Ján Gejdoš bol v osudný piatok pri lesných pracovníčkach. Tie v lese nad Liptovskými Sliačmi, v lokalite nazývanej Sliačanska dolina, vyžínali stromčeky. „Ján je skúseným poľovníkom,“ hovorí Ján Ondrejka, člen Poľovného združenia v L. Sliačoch. „Ženy už dokončili robotu, a tak sa po chodníku vracali späť do doliny. Ján ako skúsený poľovník, ktorý v tom čase nemal pri sebe zbraň, išiel prvý a šesť žien ho nasledovalo. Šelma ho napadla zospodu v nepriehľadnej húštine,“ opisuje situáciu J. Ondrejka. „Priznám sa, že dosť dobre nechápem, prečo ho medveď napadol. Veď približne dvesto metrov od miesta nešťastia lesní robotníci manipulovali drevo, ten hluk musel počuť aj medveď. Spolu išlo dosť ľudí, navyše za bieleho dňa. Nepovažujem to za štandardný útok.“
Šelma sa po útoku ešte vrátila
Zranený Ján nemal pri útoku žiadnu šancu. Odhady poľovníkov hovoria, že išlo o približne pätnásťročného medveďa s úctyhodnou hmotnosťou okolo tristo kíl. Podľa poľovníkov žijú v spomínanej lokalite ešte tri medvede.
„Pri útoku nešlo ani o povestný moment prekvapenia, fakt nerozumiem, prečo medveď zaútočil,“ pýta sa sám seba J. Ondrejka. Hoci Ján po útoku zostal ležať, maco sa ešte dvakrát vrátil. Nielen podľa slov J. Ondrejku mu život zachránila duchaprítomnosť a skutočnosť, že po útoku bol pri vedomí a zostal ležať. Medveď sa o chvíľu vzdialil.
Ján sa postavil a snažil sa dôjsť ku Kamennej chate. V týchto chvíľach mu ako dlhoročnému poľovníkovi neoceniteľne pomohla znalosť miestneho terénu, v ktorom, ako sa hovorí, poznal každú piaď. Ženy medzi tým utekali ku chate, kde privolali lesných robotníkov, ktorí zavolali Rýchlu zdravotnú pomoc.
Ženy už do hory nepôjdu
Svedkom smutnej udalosti bola aj šestica spomínaných žien. „Tie sa nám už veru do hory nevrátia,“ vravel minulý pondelok niekoľko stoviek metrov od miesta nešťastia Ondrej Švidroň, predseda Pozemkového spoločenstva urbáru občanov obce Liptovské Sliače. „Povedali, že viac sem robiť nepôjdu. Ak mám pravdu povedať, tak sa im ani veľmi nečudujem, pretože to, čo videli, ich bude mátať zrejme veľmi dlho,“ hovorí O. Švidroň. Podľa jeho slov bolo veľkým šťastím, že kamión, ktorý pracoval pri manipulovaní dreva, v ten deň prišiel o pol hodiny neskôr. „Keby prišiel načas, tak by záchrana bola oveľa zložitejšia. Chlapi, ktorí veľmi pomohli pri záchrane, boli ešte v lese.“
Aj O. Švidroň označil dlhoročného poľovníka, ktorý v tom čase zabezpečoval pestovné práce, za veľkého znalca miestneho terénu. „Poznal to tam veľmi dobre, pohyboval sa tam ako doma. Veľmi mu pomohlo, že sa mohol hýbať. Keby sa to stalo nejakému turistovi, ktorí túto lokalitu navštevujú vo veľkom počte, dopadlo by to veľmi zle.“
Krik žien prekričal motorové píly
Pavol Hubiak s bratom Danom, Ľudo Lieskovský s dcérou Ľubomírou. To je partia lesných robotníkov, ktorá J. Gejdoša zachránila a privolala pomoc. „Keby sme ho z tej hory nevyšikovali, zrejme nežije,“ hovorí Dano Hubiak. „Boli sme už na odchode, auto, ktoré nakladalo drevo, už na nás čakalo. Hoci nám vrčali píly a v blízkosti bol veľký hluk, počuli sme kričanie o pomoc. Šesť žien zborovo zakričalo pomoc. Neváhali sme ani chvíľu, vybrali sme na miesto činu aj s pracovnými nástrojmi. Pre prípad, že by tam medveď ešte bol.“
Robotníci stretli napadnutého poľovníka približne na polceste. „Išiel po chodníku oproti nám, boli sme prekvapení, že dokázal chodiť,“ dopĺňa bratove slová P. Hubiak. „Verte nám, nebol to príjemný pohľad. Nehnevajte sa, ale o podrobnostiach vám nebudeme rozprávať, ešte i po pár dňoch nám z toho pohľadu naskakuje husia koža.. Tu v hore je slabý signál, brat ale našiel miesto, odkiaľ sa dalo telefonovať. Okamžite zavolal 155, boli sme prekvapení, ako rýchlo záchranka prišla. Autom sme ho zaviezli k sanitke, ktorá bola nižšie v doline.“
Na to chytíme aj medveďa
Napadnutie medveďom vyvolalo v L. Sliačoch menšiu paniku. Ľudia sa boja, že by medveď mohol zísť aj do doliny. Nemajú strach zo stretu s medveďom aj lesní robotníci? „Strach nie je to správne slovo. S niečím takýmto musíme pri našej práci počítať. Strach nemáme, ale väčší rešpekt a opatrnosť pri našej práci áno,“ zhodli sa.
Ľudo Lieskovský si spomenul aj na nedávnu návštevu, ktorá k nim zavítala. „Posedeli sme si pri guláši a naši hostia žartovali, že či na anténu, ktorú máme na maringotke aj niečo chytíme. So smiechom som im povedal, že na to chytíme aj medveďa... A vidíte, o pár dní na to vyčíňal len niekoľko metrov odo mňa...“
Operácia trvala približne päť hodín
J. Gejdoša operoval tím špičkových lekárov v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Medveď mu pri brutálnom útoku vytrhol pol tváre. Mal zdevastované ucho i oko, poškodené svaly na tvári i nervy. Podľa predbežných odhadov lekárov to vyzerá tak, že sa mu podarilo zachrániť zrak. „Všetko však ukáže až čas. Lekári odviedli výbornú prácu. Pacienta začneme postupne preberať z umelého spánku. Veríme, že všetko prebehne bez komplikácií. Predsa len, ide o staršieho človeka, ktorý má aj problém so srdcom,“ uviedol Igor Čombor, riaditeľ nemocnice.
„Vlani boli medvede premnožené, a tak sme dostali povolenie na odstrel. Stopäťdesiatkilového maca som zhodou okolností skolil práve ja,“ uviedol J. Ondrejka. „O odstrel medveďa požiadame aj po tejto smutnej udalosti. Verím, že nám úrady budú vychádzať v ústrety...“
