Oslavy 775. výročia prvej písomnej zmienky o Bobrovci sa začali už na Nový rok ohňostrojom. Druhý ohňostroj podfarbený známou áriou Zboru Židov z opery Nabucco oslavy v obci 19. augusta ukončil. „Náš úmysel bol neurobiť oslavy iba jeden deň, ale tak, aby sme vyšli v ústrety všetkým občanom, každej záujmovej skupine. Preto sme v rámci osláv pripravili niekoľko podujatí,“ povedala vedúca kultúrnej komisie v obci Eva Dikantová a pokračovala: „V marci sme vyhlásili literárnu a výtvarnú súťaž pod názvom Môj Bobrovec pre všetky kategórie občanov a súťaž pre deti o najlepšie logo osláv. Vyhral ju Jakub Klejka. Detskú súťaž sme vyhodnotili na juniálese a na konci školského roka odovzdal starosta Miroslav Kusý deťom darčeky, ktoré sme im pripravili. Juniáles na Jána v areáli školy sa začal predstavením Janko Hraško v kráľovstve víl, ktoré s deťmi z domáceho ochotníckeho súboru Ďuro pripravila Anna Olšovská. Pre deti bolo pripravených veľa atrakcií: vyskúšali si lezenie po vysokej stene telocvične, jazdili na koňoch, strieľali zo vzduchovky, striekali farebnou penou, svoje umenie im predviedli aj Indiáni a kowboji zo Šiklovho mlyna. Nechýbala diskotéka, občerstvenie ani cukrová vata. Pre starších pripravil obecný úrad a Chatárske spoločenstvo 15. júla Stretnutie rodákov pri chate Pod Náružím v Červenci. Slávnostnejší ako inokedy bol aj tohtoročný Deň matiek v druhú májovú nedeľu a sadenie májov na Ducha - 3. júna. Požiarnici zasadili v dedine osem májov, zároveň sa do každého dvora dala chvojka a chodili aj mladí s kačičkou. Je to stará bobrovecká tradícia, nerobí sa to každý rok.
15. augusta bol odpust. V kostole sv. Juraja sme mali ďakovnú svätú omšu a po nej bol koncert bobroveckého kresťanského spevokolu. Chceli sme sa poďakovať občanom, ktorí už roky aktívne pracujú v obci a hlavne pre nich sme 18. augusta v klubovni základnej školy pripravili slávnostný večer, na ktorý sme pozvali aj hostí z okolitých obcí a čestných občanov obce. Počas neho bola prezentácia cédečka História a súčasnosť Bobrovca, ktoré pripravili Martin Rusina a Ladislav Sedlák. Venovali sme ho každému pozvanému účastníkovi a kto má záujem, môže si ho kúpiť na obecnom úrade. Pri tejto príležitosti bola inštalovaná v klubovni výstava ocenených výtvarných a literárnych prác zo súťaže Môj Bobrovec. Počas hlavných osláv si ju jej účastníci mohli pozrieť vonku a areáli školy.“
Kôn sa splašil, dychovka vyhrávala na konci. Hlavné oslavy sa začali sadením lipky v parku pri zvonici 19. augusta. Zasadil ju starosta Miroslav Kusý. Odtiaľ sa vydal na cestu dedinou parádny sprievod, aký Bobrovec ešte nevidel. Na začiatku niesli logo obce, za ním šiel na koni sv. Juraj, patrón obce, a ďalší dvaja jazdci v dobových kostýmoch, ktoré si požičali z divadelnej šatnice z Martina. Jeden niesol slovenskú a druhý bobroveckú zástavu. Za obecným erbom sa v historickom koči viezol starosta s manželkou, v druhom koči sedeli staršie ženy. Koče a kone boli z Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti Bobrovec – farma Jalovec. (Mimochodom, niektoré z nich uvidíte aj v najnovšom Jakubiskovom filme o Alžbete Báthoryčke, ktorý natáčali v Pribyline a ich majiteľ Milan Gajan v ňom zaskakoval ako dablér za Ficka.) Za dvoma kočmi išla pôvodne dychovka, aby udávala tón, ale keďže jeden kôň sa splašil, pre istotu sa presunula na koniec. Nie, žeby hrala falošne, práve naopak. Má dobré meno široko-ďaleko. Bobroveckú dychovku založili už v roku 1888 a je jedinou dedinskou – a veľmi aktívnou - dychovkou v Liptove.
