
Turisti a psy, a najviac nezodpovední turisti so psami. Vodia ich až hore do piateho stupňa ochrany, dokonca ich voľne púšťajú. Psy môžu roznášať rôzne choroby, aj keď ich majitelia tvrdia, že sú očkovaní. Lenže svišťov a kamzíkov neočkujeme. To je tak, ako keby sme išli do dažďového pralesa a doniesli tam chrípku. Indiáni vyhynú, lebo nie sú očkovaní a takú chorobu tam nepoznajú, ale my prežijeme.
Problém sú aj samotní turisti. Podľa návštevného poriadku je zakázané bivakovať v hrebeňovej časti. Na vrchole Brestovej som napríklad našiel deväť stanov, turisti veselo vyhrávali na gitare a ešte aj hádzali kamene smerom do svištej kolónie. Turistov je v alpínskom pásme stále viac. Z jednej strany pustili vláčik, z druhej kolobežky. Alpy sú ďaleko, vracajú sa k nám Česi aj Nemci, chodí veľa Poliakov. Ale alpínske pásmo sa nedá nafúknuť a hore sú obrovské turistické tlaky. Najviac, asi 60 percent, stretávam na hrebeňoch Čechov, 20 percent Poliakov a zvyšok Slovákov.

Svišťov nestretávate?
Keď idem robiť monitoring a zameriavam s GPS, schovajú sa. Ale nepotrebujem ich vidieť, potrebujem najskôr vedieť, kde je materská nora, v ktorej sa zdržuje matka s potomstvom, až potom zameriavam ostatné nory. Na budúci rok, ak budem zdravý, by som chcel zmonitorovať posledný úsek od Bystrej po Tomanovské sedlo a potom sa chcem venovať etológii, čiže správaniu svišťov.

Čo je vlastne konkrétnym výsledkom vašej práce?
Výsledkom monitoringu budú digitálne a ortofoto mapy – letecké snímky s výskytom svišťa vrchovského tatranského v Západných Tatrách, na základe ktorých bude možná podrobnejšia analýza všetkých nôr a svišťov v kolónii. Jedným z predpokladov kvalitnej ochrany svišťa je totiž zmapovanie súčasného výskytu. Robím tiež dokumentáciu všetkých negatívnych vplyvov vo svišťom biotope. Správa TANAP-u výsledky práce nášho múzea následne využíva pri vypracovávaní návrhov o ich starostlivosť. Monitoring je súčasťou Programu záchrany svišťa vrchovského, ktorý schválilo ministerstvo životného prostredia v decembri 2003.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 670
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 898
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 608
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 667
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 467
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 432
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 243
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 636
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 358
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 354
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Vodáci sú už bez vody, ryby vylovené, začína sa modernizácia

Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka v Liptovskom Mikuláši je už odstavený.

Po odstavení vody ešte vylovili uviaznuté ryby Liptovskí rybári.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?