Azylové zariadenie pre utečencov vo Vlachoch otvorili v máji 2004. Celý objekt je prísne strážený a bežný smtreľník sa dnu bez povolenia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktorý je jeho zriaďovateľom, nedostane. Oficiálne sme oň požiadali, ale momentálne to vraj nie je možné. Vedúci zariadenia Peter Hupcej, zamestnanci, policajti ani obyvatelia Vlách sa k prípadu vyjadrovať nechceli alebo nemohli. Tak sme oslovili riaditeľa Migračného úradu Bernarda Priecela (na fotografii), ktorý nám odpovedal na pár otázok.
Stal sa vo Vlachoch podobný prípad? Pobili sa v azylovom tábore utečenci niekedy tak, že museli zasahovať policajti?
Podobný prípad sa udial približne pred rokom, ale bol rozsahom menší.
Koľko utečencov je v súčasnosti vo Vlachoch, z ktorých krajín najviac?
Vo Vlachoch je 58 žiadatelov o azyl. Prevahu tvoria osoby z Bangladéša, Ruskej federácie a Gruzínska.
V azylovom tábore vo Vlachoch platí prísna karanténa, utečenci nemôžu opustiť areál tábora. Absolvujú mnohé zdravotné vyšetrenia a asi po mesici ochádzajú. Čo sa s nimi stane? Aký je ich osud?
Po uplynutí 30-dňovej karantény odchádzajú do pobytových táborov, kde sa zdržiavajú až do času právoplatného rozhodnutia o ich ďalšom osude. Svoju budúcnosť môžu nájsť v azylovom štatúte, návrate domov, alebo v nejakej forme pobytu na územi SR. Ale drvivá väčšina odchádza do krajín, z ktorých môžu financovať život svojich blízkych v materských krajinách. Platové pomery v podmienkach SR zatiaľ takúto možnosť ešte nedávajú.
Čo je najčastejším dôvodom úteku ľudí zo svojej krajiny? Akým spôsobom sa vlastne dostanú na Slovensko?
Najčastejším dôvodom opúšťania materských krajín je zlá ekonomická situácia. Preto aj hovoríme, že vo svete je prevaha osôb, ktoré nazývame ekonomickými migrantami. Na Slovensko sa vo väčšine prípadov dostávaju prostredníctvom organizovaných prevádzačských skupín.
Na Slovensku sú štyri záchytné a dva pobytové tábory pre utečencov. Koľko je v nich v súčasnosti ľudí?
V súčasnosti je v našich azylových zariadeniach 357 osôb.
Podľa štatistík za prvý polrok tohto roku žiadalo o azyl na Slovensku 1029 utečencov, udelili ho iba trom. V roku 2004 žiadalo u nás o azyl viac ako jedenásťtisíc ľudí, dostali ho iba pätnásti. Prečo tak málo?
Tradične je Slovensko krajinou tranzitu. Väčšina osôb, ktoré vstupujú do azylu, ho dobrovoľne opustí ešte pred právoplatným konečným rozhodnutím. Preto i porovnávanie niektorých číselných údajov je skresľujúce. Zamestnanci Migračného úradu vo funkciách rozhodovačov, teda tí, ktorí rozhodujú v azylovom konaní, sú nezávislí a riadia sa výlučne kritériami, ktoré náš azylový zákon prevzal zo Ženevského dohovoru z roku 1951. Faktom je, že veľa krajín priznáva veľké počty azylov z dôvodov humanity. Som presvedčený, že náš čas na zvýšené počty priznaných azylov z dôvodov humanity príde tiež vtedy, keď sa životná úroveň našich občanov priblíži životnej úrovni bohatších krajín.
Od 1. októbra má platiť novelizácia zákona o azyle. V čom budú najväčšie zmeny?
Novelizácia zákona o azyle je jeho doplnením o obsah európskej tzv. kvalifikačnej smernice. Je našou povinnosťou ako členskej krajiny EÚ dopĺnať náš právny poriadok tak, aby bol v súlade s právom EÚ. Ako nóvum bude zavedená jednotná forma rozhodovania o poskytnutí viacerých druhov ochrany a stretneme sa s novým pojmom „doplnková ochrana“. Bude poskytovaná na dobu jedného roka osobám, ktoré nespĺňajú kritériá Ženevského dohovoru z roku 1951, ale z určitého dôvodu sa do krajiny pôvodu vrátiť nemôžu.
