Na tradíciu dožiniek v mnohých mestách a obciach na Slovensku akosi zabúdajú. Pre niekoľkými rokmi sa ju rozhodla oživiť teplická radnica s obcami a poľnohospodármi horného Turca. Tento rok boli dožinky súčasťou záverečného podujatia pri príležitosti osláv 725. výročia prvej písomnej zmienky o termálnych prameňoch v Turčianskych Tepliciach. Na Hornoturčianskych slávnostiach, ako usporiadatelia nazvali dožinky, sa predstavili poľnohospodárske podniky, folklórne skupiny z Turčianskych Teplíc a partnerských miest a súbory z obcí. Pripravili si folklórne pásma typické pre svoje mesto alebo obec. Stretli sa tu folkloristi v hornoturčianskych krojoch z Turčianskych Teplíc, Dubového, Skleného, Malého Čepčína, ale aj z Hanej na Morave, Skawiny pri Krakove a srbského Arandjelovacu. Priniesli dožinkové vence typické pre svoje mesto alebo obec. Členovia folklórneho súboru Dankowianie priniesli netypický dožinkový veniec. Bola ním figurína dievčiny uvitá z obilia, slamy a kvetov. Skleňania mali problém s materiálom na dožinkový veniec, pretože v ich obci poľnohospodárski podnikatelia nepestujú obilie, ale chovajú dobytok. Napokon v Sklenom našli drobnopestovateľa obilia, ktorý im ho dal. Z publika zazneli hlasy, aby starosta Skleného Ján Kohutka nabudúce priniesol na dožinky veniec uvitý z klobás.
K teplickým dožinkám už neodmysliteľne patrí aj jarmok ľudových remesiel, na ktorom nechýbali rezbárske a drotárske výrobky, košíky z prútia a slamy, zdobené medovníky, výšivky a iné ozdoby.
