„Keď tu pred dvanástimi rokmi horel les, prví prišli hasiči z Poľského Chyžného, až potom naši. Poliaci si prišli chrániť svoje, pretože po pár krokoch je tu už les chyžňanský, nie trstenský,“ ukazujú bývalí dobrovoľní hasiči z Trstenej na kus zhruba 80-ročného zdravého lesa na Jelešni. Neďaleko nich práve prebieha cvičenie Dobrovoľných hasičských zborov z Trstenej, Tvrdošína, Brezovice a Štefanova nad Oravou. Na čo najväčšiu profesionalitu zásahu dohliada profesionálny gestor - zásahová jednotka Hasičského a záchranného zboru z Tvrdošína.
Podľa slov hlavného rozhodcu Ľubomíra Knapíka sa všetky jednotky, ktoré prišli, dokázali vtesnať do časového limitu dojazdu. „Účelom cvičenia s imitáciou lesného požiaru bolo preveriť akcieschopnosť dobrovoľných požiarnikov v okolí, ale aj ich súčinnosť pri likvidácii väčšieho požiaru a výkonnosť techniky. Nič podobné sme nerobili už 5 rokov,“ dodáva Ľ. Knapík.
„Kedysi sa takéto cvičenia robili u nás pravidelne každý rok, no v deväťdesiatych rokoch sa začali akosi vytrácať, robievali si ch len obecné zbory medzi sebou,“ dozvedáme sa od Jaroslava Karasa. „Lesné požiare sú pritom veľmi nevyspytateľné a nebezpečné, nevycvičení hasiči si s nimi jednoducho nedajú rady. Lesný požiar „žije“ vlastným životom. Najprv začne horieť pôdne krytie. Spoločným znakom všetkých požiarov tohto druhu je postupné šírenie frontu plameňa. Jeho rýchlosť závisí od hustoty, druhu a stavu porastu, vlahy, vlhkosti vzduchu a jeho teploty, charakteru a reliéfu prostredia, klimatických podmienok, rýchlosti vetra... To všetko musí hasič poznať. Na začiatku ide prevažne o pozemný požiar, za určitých podmienok môže však rýchlo prejsť do korunového požiaru, pričom vzniká obrovská teplota a pohyb vzduchu. Pri korunovom požiari v dôsledku prehriatia vzdušných prúdov sa môže požiar šíriť obrovskou rýchlosťou na veľké vzdialenosti. V machovitej pôde zas môže prejsť požiar do hĺbky, vzniká podzemný požiar. Pri ňom nielenže vybuchujú plamene akoby spod zeme, ale pri vyhorení koreňov môžu vzniknúť doslova prepadliská, nehovoriac o padaní stromov, ktoré už nemá čo držať v zemi.“
Po tomto dramatickom opise lesného požiaru nás skutočne zaujímalo, ako si s ním dobrovoľní hasiči poradia. Podľa slov oboch rozhodcov si počínali výborne. Dvetisícpäťstolitrové cisterny chrlili vodnými delami vodu na lesný porast a zároveň sa dopĺňali vďaka ponornému čerpadlu v neďalekom potoku. „Dostatok alebo nedostatok vody v mieste požiaru môže rozhodnúť o mnohom,“ dozvedáme sa od Jána Tkáča, jedného z trstenských dobrovoľných hasičov, ktorí celé podujatie zorganizovali.