V Bobrovci boli chýrni murári, ktorí chodili na múračky až do Pešti a už v roku 1740 si založili svoj cech. Murári preto nechýbali ani v sprievode. Murársky cech reprezentovali mladí Bobrovčania oblečení tak, ako sa obliekali murári pred mnohými rokmi – v čiernych nohaviciach a sukniach a bielych blúzkach. Niesli pušu – symbol murárskeho cechu. Vyzerá trochu ako dožinkový veniec alebo stromček a sú na nej povešané murárske nástroje, napríklad aj kelňa. Mladí udržiavajú dodnes murárske tradície a tancujú typické murárske tance. V Bobrovci založili v roku 1767 aj Muzikantský cech – jediný na Slovensku, preto bol tiež zastúpený v sprievode. Hrdo v ňom kráčali aj hasiči s nádhernou vyše storočnou vyšívanou zástavou, v ktorej sú vbité do dreva tri zlaté klince. Darovala im ich krstná mama zástavy zemanka Mariška Vitáliš z Liptovského Hrádku. Hasiči ju opatrujú ako oko v hlave. Možno aj preto im zlaté klince doteraz nikto z nej neukradol.
V sprievode sa vynímal aj rebriniak vyzdobený tkanými kobercami, výšivkami, čipkami a rôznymi vecami zo starých truhlíc a pôjdov. Viezli sa na ňom staršie ženy v civilnom oblečení, ale aj malé dievčatko v bobroveckom kroji. Na konci historického sprievodu bol koč, ktorý viezol baču, syr, oštiepky a ďalšie ovčiarske výrobky, ktoré potom predával na bobroveckom jarmoku. Za ním išli futbalisti v dresoch – starší aj mladší žiaci, horolezci z Jamesu, turistický oddiel a poľovníci so psami. Mali aj svoj alegorický voz s poľovníckymi trofejami. Nasledovala dychovka a dlhý pestrofarebný sprievod civilistov. Prešiel celou dedinou až na školský dvor, kde bol kultúrny program, jarmok aj diskotéka. Prihovoril sa starosta obce, v krátkosti pripomenul jej históriu, vystúpil domáci detský folklórny súbor Iskrička, mládež zatancovala murárske tance a na záver spolu s Iskričkou zatancovali vankúškovec. Potom bubeník v kroji, ktorý od rána bubnoval po dedine a zvolával ľudí na oslavy, vybubnoval začiatok bobroveckého jarmoku. Svoje výrobky na nich prezentovali a ponúkali mnohí ľudoví umelci – košikár, rezbár, čiplárka, medovnikárky a mnohí ďalší. Kováč Ambróz Kovačič si na školskom dvore napríklad urobil vyhňu a podkúval koňa. Bolo sa na čo pozerať aj do čoho zahrzynúť. Ženy z Jednoty dôchodcov navarili bobroveckú špecialitu – dvesto porcií drobov a ponúkali ich na ochutnávku zadarmo. O chvíľu sa po nich len tak zaprášilo, ale návštevníci neboli hladní. Mohli si dať poľovnícky guláš alebo vybrať zo širokej ponuky jedál aj nápojov, ktoré ponúkali miestni podnikatelia. V podvečer vystúpila folklórna skupina Poludnica, na rad prišiel spomínaný ohňostroj a voľná disco-zábava až do rána.
Oslavy sa vydarili a organizátori – hlavne členovia kultúrnej komisie, si konečne vydýchli. „Stálo to síce kopu času a námahy, ale podľa ohlasov a reakcií ľudí sa im to páčilo a boli spokojní. Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, aj riaditeľovi Správy a údržby ciest R. Mikulášovi a príslušníkom dopravnej polície, ktorí zabezpečili hladký priebeh sprievodu obcou,“ povedala autorka scenára osláv Eva Dikantová. „Niektorí ľudia navrhli, aby sme sa takto stretli, porozprávali a zabavili každý rok a robili Deň obce,“ dodala Anna Olšovská. „Len keby to mal kto organizovať,“ dodala s úsmevom Eva Dikantová. Program totiž pripravovali asi deväť mesiacov. Ale výsledok stál za to.
Autor: -bea-
