Ružomberok – Dvadsaťosemročný Róbert Rák, ktorý sa v uplynulej sezóne v drese Nitry delil spolu s Erikom Jendriškom o primát kráľa ligových strelcov, na novom pôsobisku pod Čebraťom akoby stratil pušný prah. Na začiatku sezóny, tesne pred 3. kolom Corgoň ligy, po druhý raz vo svojej kariére prestúpil do Ružomberka. V piatich zápasoch (v prvom proti Trenčínu ale odohral len tridsať minút) strelil iba jediný gól Artmedii, v stredu Dubnici však hneď štyri.
Prezentovali ste sa streleckou erupciou ako za starých nitrianskych čias.
Pre mňa to bolo veľmi dobré stretnutie, práve takéto som potreboval, aby som sa konečne chytil. V predchádzajúcich dueloch som sa vôbec nedostával do šancí. Bol som už z toho trochu psychicky na dne. Teraz prišli šance a mám pochopiteľne veľkú radosť, že som ich premenil. Pri každej situácii som bol maximálne sústredený. Zároveň však musím povedať, že som dostával fantastické lopty. V prvých dvoch prípadoch už iba stačilo dopraviť loptu do prázdnej brány. Tie štyri góly nie sú len mojim dielo, ale aj všetkých spoluhráčov.
Predtým Ruža po dosť chabom výkone vydrela najtesnejšie víťazstvo so Slovanom. Teraz to však z vašej strany bola futbalová paráda.
Každý zápas je iný. Proti Slovanu sme sa trápili, teraz sme hrali s ľahkosťou, na ihrisku bolo vidno, že si veríme, dobre sme kombinovali na jeden dotyk. Sám neviem, prečo sme ponúkli v krátkom čase až také rozdiely. Iný však bol aj súper, osobne som od Dubničanov čakal viac. Mimoriadne dôležité bolo, že sme za necelú polhodinu viedli 3:0.
Róbert, neprebleskla vám hlavou, keď sa vám vôbec nedarilo, aj taká myšlienka, že ste radšej mohli zostať pod Zoborom?
Kde–čo ma napadalo, ale nepripúšťal som si také myšlienky k telu, stále som si vravel, keďže som už tu, musím vydať zo seba maximum. Aj na tréningu som robil všetko preto, aby nastal zlom. Myslím si, že to bolo iba otázkou času. Ružomberok má lepší tím než Nitra, kvalitnejšiu zálohu. To sú predpoklady na to, aby padali góly. Ja som taký typ, že sa potrebujem dostať do šance. Keď som v nej, tak si už verím.
Prejdime k vášmu gólostroju. Nastrieľali ste už predtým niekomu štyri góly?
Áno, ale presne sa už na ten zápas nepamätám. Tuším, že v III. lige za ružomberské alebo banskobystrické béčko. Najviac som dal osem gólov ako dorastenec v B. Bystrici.
Čo vás napadlo, keď ste už v 6. min dostali Ružomberok do vedenia?
Že určite ešte nejaký dám, no o štyroch som ani nesníval. Začal som si však veriť a získal zdravé sebavedomie.
Ktorý gól by ste označili za najkrajší?
Asi ten posledný. Všimol som si, že dubnický brankár sa nachádza pri prvej tyči. Snažil som sa ho obstreliť a vyšlo to, lopta šla od žrde do siete.
